Čierne na bielom

Predaj * Martinus * ArtForum Pantarhei

Objednávka CD Bigbíťák

Objednávka CD
CD Bigbíťák

Návštevnosť

975206
DnesDnes583
VčeraVčera894
Tento týždeňTento týždeň1477
Tento mesiacTento mesiac14210
CelkoveCelkove975206

Čitáreň

Video vyhľadávanie

Foto

Verejnoprávna RTVS?

Lubo 11 obcanka

Ulice sú plné hesiel o demokracii, o fašizme, liberalizme, marxizme, na saká sa lepia viacfarebné vlajočky, pripínajú odznaky. Len poniektorí si nosia bez označenia v hlave obyčajný zdravý rozum. Napriek nedostatku toho posledného je to jediná pomôcka, aby sme úplne nezblbli. Ukážkou takejto situácie je odozva „výstrelu z dela“ Ministerstva kultúry, ktoré teatrálne zverejnilo návrh  nového zákona o verejnoprávnom vysielateľovi. Posledných pár rokov nesie značku RTVS – Rozhlas a televízia Slovenska. Táto značka má manažérske korene v rozhlase na Mýtnej 1 odkiaľ do funkcie generálneho riaditeľa za potlesku politickej strany OĽANO (pridali sa aj mnohí ďalší)  prišiel súčasný generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj. Možno potvrdiť, že väčšinu svojho života strávil na rozhlasovej stoličke. Je pamätníkom „porevolučných“ nových čias slovenských médií, ktoré dodnes stihli napísať pestrý dobrodružný román o tom, „ako sa kalili“ médiá na Slovensku. Tých tridsaťštyri rokov bolo zväčša v znamení boja o Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, ktoré na prvý pohľad nikomu nepatrili. Ale aj tak sme ju platili. Zakaždým, keď sa menila moc v štáte doprava, doľava, hore, či dole, vždy bol záujem víťazných politických strán len tak zadarmo „demokraticky“ obsadiť verejnoprávne médiá. Napriek nekonečným novelizáciám mediálnych zákonov neboli Slovenská televízia ani Slovenský rozhlas verejnoprávne. V prvom rade na ne nadávali občania Slovenska, ktorí ich natvrdo platili, pričom ani poriadne netušili prečo. Aj keď to bolo len pár korún / eur mesačne, nárek divákov o zbytočne vyhodených peniazoch bolo počuť všade. Politickí reprezentanti sa predháňali obsadiť stoličky v štúdiu, aby sa ako kohúti predvádzali na svojom humne pred ostatnými domácimi zvieratami. Ruku na srdce, manažment  RTVS poctivo slúžili týmto politickým úchylkám. Niektorý viac, iný menej. Najpresnejšie to sformuloval už v roku 1945 George Orwell vo svojej satiricko-politickej fantasy story Zvieracia farma. Pripomeňme si časť, v ktorej po neúspešnom pokuse o znovudobytí farmy pánom Jonesom a jeho spoločníkmi v „bitke o kravín“ oznámi Snehuliak svoje plány na modernizáciu farmy výstavbou veterného mlyna. Napoleon s tým nesúhlasí a spor vyvrcholí tým, že Napoleonove psy vyženú Snehuliaka z farmy. Nič vám to nepripomína?

Pokiaľ ostatný svet zmysluplne budoval svoju verejnoprávnu mediálnu sieť, na Slovensku to bol skôr politický kšeft než rozumná seriózna mediálna politika, súkromné médiá nevynímajúc. Preto je stavanie barikád a verejných vyhlásení na obranu verejnoprávnej RTVS, predtým Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, skôr fraškou, ako obranou verejnoprávnosti tam, kde nie je.  Ani jedna zo spomenutých (STV, SRo, RTVS) nemala šancu plniť svoju svätú povinnosť, slúžiť verejnosti ako kultúrna inštitúcia, ale najmä ako zdroj nestranných a overených informácií. Ich manažment sa skôr staral o to, ako minúť peniaze, koho mediálne podporiť a naopak koho utopiť v informačnej špine. Absencia morálnych zásad kvalitnej žurnalistiky sa prenášala od jedného „verejnoprávneho“ manažmentu k druhému vrátane Rady pre ktoréhokoľvek z nich.  Neslúžili verejnosti. Ich záujmy mali v rukách politicko – ekonomické gangy, ktoré riadili ich osud. Dodnes ani jedna politická strana nepriniesla vo svojom programe ucelenú mediálnu politiku verejnej služby. Súčasne interní pracovníci, v prvom rade žurnalisti a redaktori sekcie spravodajstva a publicistiky, sa ani raz nepostavili na obranu verejného záujmu v inštitúcii, kam chodili do práce.

