Posledný autobus animovanej tvorby na Slovensku

/otvorený list Ivanovi Popovičovi/

Vážený Majstre a priekopník animovaného filmu na Slovensku, Ivan Popovič,

dovoľ, aby som v krátkosti zareagoval na Tvoju zverejnenú korešpondenciu, ktorá sa netýka len audiovizuálneho diela autorov Snopek – Laučíková – Pašš „Posledný autobus“, ale širšie zasahuje do sféry filmovej tvorby.

V posledných rokoch (a stále ich pribúda) sa ozývajú hlasy nielen vo vnútri filmárskej rodiny, ale aj na verejnosti, že niečo nie je v poriadku. Sám vnímam filmovú tvorbu ako následok rozpadu a straty kontinuity v umeleckej tvorbe všeobecne. Po 89 roku sa nová filmárska generácia musí sama hľadať od začiatku. Tí starší, ktorí prežili, zase, úplne logicky, začali budovať obranné hradby pred vplyvmi zo sveta, ktoré s kultúrnosťou nemajú nič spoločné. Nápor nekultúrnosti možno prirovnať vlnám cunami, aj keď Slovensko má ďaleko od akéhokoľvek mora. Táto obranná stratégia sa dotýka aj stavu financovania slovenského filmu, vzťahu štátu a  verejnoprávneho média k umeleckej tvorbe, ktoré by malo byť hlavným podporovateľom a iniciátorom filmovej produkcie. Podobne, ako to nefunguje v zdravotníctve, v dôchodkovom a sociálnom zabezpečení, v ochrane životného prostredia..........vlastne všade, nefunguje to ani pri spomínaných stavoch a vzťahoch.

Gorilie voľby...loď, ktorá sa plaví do neznáma

Poviete si, otrepaná pesnička Peciho Uherčíka a Martina Sarvaša. Otrepaná, ale stále aktuálna. Keď ju v 1989-tom roku Ďurinda s Pecim  a s „občianskym združením  Zvieratá“ nahrali a video tajne zostrihali v Slovenskej televízii, nevedeli, akú historickú, ale najmä nestarnúcu hodnotu zakódovali do textu a atmosféry rockovej skladby.  Bolo to prvé, čo mi napadlo, keď som si dnes, v predvečer ďalších parlamentných volieb v roku 2012 sadol ku klávesnici a začal písať tento text.

Kam sa plaví náš malý slovenský svet? Kedysi v Kusturicovom filme Underground sa s Juhosláviou protagonisti úžasného filmu nostalgicky lúčili  so slovami : „Goodbye Yugoslavia“. Vtedy ju geniálny režisér, odchovanec pražskej Famu, prirovnal k akémusi ostrovu, ktorý sa vzďaľuje. Otázkou však bolo, kto komu? Či vtedajšia Juhoslávia občanom, alebo občania Juhoslávii. Nikdy som sa to nedozvedel. Tak to je aj so zajtrajšími, či už dnešnými voľbami. Čo opúšťame a čo nás čaká? Hneď v úvode priznávam „nič dobré“. Prečo?

Požiadavky kultúrnej obce na strategické partnerstvo v oblasti kultúry  

1. Priznať kultúre jej spoločenský význam, posilniť verejný záujem o kultúru

- Sformulovanie a realizácia dlhodobej stratégie štátnej kultúrnej politiky

- Propagácia a popularizácia kultúrneho dedičstva, umeleckej produkcie a kultúrnych inštitúcií v SR i v zahraničí

- Vypracovanie programu dlhodobého systematického vzdelávania v oblasti kultúry

- Zintenzívnenie medzikultúrneho dialógu s využitím celého spektra pôvodnej domácej  tvorby

Otvorený list politickým stranám

Vážení predstavitelia politických strán,

spisovateľská organizácia Slovenské PEN centrum spolu s ďalšími organizáciami, združeniami, ale aj občianskymi aktivistami sa na Vás obracia otvoreným listom, v ktorom Vás vyzývame na zverejnenie Vašich politických zámerov týkajúcich sa slovenskej kultúry, ktorá bola takmer dvadsať rokov na okraji záujmu všetkých doterajších vládnucich politických subjektov v histórii Slovenskej republiky.

Nie je nám jedno, kto pred voľbami 2012 vstupuje do politickej súťaže. Preto očakávame od Vás verejný prísľub, že

Autorka výzvy generálnej riaditeľke - Magda Kmeťková

Otvorený list – výzva

Vážený pán minister minister kultúry,

vážený pán predseda výboru NR pre kultúru a média,

vážená pani generálna riaditeľka RTVS,

vážený pán predseda Rady RTVS,

vážení priatelia slovenskej verejnoprávnej televízie, ktorí to s autorskou, námetovou a projektovou spoluprácou s verejnoprávnou televíziou myslíme skutočne seriózne, transparentne a systémovo v dlhodobehších horizontoch, nielen cez optiku aktuálne prebiehajúcej ekonomickej fúzie RTVS.

Priznám sa, podobne ako

pánovi Ľubovi Belákovi v “Otvorenej korešpondencii s STV”,

či ako Asociácii nezávislých producentov, ktorí v novembri 2011 žiadali riaditeľku RTVS o väčšiu transparentnosť pri výbere koprodukčných projektov

i ako režisérovi Jurajovi Nvotovi, ktorý na prelome rokov 2011 a 2012 protestoval pred ministerstvom kultúry proti neštandartnému prerozdeľovaniu finančných prostriedkov v RTVS zo zmluvy so štátom v roku 2011 z obavy, aby financie zo zmluvy pre rok 2012, určené aj na spoluprácu s nezávislými filmármi, opäť nenávratne nepohltil moloch bermudského trojuholníka momentálne fúzujúceho ekonomického systému RTVS,

či ako ďalším bezmenným,

ani mne nie je všetko, čo sa deje v RTVS – STV ohľadne hľadania námetov, projektov, objednávkových zakáziek, vývoja programu, programových formátov a autorskej, či projektovej spolupráce s externými tvorcami, jedno.