Dobrý človek

(pár "nesviatočných" myšlienok)

V spomienkach iných , v knihách, ale najmä v živote sa  stretávame s príbehmi o ľuďoch. Tie najnepravdepodobnejšie, prípadne najhlúpejšie sa odohrávajú na filmovom plátne, ešte častejšie na televíznej obrazovke. Niektoré neprežijú ani svoj vlastný záver rozprávania, len jeden sa neustále vracia už takmer 2000 rokov. Je to príbeh o Ježišovi z Nazaretu. Bola to najmä kresťanská tradícia, ktorá nám uchovala jeho odkaz až podnes. V smutnom príbehu sa odvíjajú udalosti posledných rokov života nezvyčajnej osobnosti. Po stáročia mu pripisovali niečo, čím sa nemohol pochváliť nikto, ani proroci a svätí. Boží syn. O Bohu možno pochybovať, dokonca ho ignorovať alebo nenávidieť. O Ježišovi sa to nedá. To, čo sa dostalo do literatúry v podobe biblických príbehov, nemohlo vzniknúť ako fantazijná rozprávka, alebo sci-fi román. Je v ňom až priveľa pravdy a poznania na to, aby si to mohol niekto len tak vymyslieť. Dokonca aj zázraky, ktoré ho počas jeho života sprevádzali, sú skôr metaforou milosrdenstva a pokory, ako šibnutie čarovným prútikom. Tak, ako to už v dobrých príbehoch býva, dôležitá je základná myšlienka, posolstvo, ktoré chytí čitateľa, poslucháča, alebo diváka. V Ježišovom príbehu je to Láska. Nie tá, ktorá sa odohráva v posteli, ale tá, ktorej je na svete absolútny nedostatok. Láska k blížnemu, láska ku Svetu, ktorý sme dostali do daru, pre nás nepochopiteľná láska k zlu a nepriateľom. Je najúčinnejšou zbraňou a riešením konfliktov. Ježišov odkaz sme doteraz neprijali, dokonca mu väčšina ľudstva ani neverí. Aj napriek nepredstieranej viere v Boha, Syna a ducha svätého. Naopak, ak sa dostaneme do problémov, tých svetských, ľudských, tak horekujeme na tých na nebesiach a žiadame o pomoc. Keď neprichádza, na vine sú všetci svätí, aj s Bohom. Napriek tomu si sadáme k vianočnému stolu a slávime narodenie Ježiša, ktorý z presvedčenia a vo viere v dobro obetoval vlastný život. Bolo to hrdinstvo? Lacný teatrálny trik? Divadlo s dobrým koncom, keď jeho učeníci zistili, že vstal z mŕtvych? Žiaľ, skôr našťastie to nebol scenár úspešného amerického trháku. Ježiš zomiera a v túžbach ľudí neustále ožíva s nádejou na lepší život. Ak nie na Zemi, tak niekde, odkiaľ sa doteraz žiaden svedok späť nevrátil. Človeka z Nazaretu, božieho syna na kríž podľa svedectva apoštolov hnalo presvedčenie o zmene života už tu na tomto svete. Dokonca sformuloval spôsob, ako to dosiahnuť. Viera  v ľudské dobro ho priviedla na Golgotu.

Stálo to zato? Poučil sa niekto z jeho príbehu? Napĺňa sa odkaz jeho učenia o Láske? Rád by som si na záver nechal happy end o náprave ľudstva, veriacich, ale aj neveriacich. Kresťanov, židov, moslimov, šintoistov, ateistov, socialistov, kapitalistov....... Človek sa nezmenil. Aj napriek pokroku v poznaní vo vlastnej podstate sa neposunul ani o centimeter z Kristovho kríža. Svet, v ktorom sa odvíja príbeh ľudstva je stále viac nepriateľský, znečistený, arogantný, krutý, nenávistný a chamtivý. Ale najmä ten svet s malým „s“, ktorému hovoríme spoločenský, sa stále viac vzďaľuje od vlastností toho veľkého, ozajstného Sveta s veľkým „S“, o ktorom hovoril aj Ježiš. O svete, kde panuje harmónia, poriadok, nemeniace sa zákony. Aj v jeho učení je však podmienka. Začať sa s sebe a k Svetu správať pokorne, milosrdne a s Láskou. Tak, ako by to dokázal len Dobrý človek. Zatiaľ sa taký na Zemi objavil len jeden. Aj toho radšej ukrižovali.

V Bratislave, 25. decembra 2017

Ľubo Belák

dovoľte, aby som sa predstavil. Som občan našej Slovenskej republiky. Ctím si demokraciu a zákonnosť, bez ktorej by žiadna demokracia nemala zmysel. Preto si vážim ľudí, ktorí sa aj napriek zlým zákonom riadia rozhodnutiami svojich parlamentných zástupcov. Ktosi mi povedal, že neznalosť zákonov neospravedlňuje.  Žiadny čin, ani trestný čin. Preto sa na Vás obraciam, aby ste mi vysvetlili, čo sú mafiánske praktiky. Už dávno viem, čo sú mafiáni. Mário Puzo vo svojom Krstnom otcovi mi v mladosti prezradil, ako to v ozajstnej mafii funguje. Niečo podobné vznikalo aj na Slovensku, ale sme malá krajina a tak aj celá slovenská mafia bola o niečo menšia, ale nie menej významná.