Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
NA CESTE
Nedoručený list premiérovi
No Dream, No Deal, ozývalo sa nedávno z úst demonštrujúcich mladých ľudí na uliciach Los Angeles v USA. Preložil som si to do slovenčiny a na Slovensku. Žiadny sen, žiadna dohoda. Páčil sa mi a tak som si ho uložil do svojho slovníka neošúchaných sloganov.
Pán premiér, nechcem Vám písať o problémoch mladých Američanov, ktorým hrozí strata vlastnej krajiny, svojho domova. Spomenul som si na príbeh človeka, ktorý žil a zomrel neďaleko rieky. Tá spájala, ale aj rozdeľovala krajinu na dva brehy. Na jednom spomínaný človek býval a na druhý sa bolo možné dostať len člnom.
Janko Lehotský 70 - skrátený televízny záznam koncertu
Janko Lehotský 70
7. januára 2018 na TV JOJ PLUS o 16,00 hod.
Skrátený záznam koncertu
autori projektu : Jozef Šuhajda a Ľubo Belák
réžia: Ľubo Belák
Odišiel komik, ktorý vedel rozplakať
Sme generácia, ktorej sa hovorí povojnová. Osobne si však myslím, že sme partia Véčkarov, ľudí, ktorí odštartovali svoj život v „beztriednej“ spoločnosti mladých hudobníkov, právnikov, architektov, hercov, ekonómov.... Vlastne sme boli akási mogučaja gučka všetkých profesií, akýsi štát v štáte. Nemuseli sme bojovať o slobodu, pretože za dverami bratislavského V klubu sme ju mali. Tam sa narodila nejedna osobnosť, ktorá neskôr dokázala, že si ten kúsok slobody z V klubu vzala so sebou aj do života.