Ľuboš Machaj a s ním aj súčasná osádka spravodajcov RTVS sa zrazu prebudili a vyhlásili revolúciu proti kontrarevolučným snahám súčasnej politickej moci. Čo robili doteraz? Nerobili nič. Chcú tvrdiť, že za ich pôsobenia v televízii alebo v rozhlase bolo všetko v poriadku? V redakciách sedeli anjeli a vo vysielaní panovala mierová atmosféra strážcov spravodlivosti a nebeského pokoja? Keby svoje vyhlásenia uskutočnili pred rokom, tak by im hádam niekto uveril. Takto je to opäť len boj o vlastnú stoličku, o vplyv jednej politickej značky, nie o právo na neskreslené informácieslobodu slova. Práve naopak, v spravodajstve a publicistike slúžili rovnako ako mnohí ich predchodcovia. Spomínajú na dobu mečiarizmu a robia si z toho posmech. Neuvedomujú si, že sú dnes v rovnakom postavení pred verejnosťou, ako boli hlásne trúby mečiarizmu v deväťdesiatych rokoch. Dnes sú to oni, ktorí čelia nepríjemným narážkam za ich slepú poslušnosť. Iste, súčasnej opozícii vyhovuje revolučný zápas o „spravodlivosť“ a „česť hrdých spravodajcov a publicistov" RTVS. Už organizujú nové protesty na obranu verejnoprávnosti v RTVS, kde Richard Sulík prednesie zápalistú reč pred „státisícovým“ davom. Pritom sám bol spolu so svojou stranou jedným z významných hrobárov nezávislosti verejnej služby, keď inicioval zákon o štátnom financovaní verejnoprávneho média. Teraz stojí v jednom šíku po boku PS a KDH. Boj o televíziu sa začal už v auguste 1998 mesiac pred voľbami. Pavol Rusko, vtedajší generálny riaditeľ Markízy,  zverejnil správu, že mečiarovci chcú ovládnuť televíziu. V Záhorskej Bystrici sa zišli pobúrení umelci s heslom „Zachráňte Markízu“. Nevedeli, že to bol len prvý krok k ovládnutiu médií politikmi okolo Mikuláša Dzurindu. Bolo to prvé zneužitie televízie v politickom boji. O pár mesiacov zápas „dzurindovcov“ o médiá pokračoval. Tentoraz to bol príbeh o odvolávaní generálneho riaditeľa Slovenskej televízie. Igora Kubiša po dvoch rokoch na návrh Jána Budaja jednoducho hlasovaním v Národnej rade SR za jeden deň odvolali. Bolo po voľbách a mečiarizme. Do verejnoprávnych médií prišla nová metla. Ďalšia čistka sa odohrala v roku 2010.  Vtedy za vlády Ivety Radičovej, SDKU a SAS v skrátenom legislatívnom konaní schválili Zákon o RTVS, ktorý menil voľbu generálneho riaditeľa zlúčeného verejnoprávneho média – prenášal ju z rady na verejné hlasovanie v NR SR. Zavádzal tiež nový kontrolný orgán: deväťčlennú Radu RTVS, zloženú z troch odborníkov na televízne vysielanie, troch odborníkov na rozhlasové vysielanie, dvoch ekonomických expertov a jedného právnika. A kto ich volil? Politici v parlamente. Zákon vtedy prezident Ivan Gašparovič vetoval. Napriek tomu ho v polovici decembra 2010 NRSR znovu schválila. Prečo? Vtedajší víťazi volieb potrebovali urýchlene uskutočniť personálne zmeny v televízii a rozhlase. Nie v mene verejnoprávnosti média, ale pre politické ovládnutie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Nečudujte sa, že súčasná koalícia len kopíruje kroky týchto zmien.

