Čierne na bielom

Predaj * Martinus * ArtForum Pantarhei

Objednávka CD Bigbíťák

Objednávka CD
CD Bigbíťák

Návštevnosť

1399229
DnesDnes4336
VčeraVčera5725
Tento týždeňTento týždeň45588
Tento mesiacTento mesiac100000
CelkoveCelkove1399229

Čitáreň

Video vyhľadávanie

Foto

Rozlúčka s Dušanom Grúňom

Volali sme ho Duško
Hudobný svet má jednu zvláštnosť. Napriek hudbe, ktorá patrí všetkým bez rozdielu veku, záujmov, príležitostí, je každý, kto sa jej dotkne, jedinečným. Takým, žiaľ oddnes už iba bol Duško Grúň. Skvelý človek, ale najmä dobrý muzikant.
Spoznal som ho už ako speváka. Sám o sebe tvrdil, že je v prvom rade muzikant, až potom spevák. A mal pravdu. Duško mal veľkú muzikantskú dušu, ktorá bola až povrch naplnená talentom, schopnosťou a vkusom. To všetko využil počas svojho muzikantského života. Miloval swingovú hudbu, ktorú bolo cítiť aj v jeho pesničkách. Oproti muzikantom mal však niečo navyše. Bol to jeho hlas. Medzi svojimi generačnými partnermi bol rovnako obdarovaný svojim speváckym prejavom ako Karol Duchoň. Prirodzený, plný emócií a s brilantným ladením. Takíto majstri nevznikajú v škole. Snáď len v škole života. Boh im bol milostivý a obdaroval ich niečím, čo nerozdáva každý deň. Krásou a muzikalitou.
Duško, odišiel si so zlomeným zdravím, ale nie so zlomeným srdcom. Zanechal si nám večný vzor, ako žiť, tvoriť a byť úspešným bez straty ľudskosti. Nikdy si svoje prednosti nedal najavo. Snáď len priamo v čase, keď si stál na javisku a spieval. Spomienka na teba nezovšednie. Vždy to bude pre mňa vo chvíli, keď sa započúvam do nových speváckych hviezdy a budem čakať, kedy sa opäť na Slovensku zjaví Pán SPEVÁK, akým si bol ty.
Česť tvojej pamiatke.
22.4.2024
You must have the Adobe Flash Player installed to view this player.

Kultúra nekultúrnosti

Lubo 11 obcankaOpäť nastal čas “kultúrnej revolúcie” s mottom: „Komu rozdať verejné peniaze na umeleckú tvorbu?”, prípadne: „Komu zvonia do hrobu?”.

S petíciami o slovenskej kultúre sa pretrhlo vrece. Na stole je „Otvorená výzva na odstúpenie ministerky Martiny Šimkovičovej“, ktorú vzápätí doplnila výzva „Podporujem ministerku kultúry Slovenskej republiky Mgr. PaedDr. Martinu Šimkovičovú a chcem jej zotrvanie vo funkcii.“ Podporovatelia z oboch strán sa dajú rátať na tisíce. Pritom v podstate ide o jedny peniaze. NAŠE.

Čítať ďalej: Kultúra nekultúrnosti

Ľubo Belák v TV Bratislava o Slobode slova

You must have the Adobe Flash Player installed to view this player.

 

 

Anatómia vraždy podľa Čičváka

Lubo 11 obcankaDivadelná inscenácia je živý organizmus. Rovnako sa narodí, dospieva, starne a umiera. Sprevádza ju obdiv, prípadne zatratenie divákov, ktorým je určená. Občas tvorcovia s nekritickým egom sa na divákov vykašlú a stačí im, že dielo vzniklo a zostane po nich zmienka v pamätníku divadla, ktoré im načas poskytlo svoj domov. Preto je dobré, keď sa na živý organizmus, dielo, divadelnú hru, divadelnú inscenáciu počase pozrieme a otestujeme, ako je na tom so životnou energiou, ale najmä so záujmom divákov. Takýmto divákom som bol aj ja. V apríli tohto roku som si išiel pozrieť Shakespearovho Macbetha do Slovenského národného divadla. Bol som prekvapený. Napriek avizovanému Shakespearovi som uvidel Čičvákovho Macbetha.

Čítať ďalej: Anatómia vraždy podľa Čičváka

Zomrel herec s úsmevom na tvári

 

Duricek

Jaro Ďuríček, herec, kabaretiér, ale najmä komik. V divadelnej brandži je veľa charakterových, dramatických, pekných, škaredých, múdrych a sprostých profesionálov. Ale len poniektorí sú komici. Tých je na Slovensku napriek malej krajne nedostatok. Myslím tým komikov, ktorí sa humorom živia poctivo. Nestačí súkať vtipy v dobrej spoločnosti, či robiť grimasy na verejnosti. Ozajstný komik musí mať odvahu postaviť sa na javisko a predviesť svoje umenie komiky. Už v antickom divadle boli komici vysoko považovaní. Preto aj veselohier, komédií je podstatne menej ako tragédií, eposov, melodrám, alebo takzvaných príbehov zo života. Jedným z tých, ktorý komiku na javisku ovládal s nadhľadom, úprimne a talentovane, bol Jaro Ďuríček.

