Čierne na bielom

Predaj * Martinus * ArtForum Pantarhei

Objednávka CD Bigbíťák

Objednávka CD
CD Bigbíťák

Návštevnosť

1206332
DnesDnes323
VčeraVčera9644
Tento týždeňTento týždeň33011
Tento mesiacTento mesiac100001
CelkoveCelkove1206332

Čitáreň

Video vyhľadávanie

Foto

Kam mieri v mieri Európa?

Lubo 11 obcankaNapriek zhodnej podobe slova „mieri“ sú jeho významy v súčasnosti nepríjemne odlišné. Zväčša sa mieri na nejaký terč, prípadne na iný objekt, napríklad aj na človeka. Používa sa k tomu luk, gumipuška, pištoľ, puška, samopal. Alebo je to smer, kam sa uberáme. Mier, podstatné meno neživotného mužskému rodu, takýto rozsah významov nemá. Buď je mier, žijeme v mieri, chceme mier, alebo jednoducho nechceme. V tom prípade je jeho opakom vojna, nenávisť, agresia, zbrojenie, výbuchy granátov a najnovšie dronov s vojenským materiálom.

Žijeme v dobe, keď predchádzajúce tvrdenia nie vždy platia. Najmä ak ide o Európu, ktorá sa po tohtoročných eurovoľbách bude musieť vysporiadať s orwellovským tvrdením, že mier je vojna. Pritom ak sa na mier spýtate na ulici neznámeho človeka, zväčša zodvihne obočie a zatvári sa, že nerozumie. Veď nám nič nechýba. Žijeme v mieri a tak to bude naveky. Pri druhej otázke, čo pre to dotyčný urobí, bude opäť nasledovať nechápavý pohľad s pokrčením pliec. Jednoducho je mu to jedno.

Zvykli sme si na to, že v súčasnosti všetko za nás niekto, niekde vybaví. Pohodlnosť a rozmaznanosť Európanov má zvláštnu podobu. Našťastie to nemožno tvrdiť o všetkých. Tým, ktorým to nie je jedno, sa ozývajú, vyjdú do ulíc a verejne prejavujú svoju vôľu po autentickom mieri, ktorý nám kdekto sľubuje. Dokonca aj Joe Biden, americký prezident, ktorý s veľkou slávou oslávil deň D. Deň, kedy sa Američania spamätali a pridali sa k masovému vylodeniu spojeneckých vojsk v Normandii. Písal sa rok 1944 a ruskí vojaci sa nezadržateľne blížili do strednej Európy. Rok pred koncom druhej svetovej vojny a niekoľko rokov po japonskom útoku na Pearl Harbor na čele s admirálom Isoroku Jamamotom, študentom na Harwardovej univerzite.  V tom čase naozaj išlo o vojnu, ktorá mala eliminovať reálne zlo v mene svetového mieru. Nie takého, o ktorom hovoria misky na súťaži krásy, ale o mieri, kde sa nestrieľa, neničia sa budovy a neumierajú ľudia.

„Pochybuje niekto o tom, že by sa dnes Amerika postavila proti Putinovej agresii tu v Európe?“, uviedol prezident USA na útese Pointe du Hoc. Ak by sa okolo seba poobzeral, určite by našiel nejedného účastníka osláv dňa D, ktorý pochybuje o úprimnosti Bidenovych slov. Napríklad Emmanuel Macron, ktorý už začal s bilaterálnymi rokovaniami s inými krajinami o vojenskej spolupráci.  Na oslavách ešte netušil, čo ho po eurovoľbách 2024 vo Francúzsku čaká – debakel jeho politiky. Rovnako, ako sociálnych demokratov v Nemecku. Európa sa zmieta v putinovsko-angloamerickom konflikte o konečné zničenie ZLA na Zemi. Pôvodné označenie Ruska americkým prezidentom Ronaldom Reaganom „Ríša ZLA“ dostalo iný kontext. Dnes máme už dve  Ríše ZLA, ktoré so svetom diskutujú cez hlavne tankov. Pritom každá strana tvrdí, že tým ZLOM je ten druhý. Biden zdôraznil americkú túžbu po mieri slovami: „...za demokraciu sa oplatí zomrieť“. A aby toho nebolo málo, pripomenul, že „...sa modlí, aby Spojené štáty nikdy nezabudli na dôležitosť spojenectiev...“, kde NATO označil za najväčšiu vojenskú alianciu v dejinách sveta. Určite mal pravdu, pretože už v roku 1991 zanikla konkurencia, Varšavská zmluva, vojensko-politický pakt krajín sovietskeho bloku. Bolo to v čase, keď sme verili, že rovnako sa rozplynie aj NATO a vo svete nastane generálny MIER. Nestalo sa, boli sme naivní spolu s Michailom Sergejevičom Gorgbačovom, ktorý uveril sľubom, že NATO sa nebude rozširovať smerom k novovzniknutému Rusku a svoju obrannú politiku nezmení na útočnú. Len ignorant môže zabudnúť na agresiu, ktorá od tých dôb sprevádza vojenskú aktivitu USA, NATO a európskych štátov. Vždy to bolo „v mene mieru“ a „šírenia demokracie“. Presnejšie len tej liberálnej demokracie, nedemokraticky bojujúcej proti „iným druhom demokracie“ (?). Tak to bolo v Iraku, Líbyi, Afganistane, Juhoslávii, Kosove, a najnovšie na Ukrajine, ktorá trpí pre nevyhlásenú vojnu západu „so zlom“ šíriacim sa z Ruska. Tak to je s demokraciou aj v Izraeli, ktorý by bez neutíchajúcej dodávky zbraní vyrobených v USA asi ťažko masívne vraždil tisíce Palestínčanov s jasným cieľom zničiť Palestínu ako domov palestínskeho národa, ktorý si podľa izraelských politikov „nezaslúži“ vlastný štát.

