Ponúkam vám spomienku Roberta Bučeka na Stana Herka, priateľa, muzikanta a bigbíťáka

Autor článku: Robert Buček st.

napísané: 15.4.2016 o 8:15 |

Tento diel Zabudnutých bigbiťákov sme so Stankom pripravovali už dlhšie, vždy sme ho odkladali, až nakoniec sme ho nestihli. Keď som ho začal písať, netušil som, že Stano Herko tak náhle odíde do zabudnutého zatratenia navždy...

Stano Herko so skupinou Tiene, 1962. Zľava: Vasko Velčický, Stano Herko, Štefan Szabó, Peter Ryšavý a Dušan Kuklovský. (archív autora)

Odišiel slovenský Hank Marvin

Stano Herko

(1.10.1946 – 16.2.2016)

V utorok 16. februára 2016 vo veku 69 rokov náhle a nečakane opustil slovenskú hudobnú scénu vynikajúci hudobník Stanislav Herko. V sobotu známeho gitaristu, zakladateľa bigbítovej skupiny Tiene a dlhoročného člena TOČR v Bratislave hospitalizovali v nemocnici na Mickiewiczovej s podozrením na zápal pľúc. V skutočnosti však išlo o zápal mozgových blán, a keďže choroba mala rýchly a agresívny priebeh, kde doslova rozhodovali hodiny, v utorok ráno muzikant infekčnej chorobe podľahol.

 "Moje účinkovanie v The Beatmen trvalo pol roka. Bola to fajn doba, aj keď som si to predstavoval inak. Príchod Deža bol pre chlapcov i pre skupinu určite prínosom."

Stanislav Herko sa narodil v Bratislave 1. októbra 1946 a už počas základnej školy sa na ZUŠ-ke začal venovať hre na husle. V štúdiách hudby pokračoval na Konzervatóriu v Bratislave u Jána Albrechta. Z violy sa postupne preorientoval na gitaru. „Raz prišiel za mnou Peťo Ryšavý a spýtal sa ma, či by som nechcel hrať na gitare,“ spomínal si Stano Herko v jednom z rozhovorov. „Na gitare som nehral, tak ma Peťo naučil pár akordov. Mne sa to zapáčilo, a tak som začal nadobúdať pľuzgiere, lebo struny boli v tých časoch veľmi tvrdé...“

V roku 1961 spolu so spevákom Vaskom Velčickým založili jednu z prvých bratislavských bigbítových skupín Tiene. Otec Stana Herka bol kuričom v kotolni na Prievozskej ulici, a tam si v tom období veľmi populárni kulturisti dávali tréningy. „Raz za mnou prišiel Fedor Žužič, začínajúci kulturista a povedal mi, že pozná speváka, spieva skladby Elvisa Presleyho, dobre hrá na gitare, aby som sa tam išiel pozrieť. Tak som sa stretol s Vakom, padli sme si do oka a rozhodli sa založiť skupinu.“ Tá sa najprv volala Crazy Boys, cvičiť chodievali do bývalej krčmy v Pálenisku. Neskôr, už pod názvom Rockin´ Boys sa presunuli do kultúrneho domu Nivy na sídlisku 500 bytov. V tom období sa Stano Herko zoznámil s Petrom Tuchscherom, neskorším známym manažérom bigbítových kapiel, ktorý im vedel zabezpečiť na pôde Pionierskeho paláca (dnešného Prezidentského paláca) možnosť fungovania a živého hrania do tanca. Podmienkou spolupráce bola zmena názvu kapely na Tiene, keďže Tuchscher bol veľkým fanúšikom anglickej skupiny Shadows s Cliffom Richardom. „Bola tam jedna protivná pani,“ spomínal si Stano Herko, „pekná, ale protivná. Bola to zrejme pionierska vedúca, dávala pozor na všetkých, a keď sa niekto pri tancovaní príliš rozohnil, urobila gesto rukami a museli sme prestať. Bolo po koncerte. Šialené veci... Raz prišli za nami ľudia z rakúskej televízie ORF, nakrúcali film o našej vtedajšej spoločnosti. Samozrejme, ukazovali škaredé domce, o ktoré sa nikto nestaral. Zatúlali sa aj do Pionierskeho paláca, kde sme mali koncert, a natočili to. Potom to ORF vysielala. Viem to, lebo mi volala babka z Viedne, ktorá to videla.“ Medzi mladými boli Tiene veľmi populárne, na ich čajoch o piatej bolo vždy plne, postupne sa profesionalizovali, stihli ešte vystúpiť v Tatra revue v programe Kolty, sny a gitary, ale s končiacou érou záujmu o rokenrol sa v roku 1964 rozpadli. „Keď odišiel Peter Ryšavý k Braňovi Hroncovi, už sa nenašiel nikto, kto by našiel basgitaru a dal kapelu dokopy. To bol koniec Tieňov. Bola to škoda, ale tak je to stále.“

