Gambling je jedna z vážnych závislostí, ktoré sa liečia v Centre pre liečbu drogových závislostí, prípadne v resocializačnom zariadení Čistý deň. Čo to má spoločné s voľbou generálneho riaditeľa verejnoprávnych médií? Určite veľa. Aj závislosť na hazardné hry, aj závislosť politikov na verejnoprávne médiá sa dá liečiť. Jeden rozdiel tu však je. Parlamentní gambleri, na rozdiel od poctivých hazardných hráčov v kasínach, ktorí hrajú za vlastné peniaze, tí parlamentní vsádzajú do hry o RTVS pár miliónikov z našich usporených koncesionárskych poplatkov a ukradnutých daní.

Presnejšie prirovnanie mi ani nenapadá, keď sa zamýšľam nad obsahom a formou reality šou s názvom Voľba generálneho riaditeľa RTVS. Určite je to prinajmenšom hazardná hra priamo v Národnej rade SR, kde „odborníka na riadenie médií“ vyberajú a hodnotia diletanti z rôznych kútov našej vlasti. Navyše v kompiláte s názvom „Zákon 532 o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ sa zákonodarcovia dohodli, že to, ako bude RTVS v roku 2022 vyzerať, závisí od neraz školských literárnych prác ôsmych mesiačikov, ktorí si v nich mohli napísať hocičo. Celá táto komerčná hra na realitu sa nesie na vlnách takzvanej verejnoprávnosti, pojmu, ktorý si každý vysvetľuje po svojom.

15. júna, na uliciach už bude podľa predpovede počasia okolo 28 stupňov Celzia, si poslanci Národnej rady budú spotení tajne voliť šéfa inštitúcie, ktorá nie je malá a pretečie v nej celkom slušná sumička eur. RTVS eviduje takmer 1 400 zamestnancov a výročná správa za rok 2016 uvádza celkový príjem finančných prostriedkov takmer 140 miliónov eur. Je to taký menší Slovnaft. Na to, aby niekto zastával post generálneho riaditeľa takéhoto podniku, musí prejsť dostatočne náročným, ale najmä odborným sitom.

Aká bola a je pravda? Pár nadšencov, a sú medzi nimi určite aj takí, ktorí na to majú, prijalo účasť na tejto parlamentnej šou a postavili sa na dostihovú dráhu, či do rulety aj s číslami. Bez vstupných požiadaviek kultúrnej verejnosti na RTVS a jej fungovanie, ktoré by mali zahŕňať dnešný pohľad na tvar a obsah televízie a rozhlasu, len s textom nič nehovoriaceho zákona, si kandidáti na generálneho riaditeľa RTVS vlastne z prsta vycicali predstavu o celonárodnej kultúrnej inštitúcii a položili ju pred pár postavičiek z Výboru NR pre kultúru a médiá sediacich za veľkým stolom a s pripravenými otázočkami. Niektorí viac, iní menej vybavení odbornými výrazmi sa kandidátov úprimne pýtali na veci, ktoré boli jasné už z projektov, prípadne sa týkali nepodstatných, niekedy až dadaistických problémov, ktoré zaiskrili v ich hlavičkách. Verím, že v plnej počestnosti a v dobrej vôli. Niekedy ich otázky vlastne ani otázkami neboli. Niektorí poslanci pri pokuse o vpašovanie vlastných vízií, ako by mal taký verejnoprávny rozhlas, alebo televízia vyzerať, sa natoľko zamotali, že skúšaní kandidáti neraz skôr tušili, čo sa ich „odborná“ porota pýta. Aby sa naplnilo poslanie dobrej komerčnej šou, celý nekonečný príbeh vypočúvania bol odvysielaný v jednej komerčnej televízii. Škoda, že program nemal skúsenejšieho dramaturga. Chýbala mi tam hudba, pár vtipov a určite Banášová, či Cifra. Dostalo by to aspoň „gule“ a pritiahlo by to viac divákov. Takto upečený komerčný koláč verejnoprávnosti sa presúva do parlamentu, kde rovnako poslušní, dobrosrdeční a láskyplní zástupcovia ľudu budú „zodpovedne“ plniť svoju úlohu, ktorú dostali od svojich šéfov. V tejto časti šou badať už istý dramaturgický zámer. Z nekonečnej smutnej stand-up comedy sa stáva záhadný príbeh o tom, ako a kto poťahuje šnúrkami od gatí našich politikov pri výbere konečného víťaza, ktorý bude bohato odmenený prinajmenšom tým, že dostane do rúk hotovú, fungujúcu, nezadlženú a relatívne úspešnú televíziu a rozhlas. S tým sa dá neskôr urobiť veľa. Dokonca aj pokaziť a znehodnotiť to, čo sa od prvých krokov Slovenskej televízie a rozhlasu len veľmi ťažko rodilo.

Hazardná hra pokračuje. Ruleta s ôsmymi číslami sa naplno krúti. Parlamentní hráči si už sadajú ku stolu Kasína RTVS. Dúfam, že v prípade, že RTVS s novým generálnym riaditeľom a jeho víziou skrachuje, si nevezmú život. Veď takých poslušných a nesamostatných zástupcov ľudu nie je v žiadnom parlamente nikdy dosť. Čo už, keď sú to gambleri za naše peniaze.

Ľubo Belák

P.S. – O problematike verejnoprávnych médií a verejnej službe by sa dalo hovoriť aj vážne. Priznám sa však, že neviem s kým......

14.6.2016