Gambling je jedna z vážnych závislostí, ktoré sa liečia v Centre pre liečbu drogových závislostí, prípadne v resocializačnom zariadení Čistý deň. Čo to má spoločné s voľbou generálneho riaditeľa verejnoprávnych médií? Určite veľa. Aj závislosť na hazardné hry, aj závislosť politikov na verejnoprávne médiá sa dá liečiť. Jeden rozdiel tu však je. Parlamentní gambleri, na rozdiel od poctivých hazardných hráčov v kasínach, ktorí hrajú za vlastné peniaze, tí parlamentní vsádzajú do hry o RTVS pár miliónikov z našich usporených koncesionárskych poplatkov a ukradnutých daní.

Vajnorská, lepšie povedané kultúrny dom na Vajnorskej ulici sa na jeden večer stal útulkom pre pár priateľov a ich hostí. Jožko Banáš si pozval Ivana Popoviča a mňa Na kus reči. Nezaprel svoju schopnosť, ktorú určite zdedil po svojej Adelke, moderovať svoje TÓKŠOU pred plnou sálou. Naozaj sa v utorok 6. júna zišla úctyhodná partia spriaznených duší na javisku a v hľadisku.

Je na čo pozerať, čo počúvať a čomu, tomu privoniavať. Slovenskom sa opäť šíri zápach „veľkých myšlienok“ a vyhlásení. Sú venované „občanom druhej kategórie“. Ktorí sú to? Netreba dlho hľadať, stačí sa pozrieť do zrkadla. Síce sa vidíme pravdivo, takí, akí sme, ale keď začneme počúvať politikov, začíname o sebe pochybovať. Jednoducho s jarou na Slovensko zavítal politický šoubiznis, dostatočne rezký, farebný, ale aj dostatočne zapáchajúci.

Priznávam sa, nikdy som nebol generálnym riaditeľom verejnoprávnej televízie, či rozhlasu, aj keď som sa o tento post v 21 storočí trikrát uchádzal. V roku 2006, 2008 a 2012. Hovorí sa trikrát a dosť. Toto heslo som si vzal k srdcu a tak som svojej manželke sľúbil, že v roku 2017 sa na to vykašlem. Niežeby som nemal dostatok síl, chuti, prípadne vedomostí, či skúseností. Jednoducho som počas troch verejných vypočutí stratil dôveru, že ma niekto počúva a že to má zmysel. Na poslednom stretnutí s „odbornou“ poslaneckou porotou som končil odpoveďou na otázku jej predsedu Dušana Jariabka „čo by som v budúcnosti chcel zmeniť“, že by som zmenil zákon o voľbe generálneho riaditeľa tak, aby ho už nikdy nevolili poslanci. Dokonca som sa odvážil napísať vtedajšiemu predsedovi Národnej rady SR, Pavlovi Paškovi, vtedy ešte bezúhonnému politikovi, list, v ktorom som ho žiadal, aby prinútil „odbornú porotu“ poslancov aspoň si prečítať môj projekt.