Čierne na bielom - predaj

Predaj * Martinus * ArtForum Pantarhei

Objednávka CD Bigbíťák

Objednávka CD
CD Bigbíťák

Návštevnosť

468556
DnesDnes110
VčeraVčera108
Tento týždeňTento týždeň420
Tento mesiacTento mesiac1292
CelkoveCelkove468556

Čitáreň

Video vyhľadávanie

Foto

Pán premiér Igor Matovič, zastavte sa!

Lubo 11 obcankaViem, že vašim súčasným krédom je poučka „Účel svätí prostriedky“. Nie ste prvý a určite ani posledný, komu vyhovuje správanie hodné Solipistu. Čo, alebo kto to je? V dejinách filozofie to boli páni, mudrlanti, ktorí verili fráze „Ego solus ipse“. Voľne v slovenčine to znamená: „Iba ja“. Takúto nálepku dostávali tí, ktorí neakceptovali zmysluplnosť ľudskej činnosti. Zjednodušene povedané: „Niet nad moju osobnú skúsenosť a pravdu. Tá je skrytá vo mne, a len vo mne“. Vraj kedysi v antike takíto majstri slova vedeli obhájiť neobhájiteľné. Dokonca si z toho urobili dobre vynášajúcu živnosť. Horšie je to, ak začne ovplyvňovať spoločenský život a morálku.

Niet človeka z mäsa a kostí, ktorý by v živote nezhrešil. Nemyslím tým prvotný hriech našich prarodičov Adama a Evy, ale náš obyčajný hriešny život plný otázok, odpovedí, postojov a činov. Keby každý z nás žil na pustom ostrove, určite by účel našich činov vychádzal z poučky Jeremyho Benthama, ktorý tvrdil, že: „Účelom konania ľudí sú uspokojenie a utrpenie“. Urobil by som všetko preto, aby som sa vyhol osobnému utrpeniu. Lenže nežijeme na pustom ostrove. Ten náš je v súčasnosti poprepájaný reťazami spoločnosti, ktorá sa ako cunami valí cez osobné životy ľudí. Je diktátorom, ale aj láskavým pomocníkom. Vie vraždiť, ale aj milovať. Vie páchať zlo, ale aj pomáhať druhým. Spoločenský život je Božia odplata za náš prvotný hriech. S ňou, ale aj bez nej sme stratení. Doživotne odsúdení na život v spoločnosti. Čo z toho vyplýva?

Je to najmä snaha žiť v súlade s panujúcou morálkou. Teda správať sa v súlade so zásadami spolunažívania. Sú to nepísané pravidlá, ktoré ovplyvňujú naše činy.  Panujúca morálka je niečo podobné ako pandémia, len jej vírusom je čestnosť, spravodlivosť, úcta, tolerantnosť. Je to celý balík požiadaviek, ktoré sú pre každého človeka, ak chce žiť v súlade s morálkou, určujúce. Aj tie sa v histórii ľudstva menili. Dobovo ich popísali mnohí filozofovia a učenci. A podľa mňa, neraz veľmi trefne. Najďalej zašiel Immanuel Kant (18. storočie). Prišiel na to, že mravné a nemravné nie je to, čo nám je prospešné a čo nám vyhovuje. Mravné bolo podľa neho aj to, čo nám je neraz nepríjemné. Správame sa na základe dobrej vôle konať  z  povinnosti,  rešpektu  z  mravného  príkazu (kategorického imperatívu).  Je to najmä zbaviť sa egoizmu. Dokonca išiel ďalej a tvrdil, že len tak sa môže človek stať šťastným. A to je drina. Morálne zásady nie sú len dohovorom skupiny ľudí, čo je dobro a čo zlo. Je to svet ideí, ktoré sprevádzajú ľudstvo od dávnoveku. Ľudia vždy snili o spravodlivosti a práve pre všetkých. Nechcem vás zaťažovať prílišnou teóriou a žiadať od vás, aby ste si niečo z toho prečítali. Stačí sa na chvíľu zamyslieť nad vlastným správaním.

