Na Slovensku je to tak. Toto, dnes už démonizované vyjadrenie má určite silnú výpovednú hodnotu. Pokiaľ vo väčšine krajín sveta je to takto, tak na Slovensku je to takto. Logické, nie? Podobne je to aj s definíciou anjela. Pokiaľ v kresťanstve, judaizme a islame je anjel nebeská bytosť, ktorá vytvára akéhosi prostredníka medzi Bohom a ľuďmi a v iránskom zoroastrizme sú anjeli bytosťami bojujúcimi na strane Boha dobra, u nás na Slovensku máme dobrých, ale aj zlých anjelov. Za toho Dobrého sa ešte dávnejšie v čase prehistórie úspechu strany SMER pasoval istý podnikateľ z Popradu, Andrej Kiska.

Keď Janka Kocianová na koncerte Lýra 50 oslavovala svoju sedemdesiatku, netušil som, že kytica, ktorú dostala na pódiu v roku 2016, bude od nás posledná.

Vtedy som spolu s Dodom Šuhajdom a Dušanom Drobným oslovil Janku nie ako hudobník, ale ako režisér spomienky na Bratislavskú Lýru. Spočiatku sa zdráhala prijať našu ponuku. Až po pár telefonátoch súhlasila a na koncerte v Inchebe zaznela piesne Pár nôt v úplne inej verzii, ako sme ju počuli v sedemdesiatych rokoch.

Pri mene Jana Kocianová som spozornel až keď začala spievať v orchestri Jerryho Shejbala. Sýty hlas mi pripomínal vtedy speváčky americkej soulovej hudby. Také sa dovtedy na Slovensku nevyskytovali. Po druhýkrát sme sa stretli, keď spolupracovala s orchestrom Ladislava Štajdla a majstrom Gottom. Z nenápadnej speváčky vyrástla pekná, vášnivá a suverénna sólistka, ktorá to mala namierené na vrchol. Aj ďalšie stretnutie s ňou ma prekvapilo. V Opuse vznikala nová Jana Kocianová s rockovými pesničkami a muzikantami Dežom Ursinym a Palom Daněkom. Medzičasom si odskočila k tradičnému džezu a k cigánskej hudbe. Aj tam oslnila.

Oliver Stone Američanom

Prejav Olivera Stonea na Writers Guild Awards 2017