Milý Maroš Kramár, našu diskusiu, ktorá neviem prečo vyvolala taký rozruch (môj blog si prečítalo cez 57 000 ľudí), už zatienil nový príbeh. Prezident Kiska vymenoval novú vládu.  Protesty na námestiach utíchli a pozornosť médií sa zamerala na Prezidentský palác, kde sa začalo nezvyčajné divadlo. Vieš o čom hovorím. Si dobrý herec a za svojho života si si vyskúšal hrať princov, partizánov, ale aj milovníkov a politikov. Hra, ktorá sa odohrávala v paláci nebola drámou. Bolo to Bábkové divadlo.

Priznanie

Priznávam sa! - Aj keď mi to trvalo šesťdesiat rokov. Moje priznanie prichádza v pravý čas. Za mnou je už dosť rokov a predo mnou jasná budúcnosť s pevným cieľom. Takže nemám ani po priznaní čo stratiť.

Bol som bezcharakterný egoista s patologickými zmenami altruizmu. Pre tých menej oboznámených s pojmami, altruista nemá nič spoločné s egoistom. Táto moja schizofrénia pochádza z prežitých rokov v socializme s ľudskou aj neľudskou tvárou, kde si každý musel navodiť stav schizofrénie, aby to niekam dotiahol. Mne sa podarilo môj egoizmus doviesť až k neopodstatnenému altruizmu, ktorý je navyše doplnený o nepríjemný vírus vnímania reality, takej aká je – holá.

Pozvánka

Odkazy na iné články:

Ako sa neusmiať k smrti

SME

Kultúra

Žiar24

AKO SA NEUSMIAŤ K SMRTI

Vážne o smiechu

Vidíte aká je ľudská reč slovenská nedokonalá. Ľahko je povedať ako sa neujesť, neupiť, neutrápiť k smrti. Len to spojenie so slovom „neusmiať sa“ akosi vŕzga. Je to asi tým, že smiech je neškodný, robí ľuďom dobre a tak ich podľa všetkého nedoženie k smrti tak, ako je to pri iných ľudských činnostiach.