Môj včerajší príspevok k výročiu vzniku Slovenského štátu dopĺňam ďalším originálom nariadenia náčelníka HVHG O. Kubalu z roku 1942. Tentoraz je to malá ukážka napĺňania Židovského kódexu - platného zákona v praxi.

Máme výročie vzniku Slovenského štátu. Ponúkam originál z roku 1941 - tlačový pokyn ÚŠB, aby sme si uvedomili, čo bol Slovenský štát. Keď išlo o politiku (a nielen o ňu), všetci občania a médiá museli držať ústa.

Porovnajme to s dneškom. Zažívame pravý opak, s názormi a invektívami na politiku a jeden na druhého sa roztrhlo vrece.

Každý deň PO voľbách prináša množstvo informácií, ktoré vie zachytiť už len dobre nastavený pozorovateľ. Začali mediálne preteky politikov, pri ktorých sa ako blesk z jasného neba objavujú vyjadrenia kohokoľvek o čomkoľvek. Určite by mal urýchlene vzniknúť televízny projekt OTO SP – Osobnosť televíznej obrazovky, anketa voličov o lídroch a postavičkách Slovenskej politiky. Len neviem, kto by takýto priamy televízny prenos moderoval. Možno by to mohol byť generálny prokurátor, ktorý by zároveň prevzal od viacerých nominantov trestné oznámenia.

......povedal Procházka, ešte stále predseda najslabšej politickej parlamentnej strany SIEŤKA (čo zostalo z názvu Sieť), keď komentoval rokovania o zostavení vlády Červenej čiary. Buď je slepý, hluchý, alebo nevie rátať....alebo.......???

Akákoľvek vízia najbližších dní, týždňov, dúfam, že nie mesiacov je pohľadom do čiernej diery. Tí, čo zasiali vietor, žiaľ nebudú sami, ktorí budú žať búrku. Rozdelili nielen politickú scénu, ale aj ľudí, ktorí na Slovensku žijú. Poniektorí sa už boja povedať, koho volili. Médiá z Fica vymodelovali diabla a tí, čo volili Kotlebu, nie sú vraj hodní vôbec sa k tomu priznávať. Do volieb to bolo jedno. Určite nikto z voličov čiernokošeliarov nechce návrat politiky vojnového Slovenského štátu. Aby sa tak nestalo, nestačí sa zobudiť Deň PO.

Ľudská pamäť nie je hard disk. Je to spleť kanálikov, ktoré ukrývajú všeličo, dokonale neutriedené a chaotické. Aspoň si to myslím. Presvedčili ma o tom víťazi tohtoročných parlamentných volieb. Hovorím víťazi, pretože tí, ktorí majú zasadnúť do parlamentných lavíc sa zatiaľ všetci tvári ako víťazi....ktorí stratili pamäť.

Nedeľný televízny kolotoč, ale aj predvolebné tókšou boli brilantnou ukážkou našej politickej scény. Opäť som sa presvedčil, že sa naše politické matriošky ani o cól neposunuli. Kam? Keď už nikam, tak aspoň o schodík bližšie ku svojim voličom. Ani to sa nepodarilo. Aby bolo jasné, hovorím o slobodných demokratických voľbách na Slovensku. Po volebnej noci sa lídri strán osprchovali, poniektorí vytriezveli, nadýchli sa a zabudli na tých, ktorí poctivo išli vhodiť svoj volebný lístok do urny presvedčení, že sa ich hlas nestratí, veď máme demokraciu. Už pred voľbami som vo svojom článku Ako sa do politiky volá... spomenul krehkosť súčasnej európskej demokracie „že si poniektorí dovolia legitímne sľubovať fašizmus, terorizmus, anarchiu a Armagedon.“