Joe Biden si mohol odpustiť množstvo fráz. Stačilo aby suverénne vyhlásil VOJNU za MIER. Nemuseli by sme sa trápiť s pokrytectvom súčasných politikov nielen v USA, Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku, ale aj ďalších európskych krajín, vrátane našej, ktorí v tomto pokryteckom BOJI O MIER pokračujú. Pritom by stačilo sadnúť si spoločne ZLO so ZLOM a dojednať prímerie. To sa však oslavovateľom Dňa D v Normandii dnes nehodí. Radšej budú ničiť vlastné obyvateľstvo hrozbou vojny, emocionálnym vydieraním pri pomoci migrantom a sankciami voči Rusku, ktoré sú v dôsledku obrátené proti vlastným občanom.

Máme za sebou voľby do Europarlamentu. Do štrasburských lavíc si zasadnú noví poslanci. Bude to pokračovanie politiky ZLA proti ZLU, alebo konečne snaha o zmierenie napätia, upokojení rozhádaných politických zástupcov a konečnom nastolení mieru? Pretože jediným možným východiskom je pozmeniť názov tohto článku. Európa mieri k mieru. (...bez otáznika...)

11.6.2024

Ľubo Belák

Občianska vojna, politický gýč, Snowden, nebinárny sex a Európska únia

Lubo 11 obcankaNa premiéra Slovenskej republiky bol spáchaný atentát! Toľko titulky. Bez očakávaných komentárov a pokryteckých prejavov sústrasti štátnikov. Málokto si uvedomí, že je to začiatok občianskej vojny, ktorá  „doteraz bez výstrelov“ prebieha už pár rokov. Zbraň bola namierená proti politikovi, ktorý nesúhlasil so stavom našej spoločnosti. Otvorene kritizoval Európsku úniu, Nato a najmä novú politickú kultúru neoliberalizmu. Čo tomu predchádzalo?

Čítať ďalej: Občianska vojna, politický gýč, Snowden, nebinárny sex a Európska únia

Bratislava nie je Slovensko, Vojna nie je mier a Slováci nie sú blbí

Lubo 11 obcankaChcem vám povedať jedno zreteľne a jasne. Toto vám nezabudnem…” uviedol vo svojom povolebnom prejave porazený kandidát Ivan Korčok. Nielen on, ale aj väčšina voličov na Slovensku, nezabudne na jeho vyjadrenia a atmosféru na námestiach počas predvolebnej kampane, kde odzneli aj slová rečníkov: “SMER-SSD volili fašisti a neonacisti, vyslovene spodina...“, alebo „Fico do basy!...Dosť bolo Fica!“. Bratislavské námestie oslavovalo víťazstvo Ivana Korčoka s istotou jeho víťazstva aj vo finále. Zabudli na Slovensko, mestá a dediny, kde okrem Bratislavy žijú tiež občania Slovenskej republiky, majú svoje problémy a svoje túžby. Krik z námestí sa dostal až k nim. Práve to zburcovalo aj tých, ktorí neboli rozhodnutí ísť voliť. Slováci, ktorých bratislavské celebrity označovali za spodinu, dezolátorov, proruských konšpirátorov sa zobudili a išli k urnám. Toto bola hlavná porážka bratislavskej pýchy a nadradenosti, s ktorou do volieb išiel aj Ivan Korčok.

