Stalo sa to, čo si „európski politici“ ani v zlom sne neželali. Novým prezidentom Spojených štátov amerických (USA) sa opätovne stal Donald Trump. Miliardár, šoumen a podľa „svetových demokratov“ oduševnený nacionalista a populista, ktorý klame, podvádza, znásilňuje a určite aj pije. Rozplynula sa rozprávka o pokračovaní takmer dementného prezidenta Joea Bidena (nášho Džoua), ktorý počas svojho prezidentovania nedokázal nič. Naopak, dokázal rozpútať peklo na Zemi. A to mu americkí voliči nezabudli.

Pre mnohých je Donald Trump namyslený exhibicionista, ktorý tára, kade chodí. Určite nie je miláčikom novej politickej progresivistickej generácie, ktorá sa radšej zabáva ako berie veci vážne a kašle na to, ako sa majú ostatní. Najnovšie progresívna časť ľudstva, a tam patria aj americkí (USA, nie kontinent) demokrati, dostala nálepku aktivisti. Je to politický spôsob získavania moci aktívnym vykrikovaním na uliciach, podporovaním rodovej politiky a LGBT, uznávaním CO₂ za hlavného vinníka klimatických zmien, presadzovaním Green dealu, Great resetu, rozleptávaním politických systémov a podporou konfliktov vo svete. Donald Trump so svojim sloganom America First sa vracia spolu s tým a s tými, ktorí boli v USA pri moci v rokoch 2017 až 2021.

America First je vo svojej podstate vyjadrením umiestnenia Ameriky na prvé miesto – vo všetkom. Nevymyslel ho Trump. Objavil sa už v roku 1916 počas prezidentskej kampane Woodrowa Wilsona, v ktorej sa zaviazal udržať Ameriku v prvej svetovej vojne neutrálnu. Slogan mal aj svoju americkú organizáciu America First Committee, neintervenčnú nátlakovú skupinu proti vstupu USA do druhej svetovej vojny. Aj preto sa Spojené štáty zobudili až po útoku na Pearl Harbor. V rokoch Trumpovej vlády si mediálni kritici zo sloganu robili vtipy, že to vyjadruje America Alone, osamotená Amerika. Heslo America First sa objavilo aj v 20. rokoch minulého storočia v Ku Klux Klane (KKK), keď boli rasistické a xenofóbne nálady rozšírené. Vyústilo to do Imigračného zákon z roku 1924 uzákonením xenofóbie a nadradenosti bielej rasy, vylúčením imigrantov na základe etnického a národného pôvodu v snahe zachovať demografiu bielej rasy. Zákon mal silnú podporu KKK.

Preto Trumpova America First môže pre mnohých znamenať návrat toho, čím si história Spojených štátov prešla. Zabudli na Platóna a jeho Panta rhei – „Všetko plynie“ a Herakleitovo tvrdenie, že sa „nedá dva razy vstúpiť do tej istej rieky“. Tak je to aj s politikou America First 21. storočia. Je to v prvom rade reakcia na súčasný stav Západnej civilizácie, ktorá sa nezadržateľne posúva ku svojmu Armagedonu. A to nie zásluhou ostatných krajín a národov sveta. Sama si dávkuje cyankáli znamenajúce rozpad spoločenstva. Žiaľ Európa je predurčená obetovať samú seba.  Práve doterajšia americká administratíva na čele s Joeom Bidenom darovala túto úlohu kontinentu so vzácnou kultúrnou ale i nekultúrnou históriou.  Rodisku Beethovena ale aj Hitlera, Giordána Bruna ale aj Inkvizície a Železnej opony, či nedávnej sebadeštrukcie Nord streamu.

S radikálnym politickým návratom Roberta Fica a teraz aj Donalda Trumpa, ktoré prinášajú veľa zmien a rovnakým pokusom o atentát na významných politikov na oboch brehoch Atlantiku (Slovensko ako Európa), sa do popredia dostáva vôľa ľudí po národnej hrdosti a patriotizme. Práve túto historickú črtu nám aktivisti Západnej civilizácie chceli vziať. V rukách progresivistov dostala nálepku nacionalizmu a populizmu. „Byť globálny“, nie lokálny, národný so štátnou suverenitou. Ideológia menšiny, kde rodina ani vlasť nemajú miesto. Instantné delenie ľudí na desiatky rodov, presadzovanie homosexuálnej politiky ako tretieho druhu občianskeho života, rozpadnuté rodiny a potomkov, ktorí trpia rozvodovým trendom v spoločnosti, to je obraz dnešnej panujúcej „západnej“ politiky. Ak k tomu prirátame ekonomické sankcie voči Rusku a agresívnu militantnú orientáciu v otázke národnej bezpečnosti najmä vo vzťahu ku konfliktu na Ukrajine, máme katastrofálny obraz nášho „civilizovaného sveta“.