Ľuboš Machaj sa domáha faktov, ktoré by potvrdili kritiku ministerky kultúry, a nielen jej, o neplnení si úloh kultúrnej a určite významnej spravodajskej inštitúcie. Generálny riaditeľ sa bráni prieskumom agentúry MEDIAN, ktorý s percentom objektivity spravodajstva 26,6% radí RTVS na prvé miesto medzi ostatnými televíziami na Slovensku (vo svete sme na predposlednom mieste). Potom sa možno spýtať, čo s tými ostatnými 73,4% nespokojnými divákmi na Slovensku? Ak chce fakty, stačí si sadnúť do projekcie a spätne si pozrieť video záznamy svojej práce. V jedinom má Ľuboš Machaj pravdu, ide o odplatu, vendetu, boj o radikálnu zmenu vo fungovaní RTVS. Po troch rokoch vlády minulých politických strán, ktoré takmer rozobrali štát na drobné, sa súčasnej vládnej moci ani nemožno čudovať.  Nový zákon, ktorý mení RTVS na STaR je facka za diskreditáciu vtedajšej opozície v priamom prenose.

Kde boli protestujúci redaktori, keď sa pod značkou „Za slušné Slovensko“ organizoval tichý prevrat vo farbách vtedajšieho prezidenta Kisku, zatiaľ neprávoplatne odsúdeného za daňové podvody? Prečo vo vysielaní spravodajských relácií pozývali divákov na protestné demonštrácie s jediným cieľom. Diskreditovať SMER-SD, neskôr aj Hlas-SD a ďalšie politické strany, ktoré nestáli na strane OĽANO, SAS a vtedy rodiacej sa strany Za ľudí a Progresívneho Slovenska? Prečo takmer odignorovali informácie o mierových protestoch, ktoré po celom Slovensku neorganizovala žiadna politická strana? Prečo dovolili vo vysielaní dehonestovať politických, ale aj občianskych oponentov prívlastkami dezoláti, trolovia, konšpirátori...? Kde boli, keď sa pravidelne vo vysielaní objavovali publicistické relácie s moderátormi a hosťami z prostredia jedného názorového spektra bez možnosti dialógu za účasti oponentov? Pritom externí moderátori ani neskrývali svoju politickú orientáciu, či morálny profil. Jedna z nich už kandiduje vo voľbách 2024 za politickú stranu do Európskeho parlamentu. Kde boli, keď sa jednostranne informovalo o Ukrajine s poznámkou: „..tieto informácie nemôžeme overiť...“ ? Ako sa správali v predchádzajúcom volebnom období pri pozývaní zástupcov opozičných politických strán do diskusných relácií? Dokonca jedného ani nevpustili do budovy. Ako viedli rozhovory pri tzv. okrúhlych stoloch, kde zväčša vtedajšia opozícia čelila neustálym nepodloženým útokom moderátorov? Kde boli, keď na výročie vzniku Slovenskej republiky boli diváci svedkami neprofesionálneho zlyhania moderátorov Marty Jančkárovej a Miroslava Řádeka pri vedení rozhovoru vo vile Tugendhat s Vladimírom Mečiarom a Václavom Klausom? Prečo neprotestovali voči správnemu konaniu Rady pre mediálne služby vo veci možnej neobjektívnosti publicistického programu Tak takto?!, v ktorom televízia TA3  odvysielala rozhovor s americkým ekonómom Jeffreym Sachsom? Prečo sa nepripojili k výzve Za slobodu slova, keď vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková pripravovala novelu Trestného zákona o postihovaní za šírenie nepravdivej informácie? Prečo neprotestovali, keď sa schvaľovala novela zákona z dielne SAS o zániku koncesionárskych poplatkov a za financovanie RTVS zo štátneho rozpočtu? Kde ste boli, dnešní revoluční spravodajci RTVS, vo štvrtok 14. marca 2024 a neprotestovali ste, keď vedenie RTVS zneužilo vysielanie na 24: a viackrát za sebou propagandisticky zopakovalo v Aktualitách s nekritickou a jednostrannou obranou v situácii okolo nového zákona o RTVS? Navyše s využitím českých (?) mediálnych analytikov. Kde boli naši experti? Báli sa ich? Takých zlyhaní televíznych redaktorov spravodajstva a publicistiky spolu s vedením RTVS za celú novodobú existenciu „verejnoprávneho“ vysielateľa bolo omnoho viac. RTVS vám nepatrí. Vy ste spolu s generálnym riaditeľom len zamestnancami,  ktorí by mali napĺňať poslanie verejnej služby. Samozrejme ak by ju namiesto opakovaných hesiel a obranných teorém niekto vedel zadefinovať. Mimochodom o verejnej službe sa možno dozvedieť aj z iných, relevantných zdrojov. Našťastie v RTVS pracujú ľudia, ktorí to so svojim poslaním pracovníka verejnoprávnej inštitúcie myslia úprimne. Napriek tomu, že RTVS nikdy nebola a ani v súčasnosti nie je verejnoprávna inštitúcia.