"Ale dá sa to vyhrať aj tak, že z toho druhého, aby som bol presný - zo mňa, urobíte kandidáta vojny," Táto metafora Ivana Korčoka, či anonymného autora jeho myšlienok, zaznela ako výčitka Petrovi Pellegrinimu. Protikandidátovi, ktorý sa takmer počas celej kampane zdržiaval komentárov a glosovania o svojou súperovi na prezidentskú stoličku. Už to vyzeralo tak, že o jeho predvolebnej pasivite začali pochybovať aj jeho prívrženci. Ivan Korčok sa sám svojim predchádzajúcim politickým a úradníckym diplomatickým životom postupne vyobrazil ako nekritický zástanca vojenskej agresie, ktorá sprevádza západné krajiny novodobou históriou vojenských zásahov mimo vlastného územia. Juhoslávia, Kosovo, Afganistan, Irak, Sýria, Lýbia, Gaza;  Korčok vždy stál na strane západného agresora. Posledným ťahom štetca na vyobrazení militantného Ivana Korčoka bola jeho neúmerná aktivita v presadzovaní vojenského riešenia krízy na Ukrajine, kde okrem podpory neustáleho vyzbrojovania ukrajinskej armády úplne aj ako minister zahraničných vecí rezignoval na diplomatické riešenie krízy. Namiesto stretnutí so štátnikmi si obliekol vojenskú uniformu, nasadil si helmu a vyrukoval na Ukrajinu, nie aby hrdinsky bojoval proti agresorovi, ale aby sa verejne prihlásil k vojnovému riešeniu v čase, keď na bojisku nechali svoje životy státisíce vojakov. Vojna je Mier....by malo byť heslom Ivana Korčoka. Videli to všetci....na celom Slovensku.

Na Slovensku sa dá stať prezidentom Slovenskej republiky aj tak, že budete viesť netransparentnú kampaň (o Pellegrinim, pozn.)...“, pripomína Ivan Korčok svojim fanúšikom v bratislavskej tržnici. Nespomenie však, že netransparentná kampaň má aj inú podobu ako vedenie bankového účtu. Bola to najmä podprahová kampaň českej politickej scény, do ktorej zapojili bratia Česi aj médiá. Určite k tomu patrí aj postoj Českej vlády k vláde Roberta Fica. Českí politici si diplomaciu začali zamieňať za pokrytectvo. S úsmevom a s pokrikom „bratia Slováci, naši najbližší partneri...“ jedného dňa zastavili medzivládne rokovania so slovenskou vládou. Bola to len zhoda okolností, že to bolo práve v čase predvolebnej kampane na Slovensku? Bol to otvorený odkaz Slovákom, aby kandidáta koaličných strán nevolili. Určite by sa mal niekto spýtať, kto zaplatil vlaky z organizovaným transportom mladých ľudí z Česka, ktorí mali posilniť voličský tábor Ivana Korčoka. Opäť „transparentne“ organizátori bezplatného zájazdu z Česka vyhlasovali, že to nemá nič s volebnou korupciou: „veď vlakom môžu prísť aj voliči Pellegriniho...“ Potom, ako sa robil výber „apolitickej“ mládeže, ktorá „narukovala“ do šíkov Ivana Korčoka? Boli to aj ďalšie netransparentné aktivity v tábore súčasnej opozície na čele s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, ktorá sa tiež v predvolebnej atmosfére na pražskom hrade stretávala s tými, ktorí zabudli, že na Slovensku je premiérom Robert Fico. Podobne „transparentne“ sa chovali české médiá, najmä Česká televízia. Dva dni pred voľbami si Michaela Jílková do svojej relácie Máte slovo pozvala poradcu Roberta Fica docenta Eduarda Chmelára. Nedostatočne skrytým zámerom českej verejnoprávnej televízie bolo pri hľadaní dôvodu jednostranného kroku českej vlády vystaviť slovenského zástupcu kritike za kroky súčasnej slovenskej vlády.  Plánované divadlo na „utužovanie priateľstva“ medzi Slovenskom a Českom sa napriek pokryteckej dramaturgii v istom momente zlomilo. Dôvodom bola bravúrna obrana Eduarda Chmelára voči útokom plných klamstiev českého ministra pre európske záležitosti Martina Dvořáka a neistého politológa Jozefa Mlejneka (z FSV UK). V Tridsiatej tretej minúte zrazu počas vysielania pristúpil k zmierlivej Michaele Jílkovej tajomný muž v kvalitnom obleku a podal jej hárok papiera. V réžii pochopili, že je zle a treba vrátiť debatu späť k agresívnemu obviňovaniu slovenskej vládnej politiky s jasnou nevyslovenou správou pre Slovákov. Kandidáta takejto slovenskej koalície nevoľte! Čítajúc z podaného papiera pani moderátorka vypálila: „aby nešlo jen o Ukrajinu...to je chování vašej ministrině kultury“ a spustila súčet všetkých „zločinov“ novej slovenskej ministerky. Určite sa treba spýtať, či to všetko bola len „transparentná náhoda“? Opäť sa Slováci pri televízoroch dvíhali zo stoličky s presvedčením, že to takto nenechajú...ďalší klinec do prehry Ivana Korčoka.

