Krst a kar
Krst a kar
Nie je zvyčajné, že počas krstu zároveň prebieha kar. Nemá to logiku. A predsa je to pravda. Pred pár dňami som sa ocitol na krste pesničkového albumu Petra Muka "V Bludišti dnů" v bratislavskej Infinity. Všetko to zapríčinil mail od agentúry Black eye, v ktorom ma pozývala na stretnutie s hudbou speváka, ktorý sa žiaľ nedožil uvedenia svojho diela. 24. mája náhle skonal - zabuchol za sebou dvere len tak, narýchlo. Nemá to logiku, ale je to pravda. Smť a život po celý čas sprevádzajú každého z nás. Hrajú nekonečný mariáš o človeka, ktorý si narodenie a smrť nestihne uvedomiť.. Som presvedčený, že to je tak správne, pretože každému z nás patrí čas medzi tým - ŽIVOT. Petr Muk ho vedel naplniť po okraj. Navyše ho aj rozdával. Cez svoju hudbu ako skupina Oceán, Shalom, alebo len tak ako Petr Muk.
Ivan Krajíček
Ivan Krajíček - človek, ktorý zabával druhých
Priznám sa, netušil som, že o pár dní bude výročie narodenia herca, režiséra, speváka, zabávača a impresária Ivana Krajíčka. Moja myseľ okamžite začala produkovať spomienky na minulé storočie. Prvý krát som ho uvidel v Palacke. To bola reštaurácia v hoteli Palace na križovatke Obchodnej a Poštovej. Pre mňa práve táto križovatka bola akousi croisement fatale - osudovou križovatkou, kde som ako šesťročný na následky autonehody zomrel.
PKO
Nepatrím medzi tých najmladších, ale zase nie som až taký starý, aby som si nepamätal a nemal len zážitkami nabúraný zdravý úsudok. Poznamenávam to hneď v úvode, pretože som si už zvykol na narážky týkajúce sa veku, či mentálnej spôsobilosti tých, ktorým o niečo ide alebo ich názor sa nestotožňuje s väčšinou. Som chronický menševik, podobne ako pár tých Bratislavčanov, ktorí si pamätajú Synagógu na Rybnom námestí, parčík pred Pionierskym palácom (dnes je to prezidentský palác) a samozrejme V-klub.
Začalo odratávanie.........(prvá časť)
(prvá časť)
Zväčša na začiatku roka všetko začína. Samozrejme, že nie od nuly, ale niekde tesne pod jednotkou. Nie som matematik, ale myslím si, že čísla, ktoré poznám ešte zo základnej školy, sú nepresné. Pamätám si, že som mal problém so sedmičkou. Zaujímavé, na takú drobnosť si pamätám, ale na to, ako som sa prvý krát zaľúbil mi nezostala žiadna spomienka. Žeby Alzheimer?
Začalo odratávanie.........(druhá časť)
Začalo odratávanie.........(tretia časť)
(tretia časť)
Moje sledovanie prognóz sa prehuplo do fázy objektívneho idealizmu pána Georga Wilhelma Friedrich Hegla, autora Svetového ducha, ktorý sa prostredníctvom triád postupne realizuje na tomto svete. Budúcnosť patrí podľa neho práve takejto nehmatateľnej inštancii. Dovtedy ľudstvo musí prejsť cestu vlastnej, neopakovateľnej, ale aj nepoučiteľnej histórie.