Čierne na bielom

Predaj * Martinus * ArtForum Pantarhei

Objednávka CD Bigbíťák

Objednávka CD
CD Bigbíťák

Návštevnosť

2441448
DnesDnes2451
VčeraVčera5592
Tento týždeňTento týždeň38523
Tento mesiacTento mesiac42386
CelkoveCelkove2441448

Čitáreň

Video vyhľadávanie

Foto

America First, Europe last!

Lubo 11 obcankaStalo sa to, čo si „európski politici“ ani v zlom sne neželali. Novým prezidentom Spojených štátov amerických (USA) sa opätovne stal Donald Trump. Miliardár, šoumen a podľa „svetových demokratov“ oduševnený nacionalista a populista, ktorý klame, podvádza, znásilňuje a určite aj pije. Rozplynula sa rozprávka o pokračovaní takmer dementného prezidenta Joea Bidena (nášho Džoua), ktorý počas svojho prezidentovania nedokázal nič. Naopak, dokázal rozpútať peklo na Zemi. A to mu americkí voliči nezabudli.

Pre mnohých je Donald Trump namyslený exhibicionista, ktorý tára, kade chodí. Určite nie je miláčikom novej politickej progresivistickej generácie, ktorá sa radšej zabáva ako berie veci vážne a kašle na to, ako sa majú ostatní. Najnovšie progresívna časť ľudstva, a tam patria aj americkí (USA, nie kontinent) demokrati, dostala nálepku aktivisti. Je to politický spôsob získavania moci aktívnym vykrikovaním na uliciach, podporovaním rodovej politiky a LGBT, uznávaním CO2 za hlavného vinníka klimatických zmien, presadzovaním Green dealu, Great resetu, rozleptávaním politických systémov a podporou konfliktov vo svete. Donald Trump so svojim sloganom America First sa vracia spolu s tým a s tými, ktorí boli v USA pri moci v rokoch 2017 až 2021.

America First je vo svojej podstate vyjadrením umiestnenia Ameriky na prvé miesto – vo všetkom. Nevymyslel ho Trump. Objavil sa už v roku 1916 počas prezidentskej kampane Woodrowa Wilsona, v ktorej sa zaviazal udržať Ameriku v prvej svetovej vojne neutrálnu. Slogan mal aj svoju americkú organizáciu America First Committee, neintervenčnú nátlakovú skupinu proti vstupu USA do druhej svetovej vojny. Aj preto sa Spojené štáty zobudili až po útoku na Pearl Harbor. V rokoch Trumpovej vlády si mediálni kritici zo sloganu robili vtipy, že to vyjadruje America Alone, osamotená Amerika. Heslo America First sa objavilo aj v 20. rokoch minulého storočia v Ku Klux Klane (KKK), keď boli rasistické a xenofóbne nálady rozšírené. Vyústilo to do Imigračného zákon z roku 1924 uzákonením xenofóbie a nadradenosti bielej rasy, vylúčením imigrantov na základe etnického a národného pôvodu v snahe zachovať demografiu bielej rasy. Zákon mal silnú podporu KKK.

Preto Trumpova America First môže pre mnohých znamenať návrat toho, čím si história Spojených štátov prešla. Zabudli na Platóna a jeho Panta rhei – „Všetko plynie“ a Herakleitovo tvrdenie, že sa „nedá dva razy vstúpiť do tej istej rieky“. Tak je to aj s politikou America First 21. storočia. Je to v prvom rade reakcia na súčasný stav Západnej civilizácie, ktorá sa nezadržateľne posúva ku svojmu Armagedonu. A to nie zásluhou ostatných krajín a národov sveta. Sama si dávkuje cyankáli znamenajúce rozpad spoločenstva. Žiaľ Európa je predurčená obetovať samú seba.  Práve doterajšia americká administratíva na čele s Joeom Bidenom darovala túto úlohu kontinentu so vzácnou kultúrnou ale i nekultúrnou históriou.  Rodisku Beethovena ale aj Hitlera, Giordána Bruna ale aj Inkvizície a Železnej opony, či nedávnej sebadeštrukcie Nord streamu.

