Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
NA CESTE
Odišiel rytier slovenského prekladu Peter Kerlík
Dnes už len snívame o časoch, kedy rytieri boli nielen symbolom, ale aj živým príkladom cti, čestnosti, viery a lásky. Takýto rytier sa v prvý marcový deň rozlúčil tak, ako sa na rytiera patrí. V divadle, ktoré mal rád a medzi divadelníkmi, ktorých miloval.
Čítať ďalej: Odišiel rytier slovenského prekladu Peter Kerlík
Ako sa do politiky volá....
Sezóna predvolebných kortešačiek je tu opäť. Mám pocit, že len pred nedávnom sme išli do volebných miestností, aby sme vyjadrili svoj názor.....no tak trochu. Vlastne priestor na vyjadrenie vlastného názoru počas volieb ani nie je. Volič nemá šancu sadnúť si za stôl s politikmi a debatovať o veciach, o ktorých si vytvoril vlastnú mienku. Naopak politici sa v médiách baletným spôsobom pohybujú po politickom javisku, robia piruety, skáču, dokonca niektorí aj lietajú, zo strany do strany, alebo do nebeských výšin porovnávajúc sa s Pánom Bohom. Pretože ten či onen vlastný politický názor je určite ten naj, navyše šitý na mieru voliča. Škoda však, že si neraz zabudnú vziať miery. Potom ušijú sako s príliš krátkymi rukávmi, alebo z ich nohavíc trčia ponožky.
Odišiel môj spisovateľ
>
>>>
(Umbertovi Ecovi)
Viem, že sebeckosť nie je bohvieaká vlastnosť. Priznávam, je to zlá vlastnosť, s ktorou sa asi nikto nechváli. Pri mene Umberto Eco sa však za svoju úchylku nehanbím. Patrím k tým, ktorým čítanie ešte stále robí radosť. Vo virtuálnej realite elektronických médií je kniha niečo pevné, určité a skromné. Až na niektoré výnimky sa kniha dá držať v ruke, čítať pomaly, či rýchlo, možno sa pri nej zastaviť a zamyslieť, či jednoducho ju v prestávke čítania položiť na nočný stolík. S televízorom, rádiom alebo kinosálou sa to spravidla nedá.