Stačí chvíľa a vytvorí sa kráter

Inak neviem popísať pocit, keď som sa dozvedel o smrti Věry. Priznám sa, že takéto odchody nemám rád. Prečo to musela byť práve ona, veď je dosť takých, ktorí by ju zastúpili. Žiaľ nesmrteľnosť, tá ľudská, nebola zatiaľ objavená.

Věru Špinarovú som spoznal ešte v praveku, keď sme sa neraz križovali na hudobných zájazdoch po Slovensku. Vždy som ju obdivoval. Bola to pravá baba, ktorá nielen svojim spevom, ale aj dušou predstavovala speváčku, aké som mal rád. Párkrát sme sa stretli na Lýre. Vždy bola úprimná, srdečná a férová. Pamätám si na jednej lýrovej skúške, keď som si so sebou vzal aj môjho syna Andreja. Ochotne sa o neho postarala, keď som išiel na pódium.

To čo je? Môžete sa hneď v úvode spýtať a žiadať o vysvetlenie. V prvom rade o aké Kukurove hriechy ide a navyše predsa Kukura nepatrí Dostojevskému? Ale patrí! Tak ako sa na hriech patrí, aj Kukura nesie svoju stigmu hriešnosti. Je však odlišná od stigmy poznačujúcej hriešnosťou, akéhosi osudového predurčenia páchať hriech. Tie Kukurove hriechy patria na javisko. Môžem to dosvedčiť, pretože som bol toho svedkom v divadle Aréna, kde sa odohrával príbeh Bratov Karamazovovych, či Karamazovovcov.

Rok 2017 je na Slovensku venovaný Jozefovi Hurbanovi Vajanskému, aj keď by to mal byť skôr rok sedemdesiatnikov. Janko Lehotský, Marián Varga, Vladimír Grigorievič Titov, David Bowie, Viktor Preis, Gabriela Beňačková, Elton John, Johan Cruif, František Mikloško, Salman Rushdie, Zuzka Cigánová, Helena Vondráčková, Carlos Santana, Marián Lapšanský, Jozef Bednárik, Stephen King, Dežo Ursíny, Hilary Clintonová, Paco de Lucia, Arnold Schwarzenegger, Jiří Bartoška, Jaroslav Hutka, Vladimír Mišík, Julie Driscoll a Juraj Kukura. Tieto mená, a je ich nepomerne viac, sa objavili na listine tohoročných sedemdesiatnikov.

V slovenskom jazyku sa vyskytujú vyjadrenia, ktoré majú zväčša dobový charakter. Neraz sa stretneme s výrazmi, na ktoré sa už zabudlo, prípadne ich používa len malá skupina ľudí. Zväčša je to dôsledkom generačnej výmeny. Stáva sa mi, že pri rozhovore s mladými ľuďmi neviem o čom hovoria. Ale to je problém každej generácie. Preto aj výraz „dám si lehára“ patril v mojich mladých časoch k oznamu, že dnes nebudem nič robiť a preleňoším ho. To je ono! PRELEŇOŠIŤ, je ten správny výraz pre môj nadpis článku.

Na apríl 2017 pripravujeme s Dodom Šuhajdom nový projekt.

Tak trochu budeme aj spomínať....pri hudbe

www.jankolehotsky70.sk