Vážený pán prezident, aj napriek tomu, že ste mi zatiaľ neodpovedali ani na jedu z mojich predchádzajúcich otázok, prosím vás o vyjadrenie.  Aj vzhľadom na požiadavky demonštrujúcich občanov za politické zmeny bude určite dôležité dopovedať to, čo aj Vás určite ťaží.

Tá prvá otázka je už dnes čiastočne zodpovedaná „Dokedy bude podvodník bývať v prezidentskom paláci a dokedy bude bývať premiér v dome podvodníka?“. Otázka o ubytovaní je stále legitímna, pretože sa zakladá na zrejmých faktoch. Odstúpením premiéra je časť otázky zodpovedaná, a čo s tou druhou?

Máme tu marcové udalosti, až príliš podobné tým februárovým v roku 1948. To, že vtedy mali prsty v „puči“ komunisti, neznamená, že takýto spôsob boja o moc patrí len marxistom-leninistom. V dnešnom svete väčšina politických nálepiek je len pokrytecké prekrytie skupinových záujmov milionárov, mafiánov, bláznov a podvodníkov. Len malá hŕstka politikov sa správa kompetentne s plným vedomím, že politika nie je o moci, aj keď bez nej to nejde, ale o riadení spoločnosti, ktorá má jediný záujem, žiť v bezpečnom a prosperujúcom štáte. Preto je namieste pripomenúť „rozprávku“ Georga Orwella Zvieracia farma. Spolu s románom 1984 sú aktuálnymi dielami a večnou témou nielen u nás, ale aj v ostatnom civilizovanom svete. Stačí si zabehnúť do Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, kde majú v repertoári satirickú drámu Farmu zvierat. Dozvedeli by ste sa, že svine zostanú sviňami, sliepky sliepkami a vlci, vlkmi. Len ich úlohy sa v spoločenstve menia podľa charakterových vlastností toho-ktorého zvieraťa.

Na Slovensku je to tak. Na nepatrnom území, kde sa tlačí päť miliónov obyvateľov vrie hrniec plný nenávisti a alchýmie zvanej boj o politickú moc. Kde sú tie časy, keď moc prechádzala z otca na syna, z kráľa na princa, z cisára na knieža. Gréci v čase Platóna a Sokrata netušili, čo vynašli. Demokraciu, vládu ľudí, občanov republiky v štáte, kde sú si všetci rovní. Ich naivita je ospravedlniteľná. Nemali počítače, mobily, internet, ani Facebook či Instagram. Už vtedy však ústami Sokrata vedeli, že s tou vládou ľudu nie je, a ani nebude všetko v poriadku. Sám autor Sokrates na to doplatil, dali mu vypiť jed. Vypil ho dobrovoľne. Tým zvečnil posolstvo, že demokracia prináša obete a tie sa zákonite zneužívajú na politický boj. Preto vo svojom závete nakoniec ľudstvu odporúčal vládu aristokracie pred oligarchiou a D E M O K R A C I O U. Doteraz sa s ňou nepohlo. Preto od čias peloponézskych vojen a mestských štátov sa neustále ľudstvo vracia vo svojej histórii späť. Opakovane, od začiatku sa pokúša usporiadať spoločenstvo ľudí tak, aby chudobní zbohatli, zlí sa stali dobrými, chorí ozdraveli, prípadne mladí nestarli. Žiaľ život, aj ten spoločenský, nemožno vpratať do brehov riečiska, na asfaltovú cestu, alebo do televíznej šou, kde sa všetci usmievajú a žiaria šťastím. Aj napriek tomu vznikali stáročiami teórie Slnečných štátov, beztriednych spoločností a rozprávkových krajín plných sladkostí a hračiek.  Neraz ich tvorcov ľudia označovali ako bláznov, rojkov a výmyselníkov. Len párkrát dostali šancu zrealizovať to, čo si vymysleli. Kedysi to bol cisár Nero, Ivan Hrozný, Rasputin, Hitler, Lenin so Stalinom, Gottwald, alebo náš Husák. Vždy to dopadlo zle. Sociálni inžinieri zlyhali na celej čiare. Navyše to stálo životy miliónov ľudí. Stačí sa pozrieť na takzvanú Arabskú jar a jej dôsledok, vznik Islamského štátu. Nie je možné preskočiť svoj tieň, predbehnúť vlastnú históriu spoločenstva. Každý takýto krok stojí životy nevinných ľudí, ktorí nepotrebujú víťazov vo vojne alebo v politike. Chcú žiť, mať svoju rodinu, poznávať a zažiť aspoň kúsok osobného šťastia.

V Darwinovej teórii O pôvode druhov sa objavuje STRACH ako motivácia živočícha na reakciu, čin, ktorý má neraz charakter nezmyselného konania. Naopak „Skrotiť strach je začiatkom múdrosti“. To sú slová amerického filozofa Emersona

Akokoľvek sa mu bránime, nevšímame si ho, dokonca ho neakceptujeme, zalieza pod kožu ako vírus chrípky. V spoločnosti neraz narobil nenapraviteľné škody. Hitler, Stalin, Gottwald, to všetko boli produkty kolektívneho strachu. Začíname sa správať nevypočítateľne, masochisticky a tým dávame priestor zlu. V prostredí, kde panuje dobro, strach nemá žiadne fatálne účinky. Teda v akom čase žijeme? V blahobyte? Mieri? V dostatku? Ako sa hovorí Odtiaľ potiaľ. Aj v týchto dňoch sme sa ocitli na dlažbe, ktorá rezonuje strachom z popravy mladého novinára. Rituálna vražda dvoch mladých ľudí opäť rozbehla súkolia strachu. To, čo sa stalo im, sa kedykoľvek môže stať mne, tebe, im, nám. Zabiť človeka je také jednoduché. Navyše s chladnou hlavou a s presvedčením, že konám správnu vec za peniaze, s vierou, ako pomstu, v mene Alláha. Dnešok ponúka strach aj ako zábavu. Stačí si pozrieť televízne vysielanie, alebo si zájsť do kníhkupectva. 90 percent tovaru ponúka STRACH. Svet je znečistený strachom ako výdychom fabrík, výfukmi áut alebo vyliatou naftou.