S radikálnym politickým návratom Roberta Fica a teraz aj Donalda Trumpa, ktoré prinášajú veľa zmien a rovnakým pokusom o atentát na významných politikov na oboch brehoch Atlantiku (Slovensko ako Európa), sa do popredia dostáva vôľa ľudí po národnej hrdosti a patriotizme. Práve túto historickú črtu nám aktivisti Západnej civilizácie chceli vziať. V rukách progresivistov dostala nálepku nacionalizmu a populizmu. „Byť globálny“, nie lokálny, národný so štátnou suverenitou. Ideológia menšiny, kde rodina ani vlasť nemajú miesto. Instantné delenie ľudí na desiatky rodov, presadzovanie homosexuálnej politiky ako tretieho druhu občianskeho života, rozpadnuté rodiny a potomkov, ktorí trpia rozvodovým trendom v spoločnosti, to je obraz dnešnej panujúcej „západnej“ politiky. Ak k tomu prirátame ekonomické sankcie voči Rusku a agresívnu militantnú orientáciu v otázke národnej bezpečnosti najmä vo vzťahu ku konfliktu na Ukrajine, máme katastrofálny obraz nášho „civilizovaného sveta“.

Európska únia, jej náčelníci sa zľakli. Nemožno sa ani čudovať. Po mediálnej masáži európskych, aj slovenských supermédií proti Trumpovi, prišlo ráno a s ním aj problém ako komentovať túto zmenu v Spojených štátoch. Ráno s vyhláseniami európskych politikov o neistote, pochybnostiach a obavách naznačuje, že Európa má veľký problém. Európsky Globalizmus skrachoval. Nemožno sa už ani vyplakať na pleci nového prezidenta Spojených štátov. Sme po krk v odpadkoch, ktoré sme si sami vytvorili. Je načase, aby zaznelo výstižné heslo Slovenského národného povstania : „Začnite s vysťahovaním“. Treba všetkým, ktorí nám globálne koláče na starom kontinente upiekli, zbaliť kufre a vysťahovať ich na Madagaskar. Niečo podobné sme už v Európe zažili. História sa vracia? Nie. Len sme vstúpili do novej rieky.

6.11.2024

Ľubo Belák

Loď bláznov, plochá Zem a vedecký kapitalizmus

Lubo 11 obcankaAby sme vedeli o čom bude reč, dajme si dokopy pár faktov. Západná civilizácia je obrazom  Lode bláznov, svetonázor je opretý o Dôkaz o plochej zemeguli a kapitalizmus je rovnako ako komumizmus Vedecky dokázaný. Že sú to nezmysly?

Kúpeme sa v oáze nezmyslov a pohŕdania faktami. Žijeme v pretvárke a na reálny život nie je čas. Sme bombardovaní informáciami, ktoré nemajú žiadnu hodnotu. Ani na zapálenie dobrej kubánskej Havany. Ženie nás to späť do praveku, prípadne do zabudnutia vlastnej histórie a zmyslu existencie ľudskej rasy. Či skôr živočíšneho druhu? Tieto otázky a reflexie nie sú konšpiráciou. Zažívame to každodenne cez média, spoločenský dialóg, ale najmä rúcaním ideálu o spravodlivej a prosperujúcej spoločnosti.

Čítať ďalej: Loď bláznov, plochá Zem a vedecký kapitalizmus

Môj august 1968

Lubo 11 obcankaSpomínam si na vtip, ktorý koloval po augustovej okupácii Československa. Na vyhlásenie, že nás obsadia, niekto odpovedal: „Ale to by Rusi nikdy nedovolili.“ V noci z 20. na 21. augusta svoje vyhrážky splnili. Túto noc si pamätám ako dnes. Okolo druhej hodiny nadránom sa celá rodina zobudila na akýsi hrmot. Dana, sestra ešte nebola doma. Ako obyčajne niekde v krčme oslavovala so svojimi kumpánmi nejaký sviatok. Robila to pravidelne, tak ako celá nastupujúca nová generácia združená v bratislavských vinárňach. Otvorili sme okná. Keďže sme bývali na Drevenej ulici, ktorá spájala Suché mýto a Molotovovu, hluk sa valil zo všetkých strán. Zhora od Mýtnej a zdola od Stalinovho námestia sa s rachotom šíril aj zápach spálenej nafty. Keďže naše okná boli uprostred toho rinčania, nevideli sme na koniec ulice a tak sme si povedali, že to iste bude nejaké nočné cvičenie našej bdelej československej armády, ktorá si nás nedá a preto usilovne, aj v noci, posiluje a cvičí. Zavreli sme okná a oddali sme sa spokojnému snívaniu.