Poznal som ho z čias bratislavského kabaretu Tatra revue. Ako mladý vyštudovaný herec sa stal okamžite posilou hereckého ansámblu, kde kraľovali Jozef Hanúsek a Michal Belák. Áno, ten Michal bol môj otec. Napriek dobe robili ozajstný kabaret aj s politickými narážkami a satirou. Tá im bola osudná. Po okupácii Československa v 1968 roku ich tvrdá čižma komunistickej kultúry na čele s básnikom Miroslavom Válkom rozdrvila. Dodnes sa podobné divadlo, či herecká skupina na Slovensku neobjavila.

Jaro na scéne Tatra revue dostal množstvo príležitostí a možno povedať, že po rokoch tam dorástol medzi slovenskú špičku komediálnych hercov. Komike a humoru zostal verný po celý život. Vedel sa smiať cez slzy a život brať tak ako sa patrí. S úsmevom na tvári. Ten úsmev nechal na pamiatku nám, čo si ho pamätáme.

Jaro, ďakujem ti za nás, divákov, ktorých si vedel nielen rozosmiať, ale aj naučiť brať život z tej lepšej stránky.

Česť tvojej pamiatke.

7.4.2023

Ľubo Belák

VIDEO spomienka

You must have the Adobe Flash Player installed to view this player.

Nebeská električka

Nie každý si prizná, že začiatky majú aj svoje konce. Najmä keď ide o ľudský život a z tých, ktorých každodenne stretávaš, sa zrazu stanú len smutné tiene spomienok. Najhoršie je však, keď sa na večnosť poberú blízki, priatelia, s ktorými si prešiel časť cesty životom. Jedna z nich patrila Andymu. Obaja sme mali otcov, ktorých osudy sa až neuveriteľne podobali. Milovali sme svoje rodiny a keď bolo treba, stáli sme pri sebe.

Drink in gallery Andy a povestné vernisáže v Električke boli vždy miestom, kde sa stretli ľudia jedného druhu. Voňalo tam priateľstvo, humor, ale aj dobré vínko. Keď mi pred pár týždňami Andy blahoželal k mojim sedemdesiatinám, sľúbili sme si, že sa onedlho stretneme v jeho povestnej Električke. Dokonca sme si napriek jeho zdravotnému stavu robili plány, ako spáchame “on line” rozhovor, ktorý som chcel zverejniť v novej televíznej relácii. Posledná spomienka patrí pondelku 25. januára. V Nočnej pyramíde, naživo vysielanej zo štúdia Slovenského rozhlasu, som na diaľku poslal Andymu pesničku od Janky Kirschenrovej Láska neumiera. Nevedel som, že Andy to počúva. Až ráno som si našiel neprijatý telefonát od Andyho. Už ho nikdy neprijmem. Už nič nie je, všetko len bolo. Až na jedno. Určite, ak príde čas, pôjdem za ním do Nebeskej Električky, kde si budeme spievať smutnú, ale krásnu pesničku Tears in heaven. Boh žehnaj Andyho Hryca.

31. januára 2021 v Bratislave

Ľubo Belák

DSC 0300

DSC 0297DSC 0386

DSC 0389DSC 0381

Dnešný dátum

nedeľa, 14 júl 2024

Návštevníci

Práve tu je 121 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Novinky

Vždy s úsmevom… Vždy s úsmevom… 2024-07-09 - Takto si budem pamätať Palka Zelenaya, guru slovenskej populárnej... Čítaj viac
RTVS v čiernom? RTVS v čiernom? 2024-06-24 - Tentoraz budem osobný. Mám za sebou takmer celý život spojený... Čítaj viac
Kam mieri v mieri Európa? Kam mieri v mieri Európa? 2024-06-11 - Napriek zhodnej podobe slova „mieri“ sú jeho významy v... Čítaj viac
Svetová premiéra kvadrofonickej AIDY v Banskej Bystrici Svetová premiéra kvadrofonickej AIDY v Banskej Bystrici 2024-05-27 - Ak by si niekto myslel, že v Banskej Bystrici zaúradovala umelá... Čítaj viac
Občianska vojna, politický gýč, Snowden, nebinárny sex a Európska únia Občianska vojna, politický gýč, Snowden, nebinárny sex a Európska únia 2024-05-16 - Na premiéra Slovenskej republiky bol spáchaný atentát! Toľko... Čítaj viac

JEvents Calendar

July 2024
S M T W T F S
30 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3
Používame cookies!

Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľskú skúsenosť (tracking cookies). Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že ak ich odmietnete, možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.