Nie je Prezident ako prezident

Vopred sa priznávam, som rojalista. Už počas môjho pracovného pobytu vo Veľkej Británii som sa uistil, že jediná možná autorita v demokracii je kráľ, prípadne kráľovná. Žeby to bol môj osobný omyl?

Už niekoľko desaťročí si všímam demokraticky zvolených prezidentov. Nechcem použiť príbeh Hitlera a Tisu, pre ktorých mám vyhradený iný „vodcovský folder“ mojej pamäti. Sú tu iné postavy a postavičky, ktoré sa zhodou okolností, zúfalým snažením, alebo dobre zaplatenou predvolebnou kampaňou dostali do sedla, z ktorého sa len tak ľahko nezhadzuje. Česť výnimkám.

Pozrime si takého Lincolna. Ten si ani to prezidentovanie neužil. Neustále sa staral o zjednotenie Severnej Ameriky a na hlúposti nemal čas. Od rána do večera bol bombardovaný žiadosťami, vyhrážkami, problémami a čo mal z toho? Stačilo zabehnúť do divadla a v jednom krátkom okamihu bolo po všetkom. Zastrelili ho. O čo lepšie na tom bol 42. Prezident Spojených štátov Amerických Billy Clinton. Ten asi pre nedostatok vlastných problémov, začal cestovať po svete. Podarilo sa mu odštartovať útok na Srbsko, Irak a Afganistan. Ľahko sa mu rozhodovalo, keď mu pod stolom asistovala šarmantná Monika s poľským menom. Neváhal, a pod tlakom argumentov sa k svojej nevere priznal – vlastnej žene. Zdalo sa, že je po jeho prezidentskej kariére. Nebolo. Ukázalo sa, že moderná doba prináša aj iný pohľad na prezidentskú morálku. Sex bol odvtedy vo Washingtone povolený. Oproti Clintonovi to mal jeho nasledovník Bush mladší jednoduchšie práve pre svojho jednoduchého ducha. Po otcovi zdedil meno, ale to ostatné si vzal asi od mamy. Neraz sa mu stalo, že ani nevedel čo má robiť. Najmä keď nablízku neboli jeho poradcovia.

Rozlúčka so spevákom

Je len málo vecí, ktoré ľudí bytostne spája. Žiaľ, medzi ne patrí aj posledná rozlúčka so zosnulým. O to smutnejšia je vtedy, keď odíde človek, ktorý celý život venoval úsmevom, zábave, presnejšie zábavnej hudbe. Takým je a dnes musím poznamenať „bol“ Jožko Krištof.

Spoznal som ho v Tatra revue. Známom bratislavskom kabarete, ktorý sa práve prostredníctvom svojich hercov, spevákov, hudobníkov a tanečníkov natrvalo zapísal do dejín divadelného umenia. Dnes si už na tento typ divadelnej scény môžeme len zaspomínať. Waldemar Matuška spieval: „To všechno vodnés čas....“

Jožko Krištof patril do generácie slovenskej speváckej špičky, ktorá priniesla so sebou vtedy nový pohľad na populárnu hudbu. Swing zostal pamiatkou na päťdesiate roky a dopredu sa dostával rock, pop. Na túto loď prestúpil aj Jožko. Šesťdesiate roky pre neho znamenali nielen novú hudbu, ale aj veľký záujem poslucháčov. Začali sa rodiť hity. Maria, Marianna, Dajana a Nervózna família. Na doskách kabaretu dostal priestor aj ako herec.

POZOR !!!!!!!!!!!!!!!!!!  MAJÚ MLADÉ!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!