Ukazuje sa ,že sa dá stať prezidentom Slovenskej republiky tak,  že budete šíriť nielen nenávisť, bičovať vášne a ľudí tlačiť na barikády....“, takto charakterizoval Ivan Korčok predvolebnú kampaň Petra Pellegriniho. V porovnaní s Ivanom Korčokom však bola kampaň Petra Pellegriniho len slabým odvarom toho, ako sa valila spúšť ohovárania a jedovatých slín práve z Korčokovho tábora. Už v prvom volebnom videoklipe Ivana Korčoka jeho tvorcovia prirovnávali Petra Pellegríniho k psovi na obojku so sloganom o PODRŽTAŠKE. Určite to so slušnosťou, férovou súťažou a galantnosťou nemá nič spoločné. Prirovnanie nielenže nie je pravdivé, ale bičuje voličov k banalizácii politických protivníkov. Je to len malý krok k stupňovaniu vášní a nenávisti. Tá sa naplno prejavila v organizovaní protivládnych opozičných protestov za účasti Ivana Korčoka, ktoré už možno charakterizovať ako štart k budovaniu barikád. Pellegrini sa ani raz nepokúsil demonštratívne podnecovať pouličné davy k nenávisti voči politickému súperovi, ktorý o sebe tvrdí, že je občiansky a nezávislý kandidát. Jeho „nezávislosť“ je spečatená priamou podporou opozičných strán na čele s Progresívnym Slovenskom, ktorého hlavnou politickou prácou je ohováranie súčasnej vlády v Európskej únii. Tak ako bol Peter Pellegrini kandidátom koalície, tak bol de facto Ivan Korčok kandidátom opozície bez akýchkoľvek presahov. Snáď len KDH so svojou „inkluzívnou“ liberálno-kresťanskou ideológiou (?) sa v opozícii liberálov ocitla omylom. To sa jej určite vypomstí pri najbližších voľbách do Európskeho parlamentu. Spravodajstvo RTVS chrlilo po celom Slovensku správu o „veľkých protestoch“ v Bratislave za účasti Ivana Korčoka. Ako zareagovali voliči koalície? Rázne sa zdvihli a namiesto do ulíc išli priamo k volebným urnám.

Voľby sa skončili. Začalo sa rátať, analyzovať, predpovedať, ale aj trepať dve na tri. Voľby síce vyhral Peter Pellegríni bez akejkoľvek viditeľnej kampane a Ivan Korčok prehral bez štipky slušnosti a férovosti, ale vo výsledku Slovensko prehralo. Nedalo sa ani očakávať, že voľby nového prezidenta Slovenskej republiky vyriešia to podstatné, destabilizáciu slovenskej štátnosti. Stačilo tri a pol roka vlády politicky ale aj ekonomicky skorumpovaných vlád diletantov, aby sa im podarilo na čele s prezidentkou Zuzanou Čaputovou roztrhnúť slovenskú spoločnosť na dva kusy. Nie sú to už ani dva tábory, ktoré vzájomne súperia o moc v štáte. Je to neľútostný boj dvoch uzavretých komunít bez šance vzájomne sa počúvať, prestať sa napádať a ceriť zuby. V týchto voľbách sa nič nevyriešilo. Ivan Korčok si sám a s výdatnou pomocou opozície svojou spomenutou predvolebnou aktivitou prehral voľby. Takto vydláždil cestu Petrovi Pellegrinimu k prezidentskej stoličke.

Už je tu len posledná, malá šanca, že nový prezident si uvedomí podstatu spoločenskej krízy a začne od gruntu zvnútra spoločnosti budovať stratenú slovenskú štátnosť. Po ruke má návod zvaný Ústava SR a vyše päť miliónov Slovákov a občanov inej národnosti, ktorí si želajú žiť v Mieri a v Prosperite. Je to v autentickej demokracii tak veľa?

