Čierne na bielom

Predaj * Martinus * ArtForum Pantarhei

Objednávka CD Bigbíťák

Objednávka CD
CD Bigbíťák

Návštevnosť

822413
DnesDnes521
VčeraVčera895
Tento týždeňTento týždeň521
Tento mesiacTento mesiac5821
CelkoveCelkove822413

Čitáreň

Video vyhľadávanie

Foto

Dobrá spoločnosť u Martina Valihoru

 

 LBT0557Slnečné počasie, sobota popoludní, pri vode v Senci. Nie je to ideálny čas a miesto na dovolenku? Určite áno. Pre mňa to však bol výlet za Martinom. Neviem čo som zmeškal, ale má už za sebou štyridsať rokov života. Pre mňa je stále malým chlapčekom, ktorý chodieval na naše kapelové skúšky a raz si sadol za ozajstnú biciu súpravu. Akosi rýchlo starnem, prípadne čas predbieha moju mentálnu zrelosť. Malý chlapček vyrástol nielen na statného chlapa, ale aj statného muzikanta.Martin

Akokoľvek to chcem zľahčovať, Martin Valihora, môj synovec oslavoval svoje štyridsiate narodeniny. Pripravil veľkolepú párty. Nepreháňam. Naozaj sa v Senci u Martinovho otca Dušana stretlo nekonečne veľa ľudí. Starých, mladých, najmladších, priateľov, rodín a muzikantov. To posledné malo byť vlastne na začiatku. Martinova jarná slávnosť patrila muzike. Nič nenechal na náhodu a rozbalil dve bicie súpravy, zosilňovače keyboardy a mikrofóny, čo naznačovalo, že sa bude hrať. A hralo sa, excelentne. Dokonca poniektorí gratulanti si s Martinom zahrali a zaspievali. Anita Soul, Ivan Vereš, Igor Kmeťo, Rytmus, dokonca za bicie si sadol aj David Koller a spolu s Martinom to odpálili ako na koncerte.

Vlastne som mu nestačil ani zablahoželať, také obrátky nabral senecký koncert. Tak aspoň dodatočne mi napadlo, keď som okolo seba videl desiatky známych, neznámych, slávnych aj menej slávnych gratulantov, že som v dobrej spoločnosti, v spoločnosti môjho Martina.

Takže Martin, želám ti, aby si život strávil iba v DOBREJ SPOLOČNOSI. Takej, aká bola v sobotu v Senci.

                                                                                                                                   Ľubo Belák

                                                                                                                                                           8.5.2016

Read more: Dobrá spoločnosť u Martina Valihoru

Veľkonočné zmierenie

Lubo 11 obcankaVeľký piatok, najväčší katolícky sviatok. Aspoň raz do roka si aj neveriaci všimnú, že sa slávi akýsi Ježiš z Nazaretu, ktorý vraj vstal z mŕtvych.

Pre mnohých je to len rozprávka, pre veriacich viera a pre mňa akýsi hot spot, ktorý ma neustále priťahuje. Už dávno som prišiel na to, že je potrebné niečomu veriť, aj keď stratíš vieru v Boha. Tých príčin, prečo neveriť je na tomto svete podstatne viac, ako tých, prečo veriť na Stvoriteľa, Boha, Jehovu, Jahve, Univerzum, Lásku a Dobro. Prišiel som aj na to, že v niečo veriť je náročné. Chce to nielen akési ponorenie sa dovnútra seba samého, do vlastných úvah, je to najmä  spôsob, ako a čo robiť, ako sa správať, prejavovať navonok a čo hovoriť. Preto práve vo viere zlyhávame. Predsa sme len z mäsa a kostí a duša v tomto usporiadanom chaose neraz nemá dostatok miesta. Sme otroci telesnosti, bolesti, slastí a vecí. Na ospravedlnenie si hovoríme „Takých nás Boh stvoril“. Zároveň sa na Boha obraciame s požiadavkami, ktoré Stvoriteľ nemá ako vybaviť. Je to skôr lenivosť a pasivita, ktoré nám rozkazujú preniesť zodpovednosť na niekoho iného, napríklad na Boha. Práve tu niekde začínajú kvitnúť naše ne-ľudské vlastnosti. Závisť, nevera, nenávisť, chamtivosť.......tých vlastností je nekonečný rad. Vyhovárame sa na Osud, Predurčenie, ktoré nám niekto zvonka nanútil a nám zostáva len čakať, čo sa stane. Nestane sa nič, len vo finále príde smrť, ktorá ukončí krátku epizódu každého z nás.

