SLOBODNE, LEN TAK................O HRÍBOVI

Nie vždy si uvedomujem, že človek je vec veľmi krehká a neraz aj nevypočitateľná. Už v škole nás učili, že treba v lavici sedieť rovno, mať ruky za chrbtom a keď niečo chcem povedať musím sa prihlásiť. Všetko je vymyslené, zariadené, všetko funguje, alebo by malo fungovať a stačí si len pamätať ktorou nohou treba vykročiť vpred. Ale ono to tak nie je.

Slobodne len tak...........o Karolovi Polákovi, ale aj o spomienkach

Spomienky sú zvláštna vec. Je známe, že po rokoch sa akoby vytrácali tie, ktoré boleli a zostanú iba ružové okuliare s nesprávnymi optickými sklami. A keď sa začne spomínať, tak je zväčša veselo. Len na sviatky a výročia sa na chvíľu zastavíme, povzdycháme si a na druhý deň sme opäť v reálnom živote. Na vzdychanie nie je čas. Možno preto viac nariekajú tí starší, a mladší zarábajú peniaze, zabávajú sa a cestujú.

Slobodne, len tak............o našich celebritách a doktorovi Vogelovi

Július Vogel bol doktor. Neliečil, pretože sa zväčša staral o obvinených delikventov. Bol advokátom v jednom nemenovanom slovenskom mestečku na strane 61 v poviedke Vtáčí spev od Leopolda Laholu. Nie, neprestaňte čítať ďalej, príde aj na celebrity, aj keď si myslím, že doktor Vogel bola miestna celebrita.

Slobodne, len tak........o slovenskom bigbíte a prekrúcaní histórie

.......nielen história národa sa dá prekrútiť......

Vždy je pre mňa neuveriteľné, keď niečo vznikne bez štátnej podpory,  vlastným úsilím a neraz aj za vlastné peniaze s úprimnou snahou priniesť niečo originálne, nadčasové a pravdivé. Takto som si predstavoval spoločenskú udalosť, o ktorej som neraz uvažoval. Zmapovať históriu jednej generácie hudobníkov , o ktorej sa hovorí ako o bigbítovej.