Od vstupu do politiky, kam ste prišli z prostredia, kde sa morálka príliš nenosí, ste šírili okolo seba rozruch vyvolaný neraz vedomým klamstvom, alebo odhaľovaním nemravného správania iných. Seba ste neustále predstavovali ako Anjela spásy s vôľu vrátiť do spoločnosti morálku a pravdu. Dal by sa o tom napísať celkom napínavý literárny príbeh chlapca, ktorý prišiel z malého mesta do sveta veľkých ambícií. Nemožno vám upierať zručnosť pri komunikácii a pracovitosť pri prinášaní nových tém do politického života. Mnohí očakávali, že ste to práve vy, spasiteľ, ktorý vyvedie stádo z bludného kruhu korupcie, klamstiev a podvodov. Po čase však mnohí prišli na to, že to všetko, z čoho obviňujete iných, máte naložené aj vo vlastnom batohu. Spočiatku vás vnímali ako podivína, šaša so sklonom k počestnosti a pravde. Po voľbách sa šašo vyzliekol z kostýmu, obliekol si čierny oblek a sadol si na kráľovský trón. Dokonca mu táto zmena neznechutila ani svetová pandémia Corona vírusu. Rýchlo sa chytil témy a začal vládnuť. Potiaľ sa príbeh odvíjal podľa očakávania. Až zrazu zabudol na svoju predchádzajúcu rolu Pierrota v Commedia dell'arte. Vymenil ju s príbehom Ako chutí moc. Alibisticky ste sa pri riešení hrozby pandémie na Slovensku skryli za akési nelegitímne konzílium odborníkov a cez nekonečné mediálne táranie ste si začali budovať obraz záchrancu občanov Slovenskej republiky. Zakázali ste ľuďom samostatne myslieť, pracovať, chodiť po ulici, stretávať sa a prípadne verejne protestovať. Vzali ste im časť ľudských práv bez toho, aby ste sa ich na to spýtali. Nie vy určujete čo a ako. Je to verejnosť, ktorej ste sa na nič nespýtali. Nestačí mať na hlave korunu. Aj vy musíte konať v zmysle verejného záujmu. Prišli ste na svojej ceste až na križovatku, kde sa spoločenský ale aj politický život začína rozpadať. Prestali ste, či ešte nezačali, vnímať realitu a začali sa správať len podľa hesla Ego solus ipse. V súčasnom svete je to nielen nešťastné, ale aj nebezpečné. Stávate sa zdrojom rozdeľovania spoločnosti, úpadku mravnosti a vzorom trpkého egoizmu. Takého, aký ku nám prikvitol spolu s mafiou. Nie tou, ktorú ste prišili na chrbát Robertovi Ficovi, ale tou originálnou, diničovskou, steinhűbelovskou a sýkorovskou. Naivne sme si mysleli, že toto obdobie slovenských dejín máme za sebou.

Práve posledné dni mnohých presvedčili, že ste pre väčšinu omylom na poste predsedu vlády. Odhalenie plagiátorstva Borisa Kollára a jeho neetické narábanie s finančnými prostriedkami, ktoré dostal od štátu ako „politická strana“, vás postavilo pred zásadnú etickú otázku. Ako sa postaviť k podvodu a klamstvu? Účelovo, len aby ste nerozhnevali koaličného partnera a zamedzili riziku vládnej krízy. Jedno, ani druhé však nie je podstatné. Nejde o nás, o Borisa Kollára, ale len o vás osobne, premiéra Slovenskej republiky, Igora Matoviča. Pre väčšinu občanov, najmä tých mladších, by ste mali byť vzorom mravnosti. Nie ste. Nestačí sa samozvane vyhlásiť za záchrancu životov na Slovensku. O tom rozhoduje verejnosť. Chce to porozumieť podstate suverénnosti každého z nás. Nepotrebujeme príkazy a zákazy. Každý by mal niesť bremeno zodpovednosti za vlastné zdravie, život, prácu a rodinu. Nepotrebujeme sitnianskeho rytiera, ktorý sa zrazu vynorí z hmly minulosti a osobnou statočnosťou zachráni milióny. Ani Jánošíka, ktorý podľa neoverených informácií bohatým bral a chudobným dával. Moc v rukách by mal mať ten, kto vníma spoločnosť, ktorej slúži a odhadne mieru svojej spoluzodpovednosti za veci verejné. Res publica je vec verejná. Dostali ste mandát slúžiť, nie diktátorsky vládnuť. Navyše ste ne-riešením vážnych obvinení Borisa Kollára zasiali semeno zla. Prečo?

