NOMEN OMEN bolo stretnutie blízkych so spisovateľom minulého storočia. . Sympaťák Novomeský, slovenský básnik, by sa v týchto dňoch dožil 110 rokov. Pozrel som si jeho poéziu. Priznám sa, veľmi som ju nepoznal. Pre mňa to bol po Rúfusovi, Válkovi, Sládkovičovi, Bottovi, Fábrym, ale aj ďalších, taký malý súkromný objav. Preto ponúkam dve jeho básne, ktoré som pretlmočil do hudby. Odznejú aj v Univerzitnej knižnici.

1.	Mesto
2.	Poludnie

Pozývam Vás na zaujímavé podujatie NOMEN OMEN. Sympaťák Novomeský, slovenský básnik, by sa v týchto dňoch dožil 110 rokov. Pozrel som si jeho poéziu. Priznám sa, veľmi som ju nepoznal. Pre mňa to bol po Rúfusovi, Válkovi, Sládkovičovi, Bottovi, Fábrym, ale aj ďalších, taký malý súkromný objav. Preto ponúkam dve jeho básne, ktoré som pretlmočil do hudby. Odznejú aj v Univerzitnej knižnici.

Príbeh, ktorý nemá koniec

(odpoveď Petrovi Juščákovi a časopisu .týždeň)

V mojej minulej odpovedi na pamflet Moniky Kompaníkovej som v náznakoch spomenul, že to, čo sa objavilo v jej texte má svoje pozadie, ktoré nie je anonymné. Sú to živí ľudia, ktorí vnášajú do literárneho života negatívnu energiu. Zámerne som ich nechcel pomenovať, pretože to nemám v povahe. Čakal som však, že sa postupne objavia sami. Stalo sa.

Peter Juščák svojou plamennou obhajobou autorky pamfletu na Dni slovenskej literatúry sa vynoril ako istý prízrak z nemenovaného jazera v Škótsku a začal sa vyjadrovať k veciam, ktoré, žiaľ, potrebujú odpoveď.   Nebude to o literatúre a spisovateľoch, ale o bývalom stavbyvedúcom, o predsedovi „schránkovej“ Obce spisovateľov Slovenska, o bývalom podpredsedovi a neskôr predsedovi Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska Petrovi Juščákovi.

Prílohy:

Článok Petra Juščáka v .táždni

[ ]

135 kB