Stano Herko v Tatra Revue, 1965. (Stanislav Herko ml.)

Po rozpade Tieňov stál Stano Herko pri zrode ďalšej, ešte slávnejšej bigbítovej kapely The Beatmen, ktorá je všeobecne považovaná za najlepšiu v tomto štýle v rámci celého vtedajšieho Československa. Strávil v nej ale len pol roka, potom ho nahradil Dežo Ursiny: „Bol som sólovým gitaristom, skúšali sme v dome pri Alžbetke, bola tam lekáreň, ten dom už neexistuje. Chlapcov som dobre poznal, celkom nám to išlo. Väčšinou sme hrali Beatles, ale ja som vtedy spieval skladbu Rolling Stones Oh, Carol. Prvý koncert sme mali v Astorke, bolo tam nabité a mali sme veľký úspech. Ale moje pocity boli rozporuplné, tento štýl mi akosi nesedel, aj keď to bola výborná hudba. V tej dobe som dostal ponuku z Tatra revue a z Tanečného orchestra československého rozhlasu, zaujímal ma swing a jazz a tu som sa ich mohol naučiť hrať. Moje účinkovanie v The Beatmen trvalo pol roka. Bola to fajn doba, aj keď som si to predstavoval inak. Príchod Deža bol pre chlapcov i pre skupinu určite prínosom.“

„Ako mladý učiteľ na Bratislavskom konzervatóriu som raz bol so študentmi na lyžiarskom zájazde. Všeobecnej popularite sa tešil žiak Stano Herko, ktorý nás po večeroch obveseľoval svojím spevom a hrou na gitare. Najpopulárnejšia pieseň v jeho podaní bol Speedy Gonzales, čo bola na tú dobu veľmi moderná popmusic. Po rokoch sa Stano vypracoval na vyhľadávaného štúdiového hráča a zostalo po ňom  množstvo nahrávok, ktorými dodnes potešuje širokú verejnosť." (Braňo Hronec)

Ďalšie štvrť storočie strávil Stano Herko v TOČR (1967 – 1992), kde sa vypracoval na uznávaného štúdiového gitaristu. Napísal hudbu k celovečerným filmom Kým sa skončí táto noc a Konečná stanica rytmus. Spolupracoval s mnohými formáciami, ako napríklad Nový Tradicionál (1969 – 1985), VV-systém Vlada Valoviča (1974 -1979), Combo Petra Lipu (1977), Orchester Gustava Broma (1985). V roku 1996 založil vlastný Jazz Quartet, v ktorej si zahral s ďalšími vynikajúcimi slovenskými muzikantmi (Martin Ďurdina, Milan Ruček, Ľuboš Šrámek). Spolu s Marošom Bančejom a Tiborom Bogdanom inicioval v roku 1999 rozhlasovú reláciu Garáž zameranú na objavovanie mladých hudobných talentov. V tom istom roku vystúpil so súborom 17' Man Big Band na Bratislavských jazzových dňoch. Neskôr spolupracoval s rôznymi osobnosťami ako Jana Hubinská (CD Hotel hazard), Andrej Hryc (CD Čo asi robí Sawyer), Zoro Laurinc, Jana Kocianová, Silvia Josifoská, Berco Balogh, Robo Opatovský (CD Pravá tvár), Dušan Grúň či Erich „Boboš“ Procházka. S Maťom Ďurdinom, Ľubošom Šrámkom a Erikom Rothensteinom koncertovali v roku 2006 v gréckom Patrase - v rámci projektu Hlavné mesto európskej kultúry  - kde ako jediní reprezentovali  Slovensko. V poslednom období účinkoval v Slovenskej filharmónii, kde hral na bendžo.  