Boris Kollár napriek voľbám do parlamentu nezískal žiadne osobité práva zastávať akúkoľvek štátnu funkciu. Tá by nemala byť daná počtom hlasov v parlamente, ale charakterom a dôveryhodnosťou ktoréhokoľvek poslanca. Jeho podvod pri diplomovej práci je v prvom rade obrazom právneho štátu, v ktorom žijeme. Preto výhovorka, že podobne aj iní zneužívali tento stav, nie je  ospravedlnením predsedu parlamentu Slovenskej republiky. Je neprijateľná. Ak ste výzvou nasmerovanou ministrom školstva a spravodlivosti prijali kolektívnu vinu všetkých, čo pri svojej školskej práci podvádzali, potom by ste museli priznať aj právo každého po voľbách v jednom čase sa stať predsedom NR SR, čo je nezmysel. Nemôžme mať v jednom volebnom období tisíce predsedov. Byť zvolený má šancu iba jeden a ten musí prejsť sitom kontroly dôveryhodnosti a mravnosti. Ak zlyhal, musí odísť. Vo vašom vyjadrení ste porovnávali „hajzlíka“ Danka a radového občana Kollára. Buďte si istý, že medzi nimi žiadny rozdiel nie je. Až na to, že naivný Danko nemal za sebou takú bohatú minulosť ako váš protežant Kollár. Miliardár, ktorý začínal v lone bratislavského podsvetia a stýkal sa s elitou slovenskej mafie. To, že nebol za nič stíhaný ho nezbavuje dôvodného podozrenia z pochybných podnikateľských aktivít. Pozvite si ho na vami odporúčaný test detektoru lži. Určite zlyhá pri otázke, ako prišiel k peniazom. Jeho historka o dovoze a predaji prvého počítača je úsmevná a určite spochybniteľná.

Napriek všetkým výhradám a postojom samotného Kollára ste hlavným „hrdinom“ morálnej krízy na Slovensku vy, premiér Slovenskej republiky. Vyjadrujete sa k veciam nenáležite a nekompetentne. Vaša trnavská metaforika je nebezpečne banálna ako argentínske telenovely. Určite nejedného človeka zaskočilo vaše zhodnotenie útoku človeka psychicky chorého na školu vo Vrútkach. Nazvali ste ho bláznom. Spýtajte sa ktoréhokoľvek psychiatra, aký je rozdiel medzi vašim bláznom a psychicky narušeným človekom. Nezlyhal on. Zlyhal štátny dozor nad ľuďmi, ktorí sú rovnako psychicky postihnutí. Ale najmä ste zlyhali vy, ktorý ste jedným pľuvancom odsúdili chorého človeka. Iste, zabil učiteľa. Poznáte dôvody, prečo tak konal? Asi nie. Rovnako vaša metafora „A on by dal za potrat trest smrti“ (Kollár) je minimálne šokujúca.

Hádam doteraz sa ani jednému zo slovenských politikov nepodarilo hneď na úvod svojho funkčného obdobia nastúpiť strmú cestu do pekla zatratenia. Asi budete v tom pre históriu ojedinelý. Ak však náhodou precitnete zo svojho Ego solus ipse, pokúste sa uzavrieť svoju premiérsku epizódu. Zastavte sa a odkráčajte čestne do minulosti. Slovensko to potrebuje.

5.7.2020

Ľubo Belák

 

Pán premiér Matovič, prosím vás, spamätajte sa!

