4. októbra pred 60timi rokmi vypustili prvú družicu zeme, Sputnik, pred 70rimi rokmi sa narodil Dežo Ursíny a pred 50timi rokmi sa rozpadla bratislavská bigbítová skupina The Players. Nestihli ani vydať svoju vlasnú LP. Zanechali dve EP platne a viacero nahrávok v Československom rozhlase. Peter Haruštiak sa podujal všetky nahrávky pozbierať, remastrovať a vydať na klasickej vinylovej platni. Práve v spomínaný deň sa stretli bývalí členovia skupiny The Players, Jožo Barina, Ľubo Belák a Ľubo Dolinský, aby túto LP po 50tich rokoch uviedli do života.

Na začiatku bolo slovo. Táto okrídlená veta vypožičaná zo Starého zákona nie je len metafora. Platí najmä v umení, ktoré nevzniká zo vzduchu a ani sa nepohybuje mimo náš dosah. Svet ideí je tiež postavený na slove, či myšlienke zhmotnenej v slovách, vetách, súvetiach, románoch, ale aj vo vynálezoch a objavoch. Medzi najrukolapnejšie dôkazy patrí najmä dramatické umenie, ktoré by sa bez krídiel Starého zákona nedostalo k ľuďom, ktorí ho nielen tvoria, ale aj prijímajú, počúvajú, sledujú a tlieskajú, či plačú. Bez človeka pevne pripútaného k zemi by všetky tie príbehy zachytené v divadelných hrách, operách a filmoch neexistovali.

Tlačová správa                                     

Krst LP THE PLAYERS po päťdesiatich rokoch

4. októbra 2017 o 19,00 sa v ART klube Scherz uskutoční krst LP bigbítovej skupiny THE PLAYERS. Ide o unikátny projekt Ing. Petra Haruštiaka a brnianskeho vydavateľstva INDIES HAPPY TRAILS, ktorí sa podujali vyhľadať a zostaviť archivované nahrávky jednej z popredných bratislavských bigbítových skupín, ktoré vznikli v rokoch 1965 až 67. Lídrom skupiny bol známy bluesový spevák a gitarista Jozef Barina, ktorý bol dušou skupiny THE PLAYERS. Počas svojej existencie skupina nahrala pre vtedajší Československý rozhlas v Bratislave vyše 15 inštrumentálnych nahrávok pôvodných skladieb členov skupiny. Počas troch rokov sa v zostave THE PLAYERS objavili Juraj Juriga, Ľubo Dolinský, Juraj Korenko, Pavol Barna a Ľubo Belák. Kuriozitou projektu je skutočnosť, že remastrované nahrávky zo šesťdesiatych rokov vyjdú na klasickej dlhohrajúcej čiernej platni, vinyle, nie na CD. Celkový náklad je obmedzený a tak bude nielen spomienkou na kvalitnú modernú populárnu hudbu ale aj raritou pre zberateľov kuriozít slovenskej hudby.

dovoľte, aby som sa predstavil. Som občan našej Slovenskej republiky. Ctím si demokraciu a zákonnosť, bez ktorej by žiadna demokracia nemala zmysel. Preto si vážim ľudí, ktorí sa aj napriek zlým zákonom riadia rozhodnutiami svojich parlamentných zástupcov. Ktosi mi povedal, že neznalosť zákonov neospravedlňuje.  Žiadny čin, ani trestný čin. Preto sa na Vás obraciam, aby ste mi vysvetlili, čo sú mafiánske praktiky. Už dávno viem, čo sú mafiáni. Mário Puzo vo svojom Krstnom otcovi mi v mladosti prezradil, ako to v ozajstnej mafii funguje. Niečo podobné vznikalo aj na Slovensku, ale sme malá krajina a tak aj celá slovenská mafia bola o niečo menšia, ale nie menej významná.

Osud nám v živote prihráva rôzne smeče, postavičky, situácie, ale aj lásky a priateľstvá. Stačí vyjsť na ulicu, do kaviarne, dnes sa chodí do supermarketov. Ten, ktorého mi osud prihral na zastávke Priateľstvo, určite supermarkety nenavštevoval. Pritom miloval Bratislavu viac ako hocikto z nás. Mal magické meno Gejza Ďuriak. Nenašli by ste ho medzi celebritami, ani na stránkach bulváru. Patril do inventáru mesta na Dunaji tak, ako Mária Terézia alebo Julo Satinský, aj keď jemu socha nikde nestojí. Bol živým pamätníkom Bratislavy, tej ozajstnej, zo starých múrov, zabudnutých kostí, ale najmä živých a mŕtvych domorodcov. Obhajoval mesto ako križovatku ciest, kde sa od nepamäti stretali jazyky, kultúry, dokonca aj farby pleti. Pamätná je jeho veta „Veľa predstaviteľov nemá vzťah k mestu, nestali sa Bratislavčanmi. A pritom Bratislavčanom môže byť aj černoch!“