Čítať ďalej: Môj august 1968

Drlička, kulturisti, ministerka, národné divadlo, médiá a Sodoma Gomora

Lubo 11 obcankaPoznáte ten biblický príbeh o Sodome a Gomore. Obe mestá boli zničené „sírou a ohňom“ (Genezis 19,24-25). Odvtedy sú ich mená synonymom nemravného hriechu a ich pádu so známym prejavom Božieho hnevu. (Júd 1,7) Skazu oboch miest prežil iba Lót a jeho dve dcéry. Lótova manželka to neprežila. Napriek zákazu pri úteku z mesta sa otočila a zmenila sa na soľný stĺp. Toľko nám zanechala literatúra. Jeden z druhov umenia, ktoré už od klinového písma sprevádza ľudstvo od nepamäti. Nepamäť je tá časť aktivít človeka, kde netreba používať pamäť. Na to je tu však kultúra, magické slovo označujúce niečo, o čom sa hovorí, ale len málokto sa zamyslí nad jej obsahom.

Čítať ďalej: Drlička, kulturisti, ministerka, národné divadlo, médiá a Sodoma Gomora

Chceme vojnu alebo mier?

Lubo 11 obcankaAk by sa niekto rozhodol odpovedať na otázku v názve článku, tak pochybujem, že by chcel vojnu. Podľa Jana Szczepańského, poľského sociológa, je vojna ozbrojený boj za dosiahnutie politických cieľov. V teórii poznáme občiansku vojnu, horúcu vojnu, studenú vojnu a svetovú vojnu. Tá posledná predstavuje ozbrojený konflikt veľkých rozmerov. V novodobej histórii ľudstva sa doposiaľ vyskytli dve vojny, ktoré niesli tento prívlastok - prvá svetová vojna a druhá svetová vojna. V prvej svetovej vojne padlo za obeť dvadsať miliónov ľudí. Všeobecne sa usudzuje, že v druhej svetovej vojne zahynulo najmenej 50 až 80 miliónov ľudí, čo predstavuje asi 2,5 až 4% svetovej populácie z roku 1939. Je to málo?

Téma vojna, akéhokoľvek druhu, je aktuálna. Zhodli sa na tom štáty zjednotené do NATO. North Atlantic Treaty Organization s pôvodným prekladom ako Organizácia Severoatlantickej zmluvy, v súčasnosti Severoatlantický pakt, bol koncom štyridsiatych rokov pôvodne založený ako politické združenie, ktoré spájalo záujmy krajín na oboch stranách Atlantického oceánu. Nešlo však o rybolov, ale o politické záujmy, ktoré odrážali vznikajúce napätie vo svete. Britský barón Hastings Ismay, prvý generálny tajomník NATO, to vyjadril vyhlásením: „...(úlohou NATO) je udržať Ameriku v Európe, Rusko mimo západnej Európy a Nemecko pri zemi“. Napriek skúsenosti z vojnových čias sa politické elity nepoučili. Koncom štyridsiatych to bol konflikt ideológií. Komunizmus – kapitalizmus. Rusko, východoeurópske krajiny, Čína na jednej strane a USA so západnou Európu a ďalšími krajinami na rôznych miestach unaveného sveta zo svetového konfliktu na strane druhej. Studená vojna, najmä vznikom konfliktu v Kórei, rozbehla ďalšie kolo zbrojenia a ideologického zápasu. Po rokoch sa zdalo, že sa napätie medzi východom a západom uvoľňuje. Svet si začal uvedomovať, že hrozba riešenia sporov s atómovými zbraňami nemá víťaza. Technológia začala diktovať svetovým hráčom. Ničivá sila nových zbraní a nástup digitálnych technológií umiestnených na obežných dráhach okolo Zeme znásobili vedomie, že akékoľvek konflikty, či už geopolitické, hospodárske alebo klimatické, sa dajú riešiť iba rokovaním a diplomaciou. Dokonca to viedlo k politickým zmenám vo východnej Európe a vtedajšom ZSSR, keď komunistickú ideológiu a totalitu nahradila demokracia. Nie ľudová, ani liberálna. Jednoducho demokracia, ktorá dáva šancu každému prejaviť svoju politickú vôľu.