Lubo 11 obcanka

Dni vášho vládnutia sú naplnené starostlivosťou o nás, občanov Slovenskej republiky. Pripomínam to preto, aby ste si uvedomili, že ide o Slovensko, ktoré je v Európe a píše sa rok 2020. Dosť vysoké číslo na to, aby sme sa doma nesprávali ako vo feudalizme za vlády Jeho veličenstva Igora Matoviča, ktorý si pomýlil letopočet. Uvedomte si však jeden malý rozdiel. Pokiaľ v stredoveku sa koruna dedila z pokolenia na pokolenie, v súčasnosti ju dostáva na hlavu víťaz spoločenskej hry na demokraciu. Ak neviete, o čom hovorím, stačí si prečítať útly zošit s názvom Ústava Slovenskej republiky. Teda nie kráľovstvo, ani konštitučná monarchia, ale nefalšovaná vláda ľudu. Po rokoch viem, že táto politologická metafora je v rukách politikov len bonmotom, ktorý sa používa pri prejavoch. Našťastie politici, bez ktorých sa žiaľ nezaobídeme, sú v menšine. Všetci ostatní sme občanmi druhej kategórie. Na pár okamihov vám prepožičiavame moc, ktorú si vlastne ani nezaslúžite. Popravde, tento raz je to len čudná odmena za váš neúnavný boj bývalého opozičného poslanca, ktorý niekoľko rokov znepríjemňoval parlamentný život. Presnejšie tým, ktorí boli vtedy pri koryte. Teraz ste pri ňom vy. Začínate sa pomaly meniť na jednu z ústredných postáv Orwellovho literárneho príbehu Zvieracia farma (1945). Prečítajte si ho, je stále aktuálny.

Ľudia vašej facebookovej vlády začínajú mať dosť. Všetky predsavzatia a sľuby, ktoré ste dávali svojim voličom sa pomaly ale iste menia na historický materiál v múzeu atrakcií. Na poprednom mieste o pár rokov budú návštevníci obdivovať vystavené rúško, ktoré ste nosili v čase „corona krízy“. V múzeu sa však nenájde rúško, ktoré by mal podľa všetkého nosiť aj premiér Robert Fico v roku 2009, kedy sme na Slovensku zažili prítomnosť a ohrozenie pandemického vírusu A(H1N1). Pre porovnanie hovoria čísla. V rokoch 2009 -2010 bolo celkove 1 210 laboratórne potvrdených prípadov. V štatistike úmrtí sa zaznamenáva 91 úmrtí na SARI, z toho v 66 prípadoch išlo aj o ďalšie pridružené ochorenia. V roku 2020 je ku dnešnému dňu evidovaných 1 522 nakazených a 28 úmrtí. Všetky údaje z roku 2009 sú od pána Mgr. RNDr. MUDr. Jána Mikasa PhD, ktorý sa aj v roku 2020 postavil na čelo kolégia odborníkov. Rozdiel napriek podobným číslam, ktoré nevykazujú výšku hodnú pandémii, je propagandou vyvolaný strach z neznámeho. Tým druhým rozdielom je prístup vtedajšej vlády k nebezpečiu pandemického ochorenia. Nie pandémie, tá sa pohybuje v iných číslach presahujúcich milióny mŕtvych a miliardy nakazených. Áno, viaceré krajiny to položilo na kolená. U nás sa nás na kolená snaží položiť vlastný premiér.

Už vás vidím so slzami v očiach, ako argumentujete proti tomuto porovnaniu rozkrádaním štátu Ficovou mafiou. Keď kradli, treba ich dať do basy. Aj to ste sľúbili svojim voličom. Teraz máte na to dokonca poverenie od ľudu tejto krajiny nastoliť na Slovensku spravodlivosť. Iba ak ste si vtedy nevymýšľali rovnako ako dnes. Chrlíte vyhlásenia, ktoré sú nezrozumiteľné, zavádzajúce a rozporuplné. Vaše rozhodnutia sú neraz postavené na hlavu. Pritom sa zakrývate plášťom, alebo skôr kobercom odborníkov, pod ktorý zametáte iné názory. Akoby ste za nič nemohli. To oni, odborníci sú na vine, že ľudia strácajú prácu a mnohí už niekoľko mesiacov nezarobili ani cent. Stačilo by vám na mesiac 100 €? Určite nie. Nie jedna mladá rodina s tým však musí vystačiť. Väčšina akýchsi opatrení zostáva len vo forme vyhlásení a vychvaľovania sa, ako vláda pomáha občanom. Zabudla však, že aj občania sú ľudia.