Read more: Veľkonočné zmierenie

Odišiel môj spisovateľ

eccoOdišiel môj spisovateľ

(Umbertovi Ecovi)

Viem, že sebeckosť nie je bohvieaká vlastnosť. Priznávam, je to zlá vlastnosť, s ktorou sa asi nikto nechváli. Pri mene Umberto Eco sa však za svoju úchylku nehanbím. Patrím k tým, ktorým čítanie ešte stále robí radosť. Vo virtuálnej realite elektronických médií je kniha niečo pevné, určité a skromné. Až na niektoré výnimky sa kniha dá držať v ruke, čítať pomaly, či rýchlo, možno sa pri nej zastaviť a zamyslieť, či jednoducho ju v prestávke čítania položiť na nočný stolík. S televízorom, rádiom alebo kinosálou sa to spravidla nedá.

Read more: Odišiel môj spisovateľ

Príbeh, ktorý nemá koniec

Lubo 11 obcankaPríbeh, ktorý nemá koniec

(odpoveď Petrovi Juščákovi a časopisu .týždeň)

V mojej minulej odpovedi na pamflet Moniky Kompaníkovej som v náznakoch spomenul, že to, čo sa objavilo v jej texte má svoje pozadie, ktoré nie je anonymné. Sú to živí ľudia, ktorí vnášajú do literárneho života negatívnu energiu. Zámerne som ich nechcel pomenovať, pretože to nemám v povahe. Čakal som však, že sa postupne objavia sami. Stalo sa.

Peter Juščák svojou plamennou obhajobou autorky pamfletu na Dni slovenskej literatúry sa vynoril ako istý prízrak z nemenovaného jazera v Škótsku a začal sa vyjadrovať k veciam, ktoré, žiaľ, potrebujú odpoveď.   Nebude to o literatúre a spisovateľoch, ale o bývalom stavbyvedúcom, o predsedovi „schránkovej“ Obce spisovateľov Slovenska, o bývalom podpredsedovi a neskôr predsedovi Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska Petrovi Juščákovi.

Attachments:
Download this file (AD Potrebujeme Dni slovenskej literatúry_ _ Číslo 50_2014 _ Časopis _ Týždeň - iný pohľad na spoločnosť.pdf)Článok Petra Juščáka v .táždni[ ]135 kB

Read more: Príbeh, ktorý nemá koniec

Potrebujeme Dni slovenskej literatúry?

Lubo 11 obcankaPotrebujeme Dni slovenskej literatúry?

(odpoveď na pamflet uverejnený v časopise .týždeň)


Hneď na úvod mojej odpovede na článok Moniky Kompaníkovej s potešením musím konštatovať, že Dni slovenskej literatúry potrebuje nielen spisovateľská obec, ale najmä verejnosť, pred ktorou sa už dlhé roky akoby spisovatelia skrývali. Boli to ich diela, ktoré určovali kde a ako sa mohli záujemcovia stretnúť s tvorcami. Dni slovenskej literatúry ponúkli opak. Počas piatich, presnejšie štyroch dní sa vyše dvesto tvorcov stretávalo na rôznych miestach Bratislavy. Akýmsi nosným heslom bolo Zaži knihy naživo. Výstižné slová predstavili zmysel podujatia, ktoré na Slovensku určite chýbalo. Jeho vznikom sme sa zaradili medzi vyše sto podobných literárnych festivalov, ktoré po dlhé roky existujú po celom svete.

Read more: Potrebujeme Dni slovenskej literatúry?

Dnešný dátum

pondelok, 30 január 2023

Návštevníci

We have 144 guests and no members online

Novinky

Redline s Teréziou Pekárikovou Redline s Teréziou Pekárikovou 2023-01-20 - Zomrela speváčka zo SKLA Koncom minulého roka som netušil,... Čítaj viac
Demokracia 2023 Demokracia 2023 2023-01-20 - Pár slov na tému Demokracia...   (video)   ... Čítaj viac
Ďakujem Životu Ďakujem Životu 2023-01-06 - Ďakujem Životu za život, ktorý si už 72 rokov užívam. Čítaj viac
Anton Hykisch - Vyhrnúť si rukávy pre budúcnosť Anton Hykisch - Vyhrnúť si rukávy pre budúcnosť 2023-01-03 - Zrelý pohľad na súčasnú spoločenskú a politickú situáciu... Čítaj viac
Klasika na Silvestra Klasika na Silvestra 2022-12-30 - Silvester s KLASIKOU na Jednotke RTVS 1. januára 2023 o ... Čítaj viac

JEvents Calendar

January 2023
S M T W T F S
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4
Používame cookies!

Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľskú skúsenosť (tracking cookies). Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že ak ich odmietnete, možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.