Áno, návrh nového zákona nie je riešením verejnoprávneho postavenia a fungovania RTVS. Je to právna úprava umožňujúca čistku v inštitúcii, z ktorej si poniektorí urobili exkluzívny apartmán ala „mejdan v Dubaji“. Ak si súčasná koalícia zachová aspoň trochu zmyslu pre verejnú službu RTVS, je jedno, aký bude mať nový mediálny dom názov, druhým krokom by mal byť návrh ozajstného moderného zákona o verejnoprávnych médiách so zárukami štátu, že občania si budú sami prostredníctvom svojich zástupcov spravovať a financovať inštitúciu, ktorú si po tridsiatich štyroch rokoch Slovensko zaslúži. Skúsme aspoň v tom byť európskejší a zároveň slovenskejší.

Ľubo Belák

19.3.2024

 

Mimoriadne správy – na Slovensku vysiela RTVS?

Lubo 11 obcankaMožno ste si to ani nevšimli, ale na Slovensku máme verejnoprávne vysielanie televízie. A to už šesťdesiatosem rokov. Na rozdiel od verejnoprávneho rozhlasu, po novom rádia, ktoré začalo vysielať podstatne skôr.

Keď vonku panuje pani Zima, v teple televízneho štúdia sa s heslom „Ako ďalej, RTVS?“ usalašili naslovovzatí odborníci na médiá, generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj a poslanci NR SR Roman Michelko (poslanec za SNS), Zora Jaurová (poslankyňa za PS) a Dušan Jarjabek (poslanec za SMER-SSD). Reláciu uvádzala Marta Jančkárová, ktorá je známa nielen ako cieľ drsných anonymných vyhrážok za redakčné nezvládnutie politickej rozhlasovej relácie, v ktorej nebolo umožnené poslancovi za SMER-SD zúčastniť sa, ale aj ako moderátorka nezvládnutého rozhovoru pri príležitosti “oslavy” rozdelenia Československa na dva samostatné štáty. Každý z nich už mal skúsenosť s médiami. Či ako divák, bývalý rozhlasový pracovník, člen Výboru pre kultúru a médiá, alebo ako literát a zároveň divák verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Jeden generálny riaditeľ a traja politici. Už to vypovedá o povahe diskusie. Verejnoprávna RTVS sa akoby zázrakom prebudila a zorganizovala diskusiu o sebe, médiu, ktoré sa už dlhé desaťročia potáca medzi divákmi a politikmi. Od úplného nezáujmu verejnosti až po hromadný útok kritikov. V každom prípade ide o proces postupnej premeny kultúrnej inštitúcie na múzeum mediálnej minulosti na Slovensku. Ani spomínaná diskusia nevybočila z dávno prekonaného pohľadu na verejnoprávne médium. Vo vyjadreniach diskutujúcich sa objavovalo objavené a kládli sa otázky stokrát zodpovedané nielen vo svete, ale aj u nás. Po siahodlhom diskusnom pokri (kartová hra, pozn. autora) medzi zástupcami víťazov volieb a opozície vytvorenej generálnym riaditeľom a opozičnou poslankyňou zaznela „omračujúca“ otázka od Dušana Jariabka: Čo od tej televízie chceme, čo by mala robiť...? Odpoveďou moderátorky bola pozvánka na ďalšie televízne stretnutie: „To sa dozvieme nabudúce...“