Židovskému národu stačilo desať zákonov, vtedy to bolo priamo od Boha, aby vedel žiť v usporiadanej a bohabojnej spoločnosti. Dnes máme zákony. Jedným z nich je Ústavný zákon, na ktorého obsahu sa zhodla väčšina národa. Vo vašich rukách sa žiaľ aj tie Mojžišove zákony obracajú v hrobe. To, že pre vás zákon a demokracia nič neznamená, ste dokázali aj tým, ako a cez koho ste vstúpili do politiky. Založením politickej strany, ktorá sa skôr podobá spoločnosti s ručením obmedzeným, ste zrušili zmysel zakladania strán. Strany nevznikajú pre jej vodcov, ale pre vôľu združovať sa pre spoločný cieľ. Ten váš je jasný. Mať osobnú moc a robiť si s ňou čo chcete. Do parlamentu ste si priviedli skupinu nečitateľných postavičiek a hneď na úvod ste im dali podpísať hanebný dohovor, pri ktorom sa zriekajú podstaty parlamentnej demokracie. Práva, ale aj povinnosti hlasovať podľa svojho vlastného svedomia. Pri jednom z facebookových komunikácií sa k tom neprozreteľne priznala aj jedna z vašich OĽANO poslankýň. Do vlády sa vám podarilo rovnakým spôsobom priviesť ministrov s extrémistickými názormi, ktoré uplatňujú vo svojej práci. Začalo sa s hromadným vyhadzovaním kompetentných profesionálov, ktorých ste lusknutím prsta vymenili za poslušných učňov. Vytvorili ste umelé nové ministerstvo, len preto, aby zástupkyňa koaličnej strany mala dobre platené miesto. Svoju „nezmieriteľnosť“ s míňaním štátnych peňazí ste dokázali hneď v prvých dňoch vládnutia predraženým nákupom respirátorov. Zakázali ste bezdôvodne umelcom hrať, spievať a tancovať pred publikom. Celú spoločnosť ste odsúdili k vysedávaniu pri počítačoch. Vrelo ste uvítali možnosť vyhlásiť mimoriadny stav, ktorý vám uvoľnil ruky, ktoré ste ale vzápätí iným zaväzovali. Vaše pseudoargumenty sú len bonmotmi a vyhlásenia karanténnych opatrení len talk show pred televíznymi kamerami. Žiadna legitimita, uplatňovanie práva a konsenzu. Len ja a moje alter ego. To je vaše svedomie.

Vážený Pán premiér, Jeho veličenstvo Igor Matovič, máte síce za sebou len 73 dní vládnutia, stihli ste však toho urobiť veľa. Určite sú to dni, ktoré vám nikto nezávidí. Mali ste možnosť ukázať, že ste pripravený byť dobrým premiérom dobrej vlády svojho národa. To, ako ste sa správali a kam ste ľudí na Slovensku doviedli, vám určite občania do centa zrátajú. Len aby to neskončilo tak, že nebudú mať možnosť zaplatiť ani váš dlh. Spamätajte sa!

Ľubo Belák

2.6.2020

 

 

 

 

 

 

 

Pán premiér Matovič, prosím vás, neplačte!

Lubo 11 obcankaVážený pán premiér, priznám sa, nebol som váš volič, ani volič Smeru či Kotlebovcov. Napriek tomu som prijal s pokorou, že vám občania Slovenska dali svoj hlas. Hovorí sa „Hlas ľudu, hlas Boží.“ Na tom nič nezmením.

Žiaľ po dnešnej televíznej nedeli v karanténe a pri sledovaní vašich vystúpení som nadobudol presvedčenie, že ste urobili chybu. Nie politickú. Tú si žiadny politik neprizná. Nepriznali ste si, že trpíte osobnostnou poruchou, ktorá je nebezpečná. Na porovnanie by som pripomenul moju babku. Podobne ako vy, aj ona sa narodila v trnavskom kraji. Presnejšie žila v Bučanoch, pár kilometrov od Trnavy. Príbeh nie je dlhý. Keď sa v minulom storočí ocitla v problémoch, namiesto toho, aby sa s tým vyrovnala, začala horekovať a spínať rukami so slovami „Ježiši Kriste, Svatý Jozef!...a rozplakala sa.