Európska únia, jej náčelníci sa zľakli. Nemožno sa ani čudovať. Po mediálnej masáži európskych, aj slovenských supermédií proti Trumpovi, prišlo ráno a s ním aj problém ako komentovať túto zmenu v Spojených štátoch. Ráno s vyhláseniami európskych politikov o neistote, pochybnostiach a obavách naznačuje, že Európa má veľký problém. Európsky Globalizmus skrachoval. Nemožno sa už ani vyplakať na pleci nového prezidenta Spojených štátov. Sme po krk v odpadkoch, ktoré sme si sami vytvorili. Je načase, aby zaznelo výstižné heslo Slovenského národného povstania : „Začnite s vysťahovaním“. Treba všetkým, ktorí nám globálne koláče na starom kontinente upiekli, zbaliť kufre a vysťahovať ich na Madagaskar. Niečo podobné sme už v Európe zažili. História sa vracia? Nie. Len sme vstúpili do novej rieky.

6.11.2024

Ľubo Belák

Samotné meno Mojžiš hádam každému pripomenie biblický príbeh Hebrejcov v dobe pred Kristom. Je desaťročia vďačným sústom umeleckých projektov, ktoré spisovateľom, dramatikom, hudobníkom, tanečníkom a výtvarníkom poskytuje príbehy hodné veľkej romantickej drámy. To, či naozaj Mojžiš žil alebo je to len legenda, sa nikdy nedozvieme. Neznamená to však, že jeho osudy sú len rozprávkou pre dospelých. Je v ňom zašifrovaných mnoho odkazov, ktoré aj dnes nestrácajú na aktuálnosti a dôležitosti. Už len keď si vezmeme súčasný konflikt na blízkom východe medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, je Mojžišov odkaz výkričníkom pre vlastných potomkov. Paradoxne si obe strany vybrali opačných predstaviteľov biblického sporu. Zápas o slobodu Hebrejcov možno prirovnať k zápasu Palestínčanov za slobodu a vlastný štát. Naopak Izrael (nositeľ odkazu  jedného z pôvodných semitských etník) v súčasnosti zohráva úlohu krutých egyptských faraónov.

Aby sme vedeli o čom bude reč, dajme si dokopy pár faktov. Západná civilizácia je obrazom  Lode bláznov, svetonázor je opretý o Dôkaz o plochej zemeguli a kapitalizmus je rovnako ako komumizmus Vedecky dokázaný. Že sú to nezmysly?

Kúpeme sa v oáze nezmyslov a pohŕdania faktami. Žijeme v pretvárke a na reálny život nie je čas. Sme bombardovaní informáciami, ktoré nemajú žiadnu hodnotu. Ani na zapálenie dobrej kubánskej Havany. Ženie nás to späť do praveku, prípadne do zabudnutia vlastnej histórie a zmyslu existencie ľudskej rasy. Či skôr živočíšneho druhu? Tieto otázky a reflexie nie sú konšpiráciou. Zažívame to každodenne cez média, spoločenský dialóg, ale najmä rúcaním ideálu o spravodlivej a prosperujúcej spoločnosti.

Na ceste

nové CD Ľuba Beláka

orchestrálne skladby

Narodil som sa v ére budovania Trate mládeže, začiatok puberty som prežil na vlnách Šlitra a Suchého, dospieval som s hudbou The Shadows, The Beatles a The Rolling Stones a v dospelosti som dozrel na kapelníka vlastnej skupiny. Ak nič iné, tak hudba ma sprevádzala od začiatku a tuším, že bude až do konca života. Toto dobrodružstvo sa dá len ťažko vpísať do spomienok. Určite by bolo vhodné zoradiť svoje životné etapy do hudobnej dramaturgie, kde by každý rok bol v mene nejakej dobovej pesničky, inštrumentálnej skladby, alebo hudobného zážitku, akým bol napríklad môj zážitok z koncertu Rolling Stones v Hamburgu v roku 1971.