Zakliata panna vo Váhu alias RTVS opäť prežíva existenčnú otázku: „Kto bude najbližšie roky ovládať verejnoprávne médiá?“ Ešte presnejšie: „Ktorej koaličnej strane bude patriť verejnoprávna televízia a komu rozhlas? Toto tajomstvo sa zatiaľ skrýva v trinástej komnate koaličnej rady zostavenej z víťazov ostatných parlamentných volieb. Zatiaľ prevláda informácia, že práve najmenší koaličný partner, strana SNS, si brúsi zuby na televíziu. Spája sa to najmä s chuťou bezbolestne odvolať generálneho riaditeľa RTVS, Ľuboša Machaja a nahradiť ho inou mediálnou postavičkou z košiara víťazov volieb. Dôvodom týchto úvah je najmä najnovšia história verejnoprávneho média, ktoré namiesto zákonom daných podmienok tvorby a vysielania, naďalej plní propagandistickú úlohu bývalej skrachovanej skupiny politických strán na čele s Matovičovim OĽANOm. Zmenou mocenských štruktúr aj RTVS patrí do skupiny ostro sledovaných inštitúcií, ktoré sa podieľali na vyše trojročnej manipulácii s občanmi Slovenskej republiky. Dôsledky vládnutia poznáme. Slovensko koncom roka 2023 stálo pred ekonomickým, politickým, ale najmä pred spoločenským krachom. Možno aj preto sa diskusie o ďalšom živote (či smrti) RTVS nezúčastnila nová ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová.

Charakter verejnoprávneho vysielania vznikal už pred druhou svetovou vojnou vo Veľkej Británii. Naplno sa rozvinul so vznikom televízneho vysielania, ktoré doplnilo vtedy už zabehané rozhlasové vysielanie. Úloha týchto médií (rozhlasu a televízie) bola „...vychovávať, informovať a zabávať“. Táto trojčlenka sa dostala aj do Broadcast Act, zákona o BBC, ktorý podpísala britská kráľovná. Odvtedy patrí BBC ku vzorom nezávislej televízie a rozhlasu v Európe. Nezávislosť bola garantovaná najmä samostatným financovaním, nezávislým riadením a oddelením sa od politickej a ekonomickej moci (od finančných skupín). Preto, ak chceme diskutovať o akejkoľvek budúcnosti verejnej služby v médiách, v prvom rade musia byť naplnené tieto programové a existenčné ciele. Ruku na srdce. Čo z toho platí na Slovensku? Takmer NIČ. Ak v dvadsiatom prvom storočí začneme diskutovať o naplnení funkcie a poslaní RTVS, tak sme nielenže zaspali dobu, ale slepo sa hrnieme do mediálnej priepasti. Pritom nejde o princípy a charakter média, ale o jeho reálny obraz a fungovanie. Za tých skoro sto rokov existencie sa technické možnosti tvorby a šírenia mediálnych obsahov radikálne zmenili. Je to najmä dostupnosť vysielania, ktoré má úplne iné možnosti. Digitalizáciou sa obraz a zvuk stal každodennou potravou divákov a poslucháčov. Prenos ich signálov cez televízne antény prevzala digitálna sieť, satelitný prenos po celom svete. Je to najmä rýchlosť, akou sa môže akákoľvek obrazová alebo zvuková informácia dostať na najvzdialenejšie miesta našej planéty. Stali sme sa závislými na smarfónoch, tabletoch a serveroch. Televízne vysielanie sa vymanilo z rúk pár vlastníkov. Sme svedkami mediálnej revolúcie, ktorá má schopnosť víťaziť vo voľbách, vyvolávať medzinárodné konflikty, zotročovať dobrovoľných vzdelaných otrokov a vytvárať umelú realitu, ktorú vnímame ako pravdivý svet okolo nás. Zatiaľ svet ľudí prehráva svoj zápas s mediálnou technológiou o dĺžku jednej civilizácie. A v diskusnej relácii RTVS sa pýtame „Čo od tej televízie chceme?“. Navyše podľa avíza moderátorky ide o „odbornú debatu“.