V súčasnosti je to však všetko inak. Zdravý rozum, dialóg, porozumenie vystriedala arogancia, agresia, politická tuposť a nezmyselné jednostranné presadzovanie vlastných politických cieľov na úkor druhého. Dáva sa tomu nálepka „NÁRODNÝ ZÁUJEM“. Pritom národy netušia o čo ide. Aj na našom malom Slovensku, ktoré by sa s obyvateľstvom celé zmestilo na newyorský Manhattan, zápasia politickí náčelníci o presadenie vlastného videnia sveta. Na chvíľu si všimnú svojich voličov a po voľbách si už robia, ako uznajú. Tak to zatiaľ funguje od roku 1989, po takzvanej Nežnej revolúcii, ktorá bola snáď až príliš nežná, aby sme ju mohli nazývať revolúciou. Ten náš „NÁRODNÝ ZÁUJEM“ si každá politická strana vykladala po svojom. Tí, ktorí kráčajú v stopách politiky USA sú zradcovia národa a tí, ktorí presadzujú Slovensko Slovákom zase nacionalisti. Len samotní Slováci neraz netušia, kam patria. Vyhrotilo sa to postupným narastaním napätia v susednej Ukrajine, ktorá vzhľadom na svoju strategickú polohu medzi organizovaným západom a silným východom sa stala hračkou v rukách mocností. Ukrajinci, na rozdiel od svojich politikov nemali na výber. Za nich rozhodovali a dnes rozhodujú vlastní ukrajinskí politici, ktorí už dávno stratili legitimitu (Zelenskému sa 20. mája mu skončil päťročný prezidentský mandát) ale najmä dôveru vlastných občanov. Európa je plná národných a etnických rozdielov. Nevedia si porozumieť ani jazykovo, nieto ešte politicky. Kritické to bolo, a stále je na Ukrajine, ktorej historický vývoj a poloha je malým obrazom sporov európskych národov. Kedysi to bol spor Nemcov a Francúzov, ešte dávnejšie Britov a Francúzov, či Poliakov a Ukrajincov. Na samotnej Ukrajine je to spor o národnostné menšiny, ktoré nie sú svojim počtom práve najmenšie a nahlas sa hlásia k svojej národnej identite. Aj to bol jeden z kľúčových problémov, ktorý spolu s neslávnou profašistickou minulosťou a postupnou infiltráciou americkej „hospodárskej“ pomoci vo forme investovania do ukrajinských nehnuteľností, poľnohospodárstva a nenápadnej vojenskej prítomnosti, nenechal spať Rusov. Najväčšieho suseda, ktorý je historicky známy ako hrdá, ale nekompromisná bojovná krajina, s hrdými, bojovnými, ale nekompromisnými Rusmi a suverénny štát s vlastnými NÁRODNÝMI ZÁUJMAMI. Ak ide o ich bezpečnosť, sú pripravení na všetko, aj na totálnu vojnu. S Rusmi máme svoje skúsenosti z roku 1968, pred aj po tom. Práve národnostný spor na Ukrajine s ruskou národnostnou menšinou bol rozbuška, ktorá sa vznietila a odštartovala krutú vojnu. Doplatili sme na ňu všetci. Zatiaľ popri samotných Ukrajincoch aj Európania zmietajúci sa v permanentnej ekonomickej, energetickej a spoločenskej kríze. Namiesto hľadania riešenia sa zrazu objavil NÁRODNÝ ZÁUJEM spoza oceána, ktorý nekompromisne vlečie európske štáty do narastajúceho vojnového konfliktu. Politické elity v tupej poslušnosti práve prostredníctvom NATO a Európskej únie sa začali pripravovať na vojnu. To, že sa Európa potápa, ich nezaujíma. Ochotne sa stretávajú na samitoch, kde ako slobodomurárska  sekta kujú vojnové plány. Pritom tvrdia, že to všetko robia v mene mieru. Akého mieru? V médiách sa ako cunami ženie posolstvo Mier nastolíme porážkou Ruska. Čím chcú poraziť túto krajinu? Ekonomicky, hospodársky, ekologicky? Nie. Má to byť bezpodmienečné víťazstvo v „spravodlivej vojne“. Pripomína to učebnice marxizmu-leninizmu, kde sa tvrdilo, že existujú spravodlivé vojny za víťazstvo komunizmu na celom svete. Teraz sa asi na univerzitách učí ako zvíťazí západný kapitalizmus v spravodlivej vojne proti komukoľvek. Proti Číne, nezávislým juhoamerickým štátom, Severnej Kórei, Palestíne? Spravodlivosť vo vojne neexistuje. Jedine mier môže nastoliť spravodlivosť, aj to len za podmienok štátu, ktorý poskytuje všetkým svojim občanom spravodlivú šancu pre šťastnejší život. Vojna to určite nie je.

