Anketa Spolku slovenských spisovateľov: Čo pre vás Literárny týždenník znamenal a znamená, nebude to strata pre celú spoločnosť, keby sa vytratil z nášho verejného kultúrneho priestoru?

Čo pre mňa Literárny týždenník znamenal a znamená? Takmer nič. Asi takto by zostala osihotená odpoveď na anketovú otázku o Literárnom týždenníku. Za strohou odpoveďou sa však skrýva viacero otáznikov, nielen o samotnom periodiku, ale o stave literatúry na Slovensku. Spolok slovenských spisovateľov, vydavateľ,  má za sebou v novodobej histórii viacero výziev, akou bola „ZACHRÁŇME KLUB SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV!“, „ZACHÁŇME DOM SPISOVATEĽOV NA LAURINSKEJ 2!“. Ani z jednej nič nevzišlo. Klub zanikol a budova na Laurinskej sa naďalej rozpadáva. Hneď v úvode však treba podotknúť, že pri otázke existencie kultúrneho priestoru „Čo pre vás znamená...“ podobnú odpoveď „Takmer nič“ si zaslúži viacero javov vo sfére slovenskej literatúry, ale aj celkovej kultúry.

 Ale vráťme sa k slávnemu Literárnemu týždenníku, ktorého vydavateľom je Spolok slovenských spisovateľov. Toto občianske združenie vzniklo, prípadne reinkarnovalo v roku 1989 ako samostatné občianske združenie, ktoré sa hlási k odkazu Spolku slovenských spisovateľov z rokov 1923 až 1949. Ten v prvej Československej republike a počas existencie vojnového Slovenského štátu bol určite výkladnou skriňou slovenskej literatúry, ktorú tvorili mená ako Vladimír Clementis, Jozef Cíger-Hronský, Tido J. Gašpar, Ľudo Ondrejov, Elo Šándor, František Švantner, Milo Urban,  Ľudo Zúbek, František Hečko, Ján Smrek. Vtedajším spoločným menovateľom členov literárnej organizácie bola čítanosť ich diel. Na rozdiel od dneška sa vtedy diela slovenských spisovateľov a básnikov, členov Spolku slovenských spisovateľov vydávali, predávali a čítali. Mnohí si povzdychnú „ale bola iná doba“. Podľa mňa doba je vždy nejaká a aj bude. Vždy sa bude na čo sťažovať, ale aj na čo dobré spomínať. Pri slovenskej literatúre však ide skôr o nečitateľnosť diel dnešných literárnych tvorcov, členov spisovateľských organizácií, ktorí sa neraz zmenili na politikov, klebetníkov, nacionalistov, rešeršistov, prípadne zlodejov. Našťastie naozajstní literáti existujú aj dnes. Píšu, ľudia ich čítajú a dokonca si pamätajú ich mená. Žiaľ väčšina, najmä tá organizovaná, patrí do kufra neznámych, nečítaných a neslávnych chrličov textov. Tí, ktorým sa knihy predávajú, buď z takýchto organizácií odišli, alebo tam ani nikdy nevstúpili. V takejto situácii je aj Spolok slovenských spisovateľov. Organizáciu ovládajú literárne nuly so zásobníkom nacionalistických a xenofóbnych vyjadrení.

Nečudujem a ani som sa nikdy nečudoval, že Literárny týždenník hneď na začiatku svojej existencie nabral xenofóbny a nacionalistický charakter, ktorý sa za peniaze verejnosti v podobe grantov ministerstva kultúry úspešne rozvíjal. Z jeho stránok vykrikovali praví Slováci „Za boha, za národ“, a pri tom v pozadí išlo zväčša o politické ciele, moc a peniaze. Pod názvom „Literárny“ sa skrývali politické propagandistické články vystreľované zo zákopu Spolku slovenských spisovateľov. Redakcia a vydavateľ svojim postojom znehodnotila nielen značku časopisu, ale aj samotných, neraz kvalitných autorov, ktorí by si zaslúžili lepší priestor. Za peniaze nás všetkých sa na stránkach Literárneho týždenníka namiesto článkov o kultúre objavovali bezohľadné osobné útoky.

Určite na Slovensku chýba kvalitný kultúrny časopis, ktorý by však vo svojej preambule mal heslo „Za kultúru a humanizmus, proti všetkým formám extrémizmu a radikalizmu“, tak vlastnému dnešnej európskej spoločnosti, nevynímajúc našu slovenskú. Kultúra vo svojej podstate nebola nikdy agresívna a xenofóbna. Aj históriu napriek tvrdeniu, že ju píšu víťazi, tvorila kultúra, ktorá vždy bola zdrojom pokroku a lásky.

Preto tvrdenie, že Literárny týždenník dotvára náš kultúrny priestor je nepravdivé a nebude stratou pre slovenskú kultúru. Nebude vlastne nič. Tak, ako zanikol sen o Literárnom dome, Literárnom klube, tak zanikne časopis, ktorý si píšu, vydávajú, predávajú, kupujú a čítajú sami členovia Spolku slovenských spisovateľov.

                                                                                                             Ľubo Belák

                                                                                                             22.5.2016

p.s.

Anketa Spolku slovenských spisovateľov vznikla po pridelení finančných prostriedkov Fondu pre podporu umenia na vydávanie Literárneho týždenníka, ktoré boli pre rok 2016 znížené  oproti minulým rokom o dve tretiny na 26 000 €. Pôvodne Spolok slovenských spisovateľov žiadal 65 000 €.