Ak by sme sa ďalej venovali len televízii (pričom rozhlas ako súčasť RTVS tiež zápasí s rovnakými problémami), tak si treba pripomenúť jej slovenský príbeh. Československá televízia sa narodila v päťdesiatych rokoch ako významné čechoslovakistické propagandistické médium jedinej vládnucej strany. Napriek politickej kontrole obsahu vysielania, počas niekoľkých desaťročí vzniklo množstvo významných televíznych dramatických diel, filmov, dokumentov, seriálov, programov pre deti a mládež, pestrej televíznej zábavy, ale aj vzdelávacích a náučných televíznych cyklov. Jednoducho socialistická história Československej televízie je bohatá na výhry, ale aj prehry. Po roku 1989 sme dúfali, že všetko zlé je za nami a my kráčame smelo k lepšej a bohatšej budúcnosti. Po tridsiatich rokoch sme sa dostali na miesto, kde sa mnohí začínajú obracať späť a spomínať na „staré dobré časy“. Nepomôže nám to. Kedysi bolo v kurze zvolanie slovenského intelektuála devätnásteho storočia Ľudovíta Velislava Štúra: „Naspäť cesta nemožná, napred ísť sa musí.“ Pre televíziu to platí dvojnásobne. Namiesto toho, aby sa nanovo vybudovala fungujúca nezávislá a kultúrna inštitúcia, televízia sa stala hračkou v rukách novodobých politických a mocenských štruktúr, ktoré ju dodnes ovládajú. Meniaci sa generálni riaditelia neraz nielenže televízii ublížili, ale ju takmer zničili. Pamätné bolo fungovanie Richarda Rybníčka (2003-2006), ktorý vyhnal kvalitných televíznych redaktorov a dramaturgov s heslom Nového začiatku. Z verejnoprávnej televízie urobil zlú komerčnú televíziu bez možnosti návratu ku kvalite. Úplné dno prerazil istý pán Radim Hreha (2006-2007), pôvodne český predajca zmrzliny, ktorý utiekol z boja pri prvom výstrele nespokojných občanov. Neustály zápas o „pravdu“ v spravodajstve vyústil počas pandémie a neskôr vojne na Ukrajine, kedy sa z televízie stal nástroj propagandy jedného politického názoru, do konšpiračného generátora lži. A dnes si kladieme otázku: „Čo od tej televízie chceme?“. Jedna odpoveď sa hneď ponúka: Mať pokoj od všetkých politikov, ktorí neruinujú len štát, ale aj to, čo im nepatrí, verejnoprávne médiá.

Takže: „Ako ďalej, RTVS?“ Na začiatku stačí v spomínanej diskusnej relácii vymeniť moderátorku a zavolať tých, ktorým sa bez okrasy hovorí odborníci. Sú to najmä tí, ktorí majú dostatok skúseností s tvorbou, riadením a financovaním inštitúcie, ktorá sa nedá nahradiť automatizovanou výrobou a umelou inteligenciou. Nech oni povedia „AKO ďalej“ a „S kým ďalej“. V opačnom prípade stačí ignorovať takúto televíznu reláciu, prípadne vypnúť televízor. Iba ak ju nesledujete na internete v tablete alebo smartfóne. Stačí málo a na webe si nájdete to, čo chcete vidieť, počuť, zabávať sa, alebo len pokojne zavrieť oči a trochu si pospať. Aj na to je televízne vysielanie RTVS vhodné....za naše peniaze.

Ľubo Belák

25.1.2024

Slovák s britským pasom

Lubo 11 obcankaDežo Hoffmann, slovenský fotograf, ktorý cez svoje čiernobiele fotografie objavil britskú skupinu The Beatles. Bolo to v praveku rockovej hudby, kedy sa rodili nesmrteľné melódie, nová popkultúra. Kedy už aj Elvis Presley bol pomaly nemoderný. Písali sa šesťdesiate roky, rodila sa nová renesancia ľudstva a my, bigbítová generácia, sme začali preberať zo „západu“ nielen hudbu, ale aj oblečenie, správanie, účesy a slobodu, ktorú nám zo západu posielali najmä gitarové skupiny, akými boli The Rolling Stones, The Animals, The Shadows, The Kinks, speváčka Janis Joplinová, gitarista Jimi Hendrix a mnohí ďalší, ktorých hudba žije dodnes.