V ostatných parlamentných voľbách, ale aj pri voľbe prezidenta, na Slovensku vyhrala vôľa obrániť mier, ktorý sme si asi až pridlho užívali. Politici, ktorí to sľúbili, dostali jednoznačný mandát od Slovákov, ale aj Maďarov, Rusínov a ďalších slovenských občanov inej národnosti, aby v ich mene reprezentovali vôľu voličov. Ubehlo len pár mesiacov a už sa emotikon podobný usmievavému pomaranču mení na pokrivenú tvár mandarínky. Prečo? Akoby sme zrazu zistili, že sľuby politikov a ich názory zostali v minuloročných voľbách a politická elita zrazu mení svoj slovník. Stačilo pár verejných vyjadrení na medzinárodnej úrovni, aby sme sa začali mračiť. Pritom nejde o vôľu Slovenska vypadnúť z EU a NATO. Zrazu sme svedkami neúprimných stiskov rúk, objímania a úsmevov na medzinárodných fórach a podpisoch pod dokumentami, ktoré pokračujú v stratégii upevňovania militaristických vzťahov „doma a v zahraničí“.

Žiarivým príkladom je náš novopečený usmievavý prezident Slovenskej republiky. Jeho vyjadrenia si žiaľ môžeme overiť v televíznych správach a na internete. Vo voľbách sľuboval „svetový mier“. Už jeho prvá oficiálna návšteva v Poľsku nechala nejedného sympatizanta stáť v nemom úžase nad jeho vyjadreniami. Pri hodnotení vojny na Ukrajine konštatoval, že „...ide o nevyprovokovanú agresiu vo vzťahu k Rusku...(?). To myslí úprimne? Takto mu radia jeho poradcovia v diplomacii? Klamať, prípadne miernejšie „bez znalosti“ hodnotiť konflikt Ukrajina – Rusko, kde aj priemerne informovaný občan vie, že tých vyprovokovaných krokov, najmä približovanie sa NATO k hraniciam s Ruskom, je viac než dosť? Mama by svoje dieťa pokarhala slovami : “Klamať sa nemá!“. Ani keď ide o medzinárodné vzťahy a treba používať „diplomatický“ jazyk.

To, že sa Európa namiesto riešenia zložitej situácie chystá na vojnu proti Rusku už nikto nezakrýva. Pre politickú elitu na čele s terajším mentálne poškodeným americkým prezidentom Joeom Bidenom je európsky svetadiel vojnovým poľom, ktoré obetujú pre vojnu s ich rivalom, nepokoreným Ruskom. Prinajlepšom to pripomína romantické Hviezdne vojny režiséra Georga Lucasa. Žiaľ my na vlastnej koži prežívame sci‑fi hru bláznov, ktorí sa hrajú na svetovú vojnu s džojstykom v ruke. Hospodárstvo západných krajín (na západ od Ukrajiny) sa mení na vojnové. Dokonca aj „Mierové“ Slovensko sa pripojilo a sľubuje ústami ministra obrany rozšírenie vojenskej výroby na export. Veď kto by sa nezúčastnil na dobrom kšefte, aj keď je to v konečnom dôsledku výroba smrti a ničenia. To, že sa pri tom Slovensko nemá dnes čím brániť, nikoho nezaujíma. Netreba k tomu ani základnú školu, aby priemerný občan pochopil, že peniaze venované na zbrojenie sú vlastne pôžičkou do budúcnosti. Kto to zaplatí ak vôbec ešte nejaká „budúcnosť“ bude? Najväčší investor USA je zároveň najväčším dlžníkom. Ich jediná šanca je výroba zbraní, ktoré lifruje po celom svete, aj na Slovensko, Európu, Ukrajinu...Nerieši sa život ľudí, utrpenie vojnou skúšaných Ukrajincov, Palestínčanov, Afričanov. Nemajú strechu nad hlavou, hladujú? To je ich vec.