Stano Herko na Korze, 1961. (Stanislav Herko ml.)

Odchodom Stana Herka stratila domáca hudobná scéna špičkového a mimoriadne vyhľadávaného štúdiového multiinštrumentalistu. Bol považovaný za zakladateľa slovenského bigbítu, a hoci neskôr prešiel celým žánrovým spektrom populárnej hudby (jazz, tanečná či scénická hudba) a učil mladých muzikantov v hudobnej škole, stále zostal verný bigbítu a rockovej muzike. Celý svoj život zasvätil hudbe a svojej láske zostal verný do posledných dní svojho života, keď ešte aj v neskorom dôchodkovom veku pravidelne vystupoval na rôznych podujatiach až v troch zoskupeniach: rokenrol hrával hlavne s Vaskom Velčickým, swing s Dušanom Huščavom a Gabikov Šustekovou  a dixilend so súborom Ragtime Jazz Band. Štýlom hry, ľudským postojom a vzhľadom pripomínal gitaristu jeho obľúbenej britskej skupiny The Shadow, preto bol často označovaný aj ako „slovenský Hank Marvin“.

Stano Herko pred pár rokmi s obľúbenou gitarou. (Stanislav Herko ml.)

Povedali o Stanovi Herkovi:

Josef Škvaril, dlhoročný spoluhráč v TOČR, manžel Jany Kocianovej:
„So Stankom sme prežili veľa rokov v TOČR a aj v skupine Kyvadlo, v programe Jany Kocianovej, Milana Lasicu a Jula Satinského. Z nespočetných spoluprác môžem spomenúť napríklad LP Evanjelium so súborom Close Harmony Friends, kde Stanko postavil kapelu a celé produkciu aj sám organizoval. Už si spolu nezahráme, nemusel sa do toho jazzového neba až tak ponáhľať. Jeho smiech a vždy dobrá nálada nám budú obidvom chýbať.“

Peter Ryšavý, hudobník, Herkov spolužiak zo školy, bývalý spoluhráč, v súčasnosti žije vo Švajčiarsku:
„Stano Herko bol môj najlepší priateľ z mladosti. Spoznali sme sa  na strednej škole na Mlynských nivách. Od začiatku sme si padli do oka. Čoskoro sme zistili, že okrem dievčat máme aj spoločný postoj k muzike. Stano sa učil hrať na husle a ja som obdivoval jeho perfektnú prstovú techniku. Keď sme spolu hrali v Tieňoch, vzájomne sme sa vždy rešpektovali a vždy sme sa snažili podať na pódiu čo najlepší výkon, odmenou za čo nám bolo uznanie od publika. Bez Stana, ktorý vedel z Futuramy vykúzliť pravý Shadows sound by neboli Tiene a Vasko Velčický by sa nikdy nebol stal nekorunovaným slovenským Kráľom rokenrolu. Naše cesty sa rozišli po rozpade Tieňov. Obaja sme nezávisle na sebe hrávali väčšinou na basgitare náročnejšiu hudbu do tanca a jazz. Bol to veľký človek, pripadali sme si ako dvojčatá. Bol dobrosrdečný a jeho obrovský humor a neuveriteľné aforizmy boli ovocím jeho nekonečného optimizmu. Pri každej mojej návšteve Bratislavy sme sa stretli, sem-tam si zahrali a pokecali o starých časoch. Bye Stanko, odišiel si priskoro, mali sme si ešte veľa čo porozprávať.“

