Výzva slovenskej kultúrnej obce

Budmerický kaštieľ patrí umeniu – nie privatizérom!

Dnes sme si nebezpečne zvykli na slovo privatizácia. Iste, štát sa ukázal ako zlý vlastník a správca spoločného. Je to tak aj v kultúre? Ťažko presne ukázať prstom kde a ako. Je tu však jeden príklad úcty k zverenému majetku. Je to Budmerický kaštieľ, známy ako miesto, kde vznikala slovenská literatúra, scenáre pre film a navštevovali ho významné osobnosti. Zrazu sa stal pre súčasnú moc tento kultúrny ostrov, kam nevstúpila noha nových žralokov, nepohodlný. Veď prečo by mal tento architektonický skvost patriť len hŕstke pisálkov a necelebít /poznámka - celebrity podľa vzoru bulvárnych denníkov/. A tak sa noví slovenskí kulturisti, teda tí ktorí s kultúrou majú spoločnú len moc riadiť ju, rozhodli zrušiť užívanie kaštieľa Litrárnym fondom a dať ho potichu niekomu z politických investorov. 

Našťastie sa kultúrna obec ozvala. Výzva, ktorá je zverejnená na stránkach portálu Slovenského PEN je určená všetkým, ktorí to so slovenskou kultúrou myslia úprimne. Ide o jednoznačný postoj proti praktikám vlády a ministrov SR. Preto aj ja  prostredníctvom mojej stránky Vás žiadam podporiť túto ušľachtilú vec a pripojiť svoj hlas k výzve. Stojí to za to, a pri tom nejde o peniaze.

Ľubo Belák

signatár výzvy

link na VÝZVU - kliknite a odošlite svoj hlas ! ! ! !

Moje Nežné revolučné spomínanie

Prešla jar, leto ubehlo ako povodeň a ani sme sa nenazdali, je tu Nežná revolúcia. Presnejšie akési oslavy výročia udalostí z roku 1989. Keď mi niekto v šesťdesiatych rokoch rozprával o Druhej svetovej vojne a Národnom povstaní, zdalo sa mi to až príliš dávno na to, aby som to bral príliš vážne. Niečo sa zmenilo. To niečo som ja. Na prekvapenie nie som stále dvadsiatnik a moje športové výkony sú len matné spomienky na smiešne pohyby. Jediné, čo mi na neuverenie slúži je relatívne zdravý rozum, ktorý ako videokamera neustále nakrúca všetko, čo sa deje okolo mňa, niekedy aj vo mne.

Volebné P.S.

A máme po tom. Môžem povedať, že som sa konečne po nejakom čase pozeral na vysielanie televízie. Taký akčný seriál som si po rokoch iste zaslúžil. Viem, že je to dočasné a všetko sa vráti do každodenných koľají, ale pocity, ktoré som mal počas soboty a nedele len tak rýchlo nezmiznú. Trochu sa to zamiešalo s futbalom, ale o to viac pravdy sa rútilo z obrazoviek.

čítaj ďalej....

Volebný oldomáš

A sú tu. Už túto sobotu sa otvoria brány volebných miestností a voľbychtiví občania sa budú triafať do urien. Či schránok? Urna je presnejší výraz. Voľby mi vždy pripomínali obradnú pohrebnú slávnosť, keď sa vyplakaní pozostalí na kare poriadne naliali a vyspevovali do rána. Všetko smutné je koniec koncov veselé. Také sú aj voľby.

čítaj viac...