Read more: Slovák s britským pasom

V Slovenskej národnej strane sa prebudila múmia

Lubo 11 obcankaBalzamovanie, známe nielen pred Kristom ale aj po druhej svetovej, bolo vyjadrením túžby po nesmrteľnosti, prípadne po udržiavaní spomienok na človeka, ktorý sa chcel stať nezabudnuteľným. Pokiaľ ide o konkrétnu osobu, tak je to len hra „poznám – nepoznám“, prípadne otázka v televíznej súťaži Milionár. Horšie je, keď skupina, spoločnosť, politická strana chce oživiť zabalzamovanú ideológiu, ktorá dnes vyvoláva skôr úsmev ako vážne zamyslenie sa nad aktuálnosťou jej posolstiev.  

Read more: V Slovenskej národnej strane sa prebudila múmia

Prezentácia projektu RTVS Ľuba Beláka na verejnom vypočutí

Belak rtvs

Prezentácia projektu RTVS Ľuba Beláka na verejnom vypočutí

Vážené dámy, vážení páni,

Ďakujem za pozvanie na stretnutie s členmi Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá. Pre mňa to znamenalo opätovne oživiť moje myšlienky o verejnej službe a tak prispieť k verejnej diskusii, ktorú by malo dnešné stretnutie odštartovať.

Read more: Prezentácia projektu RTVS Ľuba Beláka na verejnom vypočutí

Odpoveď Ľuba Beláka na neodoslaný list predsedu národnej rady Pavla Pašku

Lubo_11_obcankaOdpoveď Ľuba Beláka na neodoslaný list predsedu národnej rady Pavla Pašku

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška,

ako som predpokladal, nereagovali ste na môj list, ktorý som Vám zaslal prostredníctvom emailu dňa 31.7.2012. Preto sa ešte raz na Vás obraciam so žiadosťou o vysvetlenie postupu Výboru pre kultúru a médiá. Viem, že Vy osobne za nekorektný a neetický priebeh vypočutia kandidátov na generálneho riaditeľa nie ste priamo zodpovedný, ale som si istý, že ako ústavný činiteľ ste povinný reagovať na sťažnosti tohto druhu. Aj napriek tomu, že Vás do parlamentu priviedli hlasy sympatizantov Smeru, na poste predsedu parlamentu vykonávate službu pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Nie len pre svojich voličov.

Read more: Odpoveď Ľuba Beláka na neodoslaný list predsedu národnej rady Pavla Pašku

Dnešný dátum

utorok, 19 marec 2024

Návštevníci

We have 557 guests and no members online

Novinky

Verejnoprávna RTVS? Verejnoprávna RTVS? 2024-03-17 - Ulice sú plné hesiel o demokracii, o fašizme,... Čítaj viac
Twistovanie na scéne, ktorú voláme Nová Twistovanie na scéne, ktorú voláme Nová 2024-03-13 - (premíéra muzikálu Oliver!) Tí skôr narodení majú určite... Čítaj viac
Európska únia, mlynček na mäso studenej vojny a napoleonský syndróm Európska únia, mlynček na mäso studenej vojny a napoleonský syndróm 2024-03-10 - Už sedemsto rokov pred narodením Ježiša z Nazaretu sa istý... Čítaj viac
Gitara mu bola osudom… 2024-02-24 - Jozef Barina, hudobník, spevák, hudobný skladateľ….a môj... Čítaj viac
Václav Klaus v Bratislave Václav Klaus v Bratislave 2024-02-22 - Nie je reklama ako reklama... Milan Markovič a Václav... Čítaj viac

JEvents Calendar

March 2024
S M T W T F S
25 26 27 28 29 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6
Používame cookies!

Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľskú skúsenosť (tracking cookies). Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že ak ich odmietnete, možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.