Ľubo Belák

8.4.2024

Slovensko hľadá prezidenta

Lubo 11 obcankaKaždá televízna show potrebuje hviezdy a “hviezdny “ komparz, ktorý bude na povel tlieskať, kričať, vstávať a na záver poslušne odchádzať. Nie je to inak ani pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky. Po tridsiatich rokoch existencie samostatného Slovenska a po zmene voľby prezidenta sme si už na to akosi zvykli. Až na to, že v roku 2024 sa voľby zmenili na futbalový zápas. Začali sme sa deliť na tých, ktorí chcú štátnu suverenitu, ukončenie vojny bez zbraní na Ukrajine a normálnu verejnoprávnu televíziu a rozhlas, a tých, ktorí zásadne žiadajú tvrdú integráciu Slovenska do akýchsi USE, v slovenčine  SŠE – Spojených štátov európskych a nekonečné dodávky zbraní na Ukrajinu bez akejkoľvek snahy o mier. O televízii a rozhlase to platí rovnako. Priaznivcom SŠE stačí neverejnoprávna RTVS vo farbách Progresívneho Slovenska a OĽANO (Slovensko).

Čítať ďalej: Slovensko hľadá prezidenta

Európska únia, mlynček na mäso studenej vojny a napoleonský syndróm

Lubo 11 obcankaUž sedemsto rokov pred narodením Ježiša z Nazaretu sa istý jeruzalemský prorok Habakuk sťažoval Bohu: „Pane, dokedy budem volať a nevypočuješ? Kričať k tebe: „Násilie!“ a nezachrániš? Prečo mi dávaš hľadieť na bezprávie a pozeráš sa na trápenie? Pustošenie a násilie je predo mnou, vzniká napätie, vybuchuje zvada.” Boha sme v mene inklúzie poslali do kláštora a namiesto neho sme si dosadili mantru s prepožičaným názvom Demokracia. Rovnako ako Boha sme ju nikdy osobne nestretli, len sa na ňu odvolávame vtedy, keď je zle. A v súčasnosti je naozaj v našom civilizovanom svete dosť zle. Prečo?

Čítať ďalej: Európska únia, mlynček na mäso studenej vojny a napoleonský syndróm

100 hodín Slovenska

Lubo 11 obcankaNikoho neprekvapilo pokračovanie súboja národných a liberálnych politikov. V ostatných rokoch sa ako vírus rozmohla nenávisť medzi tými, ktorých si voliči zvolili nie preto, aby sa medzi sebou naťahovali o moc v štáte a vypúšťali jedovaté sliny na verejnosti. Určite väčšina, až na pár obyvateľov rómskych osád, išla k volebným urnám, aby sa konečne začalo vládnuť tak, ako sa patrí. Ako? Jednoducho venovať sa zlepšeniu základných životných podmienok a uskutočňovaniu predstáv väčšiny, ako a kam by malo Slovensko smerovať. Som presvedčený, že každý človek, až na pár masochistov, chce mať pokoj od politiky, venovať sa svojej rodine, práci a prípadným osobným cieľom a záľubám. Voliť len preto, aby nám bolo horšie, si hádam neželal nikto.

Čítať ďalej: 100 hodín Slovenska

Dnešný dátum

sobota, 22 jún 2024

Návštevníci

Práve tu je 630 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Novinky

Kam mieri v mieri Európa? Kam mieri v mieri Európa? 2024-06-11 - Napriek zhodnej podobe slova „mieri“ sú jeho významy v... Čítaj viac
Svetová premiéra kvadrofonickej AIDY v Banskej Bystrici Svetová premiéra kvadrofonickej AIDY v Banskej Bystrici 2024-05-27 - Ak by si niekto myslel, že v Banskej Bystrici zaúradovala umelá... Čítaj viac
Občianska vojna, politický gýč, Snowden, nebinárny sex a Európska únia Občianska vojna, politický gýč, Snowden, nebinárny sex a Európska únia 2024-05-16 - Na premiéra Slovenskej republiky bol spáchaný atentát! Toľko... Čítaj viac
Rozlúčka s Dušanom Grúňom 2024-04-24 - Volali sme ho Duško Hudobný svet má jednu zvláštnosť.... Čítaj viac
Janko Lehotský 77 2024-04-18 - Archívne víno Janka Lehotského   Veľký... Čítaj viac

JEvents Calendar

June 2024
S M T W T F S
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6
Používame cookies!

Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľskú skúsenosť (tracking cookies). Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že ak ich odmietnete, možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.