Kotleba, RTVS, Sulík, pán premiér a občania druhej kategórie
Je na čo pozerať, čo počúvať a čomu, tomu privoniavať. Slovenskom sa opäť šíri zápach „veľkých myšlienok“ a vyhlásení. Sú venované „občanom druhej kategórie“. Ktorí sú to? Netreba dlho hľadať, stačí sa pozrieť do zrkadla. Síce sa vidíme pravdivo, takí, akí sme, ale keď začneme počúvať politikov, začíname o sebe pochybovať. Jednoducho s jarou na Slovensko zavítal politický šoubiznis, dostatočne rezký, farebný, ale aj dostatočne zapáchajúci.
Zajtra, teda v utorok 30.5. budú verejne vypočutí kandidáti na generálneho riaditeľa RTVS. Samo o sebe nám to môže byť jedno, ale mali by sme si byť vedomí, že sme si už na toto šou vopred kúpili lístky. Koľko stáli? Toľko, koľko stojí poplatok za sledovanie verejnoprávneho rozhlasu a televízie, takzvané koncesionárske poplatky.
Pamätám si, že nám do kuchyne v šesťdesiatych rokoch namontovali takú skrinku, kde bolo len jedno koliesko. Keď ste s ním potočili, začala skrinka hovoriť, hrať a spievať. Bol to takzvaný rozhlas po drôte. Akási obdoba „káblového rozhlasu“. Vtedy sme mali len jeden rozhlas a jednu mladú televíziu. Výber programu bol však mizerný a vlastne ani neviem, či sa za to niečo platilo. Dnes už vieme. Platíme za to, čo nám naši politickí reprezentanti naservírujú. Ešte pred pár rokmi sa politici tvárili, že to, kto a čo bude vo verejnoprávnom rozhlase dirigovať a hovoriť, je res publica, vec verejná. Stačilo pár rokov a máme to tu bez zbytočných medových motúzov (ktoré asi už stratili chuť a vôňu). Cez obrazovky a reproduktory nám parlamentári a vládni úradníci oznamujú, že občania sa onedlho dozvedia, koho im „my, volení zástupcovia vyberieme“. A nielen to. Zároveň si každá politická úderka diktuje, čo by chcela v takej televízii a rozhlase vidieť a počuť. Dokonca si to môžeme ozrejmiť pri najbližšom Vypočutí kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS. Už prebehlo aj promo v televíznej šou „ Výber kandidáta na ÚVO“. Fraška v priamom prenose jasne odhalila, že populárna kultúra dorazila aj do vlády Slovenskej republiky. Reality šou „vyberáme kandidáta“ mala len jednu úlohu. Dokázať občanom druhej kategórie, že ich prípadná snaha vstúpiť do procesu akéhokoľvek rozhodovania vo vlastne krajine je mimo dosahu verejnosti. Stačí, keď sa občania budú prizerať a rejtingové agentúry už zistia aká bola „sledovanosť“.
Celá táto slaboduchá fraška je navyše okorenená „inpíčmentom“ (historický preklad – defenestrácia, čiže vyhodenie z okna) fašistickej strany, ktorá sa“ demokraticky“ hlási k „spoluzodpovednosti“ za stav našej krajiny. V diskusiách, ktoré sprevádzajú toto divadlo sa neraz miešajú témy, televízia, objektivita, pravdivosť, fašizmus, zodpovednosť, kradnutie a podvody. Tieto pojmy sa neraz zamieňajú, dokonca prekrývajú. Keď sa hovorí o objektívnosti RTVS, tak zrazu Kotleba zmení tému a vyrukuje s tvrdením, že súčasný stav verejnoprávneho média je jasným dôkazom, že na Slovensku vládne fašistická oligarchia. Nevie asi stráviť situáciu, keď ho nepustili do budovy televízie v Mlynskej doline. Šéf parlamentu, princ nevinnosti a novopečený kapitán, si zase mýli objektivitu spravodajstva s propagandou jeho strany a verejnú službu so štátnymi komunálnymi infoslužbami. Premiérovi pre zmenu prekáža, že si redaktori v televízii a rozhlase robia čo chcú, a nepočúvajú jeho „dobre mienené rady“. Bos opozície a politický konšpirátor Sulík, ktorý vie všetko najlepšie, „prekvapujúco“ ukrýva pri mediálnom mariáši svoj tajný tromf na generálneho riaditeľa RTVS. Aj chudák Matovič si deň pred Vypočúvaním kandidátov (!) zlizne od svojho niekdajšieho zamestnanca „potupnú“ pravdu o svojej eseročke, našťastie v priamom prenose v inej, komerčnej televízii. Táto televízia zase podkuruje pod „divotvorný hrniec“, kde sa všetka táto gulášpartia predvádza od rána do večera. Žeby bola za tým chuť majiteľa televízie obsadiť post generálneho riaditeľa konkurenčnej RTVS svojim „bielym“ koňom? Jedného takého som videl medzi kandidátmi.
A my, občania druhej, možno tretej kategórie sa tomu prizeráme. Dokedy sme schopní robiť zo seba nemé tváre bez kúska sebaúcty? Pán premiér mi cez obrazovku odkázal, že u nás je demokracia a nie nejaké kráľovstvo, kde si kráľovná môže robiť s verejnoprávnymi médiami čo chce. Asi si prečítal môj blog o voľbe generálneho riaditeľa a móresoch vo Veľkej Británii. Pán premiér, mýlite sa, aj tá pani kráľovná je vo Veľkej Británii súčasťou demokratického politického systému. Vy, žiaľ, asi netušíte, že demokracia ala SLOVAKIA je zatiaľ len jedna veľká reality šou.
Ľubo Belák
29.5.2017