Čítať ďalej: Pán premiér Matovič, prosím vás, neplačte!

Igor „Luther“ Matovič a jeho “demokratická” koalícia

Lubo 11 obcankaVzbura davov od José Ortega y Gasset (1930), jedno z kľúčových diel, v ktorom španielsky mysliteľ analyzoval „davového človeka“, vzniklo v čase, keď sa Coca-cola začala predávať v sklenených fľašiach, rodili sa prvé elektrofonické gitary Gibson a Európu zachvátil syndróm národného socializmu.

Napriek takmer sto rokom od úvah významného filozofa sú jeho myšlienky stále aktuálne. V prvom rade mu išlo o Európu, ktorej blízku budúcnosť videl s obavami. Bol presvedčený, že úloha kontinentu je vo svete nenahraditeľná. Keby došlo k jej totálnemu úpadku, skončil by aj celý svet vo všeobecnom barbarstve, v duchovnej „neplodnosti“ a nemravnosti.  Napriek tomu vyjadril presvedčenie, že pokiaľ by Európania s novými ideami našli v sebe novú „renesančnú“ vieru v seba, stanú sa opäť silnými, odvážnymi a húževnatými. Davy sú všade! Potláčajú všetko, čo je iné a individuálne. Dav má podľa Gasseta podobu materiálnej bezstarostnosti. Dnes si môže robiť čo chce a štát mu s tým dokonale pomáha. Potiaľ názor filozofa, a čo s tým má spoločné dnešok?

Čítať ďalej: Igor „Luther“ Matovič a jeho “demokratická” koalícia

Kotleba, Kiska, Kňažko, politici, pokrytectvo a sloboda slova

Lubo 11 obcankaRozpálené Slovensko pomaly pripomína rímske Koloseum s gladiátorskými hrami. Ruleta, ktorú rozkrútili politici sa už nedá nazývať politickou súťažou. Obeťou a zároveň rukojemníkom ich krutých hier je verejnosť. Vo svojich vyjadreniach sa dostali za hranicu svojho územia, a tým je parlament. Pomaly už nie je miesto, kde netrčí aspoň slama z niektorej politickej strany. Dostali sa aj do ponuky detských rozprávok na internete. Čo ponúkajú? SLOVÁ.

Čítať ďalej: Kotleba, Kiska, Kňažko, politici, pokrytectvo a sloboda slova

Moje Nežné, revolučné spomínanie

Lubo 11 obcankaPrešla jar, leto ubehlo ako povodeň a ani sme sa nenazdali, je tu Nežná revolúcia. Presnejšie akési oslavy výročia udalostí z roku 1989. Keď mi niekto v šesťdesiatych rokoch rozprával o Druhej svetovej vojne a Slovenskom národnom povstaní, zdalo sa mi to až príliš dávno na to, aby som to bral vážne. Niečo sa zmenilo. To niečo som ja. Na moje dvadsiate narodeniny si už nepamätám a moje športové výkony sú len matné spomienky na smiešne pohyby.

Čítať ďalej: Moje Nežné, revolučné spomínanie

Dnešný dátum

štvrtok, 9 júl 2020
19:34:57

Návštevníci

Práve tu je 16 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Novinky

Pán premiér Igor Matovič, zastavte sa! Pán premiér Igor Matovič, zastavte sa! 2020-07-06 - Viem, že vašim súčasným krédom je poučka „Účel svätí... Čítaj viac
Lex Kollár Lex Kollár 2020-06-30 - Nezabúdajme...     You must have the Adobe Flash... Čítaj viac
Pán premiér Matovič, prosím vás, spamätajte sa! Pán premiér Matovič, prosím vás, spamätajte sa! 2020-06-02 - Dni vášho vládnutia sú naplnené starostlivosťou o nás,... Čítaj viac
Andrej Hryc potrebuje pomoc 2020-04-26 - Prosba vystrašenej Wandy Hrycovej: Darujte otcovi krv, zachránite... Čítaj viac
Bakuninova ulica Bakuninova ulica 2020-04-20 - 1930 Čítaj viac

JEvents Calendar

July 2020
S M T W T F S
28 29 30 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1