Dodo Šuhajda, hudobník:
„Stana Herka považujem za jedného za zakladateľov slovenského bigbítu, ktorému zostal verný až do smrti. Spolupracoval som s ním na mnohých koncertoch, ale nemôžem zabudnúť na jeho aranžmány troch skladieb skupiny Shadows, ktoré spravil pre slávny koncert  Legendy´60. Táto jeho úprava inštrumentárok odznela v podaní najlepších gitaristov bigbítovej éry  Československa: Stano Herko, Jožko Barina, Ján Baláž, Tomáš Rédey, Petr Janda, Radim Hladík, Fedor Frešo a Fero Griglák! Toto bol môj najväčší zážitok so Stankom na ktorý nikdy nezabudnem! Česť jeho pamiatke!

Pavel Zajaček, jazzový hudobník:
„So Stankom Herkom som sa zoznámil v roku 1976, keď som nastúpil do TOČR-u v Bratislave. Bol zamestnaný ako gitarista, ale výborne hral aj na basovú gitaru. Spolu sme hrali aj vo VV-systéme, kde v období 70. a 80. rokov hrali aj muzikanti z Orchestra Gustava Broma. Stanko  bol pri hraní v štúdiu veľmi  zanietený, dokázal strhnúť ostatných k výborným výkonom. Vynikajúco čítal noty a zvládal rôzne žánre bez problémov. Ja som v tom čase mal aj malú hudobnú skupinu ZA-JA-CE a Stanko bol určitú dobu aj v tomto zoskupení. Tiež účinkoval pod mojim vedením v Big Bande Radio Bratislava  a po jeho rozpustení v Orchestri Pavla Zajačka. Množstvo rozhlasových a televíznych nahrávok sa dá len ťažko spočítať, sú to tisícky minúť hudby rôznych žánrov. Okrem práce však bola s nim vždy obrovská zábava, lebo jeho zmysel pre humor bol nevyčerpateľný a typickým smiechom vždy nakazil všetkých okolo seba...“

Robo Opatovský, spevák:
„Stanko bol svojský... Občas tvrdohlavý, ale na druhej strane veľmi citlivý človek. Vynikajúci muzikant, gitarista... Spolupracovali sme na albume Pravá tvar, odohrali veľa koncertov... Určite mal aj on veľkú zásluhu na tom, že skladby Natalia, Sen, Bolo to tak dávno a mnohé iné sa stali hitmi, ktoré sa v rádiách hrajú dodnes a ja ich na každom koncerte spievam.“

Silvia Josifoská, speváčka:
„Stano Herko bol veľmi dobrý človek aj muzikant. Mala som ho rada. Spievala som s nim ako hosť jeho kapely a veľmi rada si spomínam na tieto chvíle. Mal zmysel pre humor a bol nesmierne láskavý človek.“

Braňo Hronec, hudobník:
„Ako mladý učiteľ na Bratislavskom konzervatóriu som raz bol so študentmi na lyžiarskom zájazde. Všeobecnej popularite sa tešil žiak Stano Herko, ktorý nás po večeroch obveseľoval svojím spevom a hrou na gitare. Najpopulárnejšia pieseň v jeho podaní bol Speedy Gonzales, čo bola na tú dobu veľmi moderná popmusic. Po rokoch sa Stano vypracoval na vyhľadávaného štúdiového hráča a zostalo po ňom  množstvo nahrávok, ktorými dodnes potešuje širokú verejnosť. Česť jeho pamiatke!“

Adriena Bartošová, speváčka:
„So Stankom Herkom som síce nespolupracovala v kapele, ale poznali sme sa, bol to nielen výborný muzikant, ale i človek, priateľský a tvorivý...“

Poznámka autora: Tento článok mal pôvodne vyjsť krátko po Stankovej smrti v marcovom čísle istého hudobného časopisu. Kvôli nekorektnosti jej redakcie sa tak nestalo, čím sa chcem ospravedlniť Stanovi Herkovi mladšiemu, celej smútiacej rodine ako aj všetkým Stanovým priaznivcom.