Vojna zúri aj mimo bojiska. Stačí si pripomenúť atentát na premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica a aktuálnou streľbou na potencionálneho nového prezidenta USA Donalda Trumpa . Obaja majú jedno spoločné. Až pričasto od nich zaznieva slovo mier. To, že majú voči sebe až priveľa nebezpečných nepriateľov najmä v politike a v biznise vidieť v  zúrivom zápase o kšeft s očkovacími látkami, nezmyselnou elektromobilitou, dekarbonizácii sveta, zavádzaní polyrodovej spoločnosti, nahrádzaní kultúrnych hodnôt dobre predávaným gýčom. To je vojna, kde sa umiera pomaly, ale iste.

Preto jednoduchá otázka či „Chceme mier alebo vojnu?“ je namieste. Kompromisné riešenie neexistuje pre nikoho, ani pre tých, ktorí to priamo ovplyvniť nevedia, ale majú rozum, skúsenosť, ale najmä vlastný názor bez mediálneho opotrebovania. Stačí sa pozrieť okolo seba. Svet sa mení. Aby sa menil k lepšiemu, musíme niečo urobiť aj sami. Neraz stačí výraznejší protest alebo odmietnutie účasti na „vlastnej poprave“. Aj to môže prispieť, aby po obetiach z prvej svetovej vojny (20 miliónov ľudí) a druhej svetovej vojny (80 miliónov ľudí ) nakoniec neprepukla tretia svetová vojna, po ktorej asi už nezostane nikto, kto by zrátal obete.

16.7.2024

Ľubo Belák

RTVS v čiernom?

Lubo 11 obcankaTentoraz budem osobný. Mám za sebou takmer celý život spojený s televíziou a rozhlasom. Už ako päťročný som sedával v televíznom štúdiu na Zochovej ulici, kde teraz sídli VŠMU a počúval som rozprávky tety Viery Bálinthovej. Ešte predtým som sa párkrát odviezol malým autobusom od kina Pohraničník na Kolibu, kde začínalo vysielať úplne prvé televízne štúdio. Môj otec Michal Belák ako herec a jeden z prvých televíznych moderátorov bol pri tom.

Čítať ďalej: RTVS v čiernom?

Dnešný dátum

piatok, 6 december 2024

Návštevníci

Práve tu je 384 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Novinky

Protest v divadle Aréna Protest v divadle Aréna 2024-11-25 - Svet sa zbláznil? Hrá s nami nepoctivú hru? Alebo sa... Čítaj viac
Aj anjeli umierajú Aj anjeli umierajú 2024-11-16 - Aj anjeli umierajú אפילו מלאכים ש... Čítaj viac
America First, Europe last! America First, Europe last! 2024-11-06 - Stalo sa to, čo si „európski politici“ ani v zlom... Čítaj viac
Mojžiš, muzikálový hrdina Mojžiš, muzikálový hrdina 2024-10-28 - Samotné meno Mojžiš hádam každému pripomenie biblický... Čítaj viac
Loď bláznov, plochá Zem a vedecký kapitalizmus Loď bláznov, plochá Zem a vedecký kapitalizmus 2024-10-24 - Aby sme vedeli o čom bude reč, dajme si dokopy pár faktov.... Čítaj viac

JEvents Calendar

December 2024
S M T W T F S
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4
Používame cookies!

Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľskú skúsenosť (tracking cookies). Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že ak ich odmietnete, možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.