Doteraz sa mi nepodarilo dešifrovať názov podujatia, na ktoré ma pozval Peter Peci Uherčík, pre väčšinu muzikantov, ale aj nemuzikantov jednoducho Peci, rockový gitarista a skladateľ. V piatok 27. mája po prvých horúčavách som sa spleťou električiek a trolejbusov dostavil do SD Nivy. My sme to miesto za čias originálneho bigbítu v šesťdesiatych rokoch volali kulturákom na Nivách. Bol to, a tak sa mi zdá, že dnes aj je, jeden z kultových priestorov Bratislavy, kde sa občas objaví nefalšovaný rock. Tu som začiatkom sedemdesiatych rokov absolvoval legendárne muzikantské prehrávky Slovkoncertu, kde namiesto o hudbe sme sa s previerkovou porotou bavili o politike. Určite ma zaskočila otázka, či poznám Vladimíra Iľjiča Lenina. Mal som chuť odpovedať otázkou „a v ktorej skupine hral?“. Samozrejme chcel som naďalej účinkovať a živiť sa ako muzikant, tak som radšej držal hubu a krok – ako takmer všetci. Inak to bolo, keď sme sa dostali na pódium. Tam s nami žiadny kontrolór ani Lenin nebol, tak sme si hrali, čo sme chceli.

 Preto som s radosťou prijal pozvanie na Peciho podujatie pod názvom ČOŽE JE TO TRIDSIATKA, kde sa stretli Peciho muzikantskí rovesníci. Po prvej vlne bigbítu v šesťdesiatych rokoch to bola práve generácia Peciho rovestníkov, ktorí oživili nekonformnosť rockovej hudby. To už mali za sebou všetkých Hendrixov, Deep Purplov, Led Zepelinov a iných, ktorí zmenili tvár rockovej hudby. Na Slovensku sa hudobníci osembesiatych rokov statočne držali nastúpenej vlny. Skupiny ako Čenkovej deti, Dereš, Demikát, Ventil RG, Mona Lisa, Zóna A, Karpatské chrbáty, Bez ladu a skladu, Slobodná Európa, Halušky, Perinbaba, mali svoje mladé publikum.  Už boli na svete aj Sex Pistols, takže som sa nedivil, že punk si aj u nás našiel svojich fanúšikov a muzikantov.

Tak ako my, zo šesťdesiatych rokov, tak aj Peciho generácia pribrala nielen na rokoch, ale aj na kilách. Teraz už otcovia a manželia, či rozvedení ešte stále patria na koncertnú scénu. Dokázali to aj v piatok na Nivách. Peci zorganizoval stretnutie muzikantov, ktorí s ním hrávali a hrajú, a ktorí napísali časť histórie slovenskej rockovej hudby. Sprievodcom im boli videoklipy, ktorých má Peci vo svojom archíve dosť na to, aby z nich zostavil samostatné DVD. Vlastne dnes to už nie je DVD ale USB kľúč, na ktorom sa objavilo dvanásť videoklipov, všetko klipy na Peciho pesničky, či inštrumentálky a profily jeho priateľov, spoluhráčov a spolupracovníkov. Zaradením medzi nimi som bol poctený aj ja. Dúfam, že v prvom rade ako priateľ, až potom ako autor videoklipu Jane, ktorý som pre Peciho vytvoril ešte v minulom storočí. Pre mňa sú dvaja gitaristi, ktorých dávam na prvé miesto na Slovensku. Ferko Griglák a Peci Uherčík, dvaja nedosiahnuteľní hráči na gitare, ktorí sa nedali strhnúť módou a rokmi a zostali verní klasickej rockovej hre, melodickým sólam a s neuveriteľnou schopnosťou prinášať do skladieb svoju osobnosť. Som rád, že sa môžem ako priateľ k nim vždy hlásiť. Preto aj práca na videoklipe Jane ma lákala. Mal som za sebou ako režisér a dramaturg už množstvo hudobných klipov, televíznych relácií a záznamov koncertov, ale tento mi bol o to bližší, že to nebola pesnička, vlastne bola, len ju Peci zaspieval na gitare bez textu.

Ale späť ku piatkovému koncertu. Sprievodcom večera bol samozrejme Peci, ktorý uviedol nielen video klipy so svojim komentárom, ale vždy si pozval na pódium inú formáciu hudobníkov. Priznám sa, nie všetkých som poznal, ale to na veci nič nemenilo. Z pódia znel nefalšovaný rock v slovenčine alebo angličtine. Pre mňa prekvapením bolo vystúpenie Paľa Horvátha, basgitaristu a speváka, pôvodného člena skupiny Tublatanka. Spomenul som si na teraz už legendárny koncert Mladá vlna ´82, ktorý som spolu s Rišom Müllerom a Agnesom Snopkom pomáhal realizovať. Vtedy traja chlapci, ktorých som vídaval len v pivárni, v kolektíve, ktorý mal prezývku Zvieratá, zrazu prišli s gitarami a bicími a chceli vystúpiť. Na všeobecný údiv to bolo prekvapujúco dobré. Aj pre mňa bola Mladá vlna akýmsi medzníkom v mojom muzikantskom živote. Demikát, Gravis, Tamis, Ventil RG, pár názvov skupín, ktoré sa na Novej vlne zúčastnili mi signalizovali, že sa na Slovensku niečo deje. Paľo Horváth mi to v piatok svojim účinkovaním na Peciho podujatí pripomenul. Pripomenul mi aj Ďura Černého, tiež pôvodného člena skupiny Tublatanka, ktorý sa len pred nedávnom odobral do večného rockového neba. Aj jemu patrila časť spomínania Peciho Uherčíka.

USB kľúč s klipmi mal aj na pódiu svoj priestor. Na výzvu Peciho pribehli na pódium postaršie dámy, mamy, ktoré minerálkou zaliali USB kľúč s príveskom, na ktorom bol názov ČOŽE JE TO TRIDSIATKA. Krst USB kľúča bol romantický, milý, taký, akým je sám Peci. Vždy slušný, ale nekompromisný, bojovník, ktorému je falošnosť a nečestnosť výzvou na boj. Určite aj preto to nemá vo svojom muzikantskom živote ľahké. O tom však večer v Nivách nebol. V závere podujatia som si mohol s chuťou pozrieť videofilm Michala Šufliarskeho, v ktorom som sa cez spomienky na náš, ale aj svetový rock´n´roll dostal späť k muzike a dobe, ktorá i napriek krutosti boľševizmu pre mňa znamenala kus slobody a šťastia. Svoje pevné miesto má v nej aj Peci – romantik tvrdého rocku.

                                        Ľubo Belák

                                        30.5.2016

JANE - videoklip

Loď, ktorá sa plaví do neznáma - videoklip