Nikoho neprekvapilo pokračovanie súboja národných a liberálnych politikov. V ostatných rokoch sa ako vírus rozmohla nenávisť medzi tými, ktorých si voliči zvolili nie preto, aby sa medzi sebou naťahovali o moc v štáte a vypúšťali jedovaté sliny na verejnosti. Určite väčšina, až na pár obyvateľov rómskych osád, išla k volebným urnám, aby sa konečne začalo vládnuť tak, ako sa patrí. Ako? Jednoducho venovať sa zlepšeniu základných životných podmienok a uskutočňovaniu predstáv väčšiny, ako a kam by malo Slovensko smerovať. Som presvedčený, že každý človek, až na pár masochistov, chce mať pokoj od politiky, venovať sa svojej rodine, práci a prípadným osobným cieľom a záľubám. Voliť len preto, aby nám bolo horšie, si hádam neželal nikto.

Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub – Medzinárodný mierový výbor

v piatok 13. októbra 2023 od 13. h v Pálffyho paláci

na Zámockej ul. 47 v Bratislave

na počesť nových laureátov„Mierovej ceny zo Slovenska 2015“ za rok 2023

dr. G. Geyera, mesta Hirošima a Skalného sanktuária na hore Butkov

a Zlatého biatca za rok 2023

z Českej republiky dr. M. Syručka, prof. A. Hogenovej a Ing. M. Bohatej

Slovensko po 30.septembri 2023

Úvodné slovo: Peter ČatlošP. Mihók: Limity daľšieho rastu spoločnosti tak globálnej,

ako aj na slovenskej úrovni

Pozvaný nečlen do diskusie : Ľubo Belák, hudobník, skladateľ, bloger a producent

príspevok Ľuba Beláka

QUO VADIS Slovensko?

„The Day after“

téma - Slovensko po 30.septembri 2023

Ak by som sa v názve mojej úvahy držal biblického textu, tak by som sa mal podobne ako apoštol Peter spýtať na úteku z Ríma pocestného, ktorý ide opačným smerom: „Kam kráčaš? Všetci utekáme z krajiny, ktorá nás po desaťročiach sklamala, a ty ideš na Slovensko. Prečo?“

Touto otázkou som koncom augusta uviedol svoj blog o budúcnosti Slovenska pred voľbami do Národnej rady SR. Pokúsil som sa nájsť odpoveď na otázku o budúcnosti krajiny, kde podobne ako ja, žije vyše päť miliónov obyvateľov. Z toho až osemdesiat percent sa hlási k slovenskej národnosti. Žijú tu od nepamäti, zápasia s realitou a neustále očakávajú, že konečne príde zmena a ocitnú sa v usporiadanej krajine bez mocenských zápasov, nemorálnej politickej reprezentácie, bez istoty, či očakávania čohokoľvek pozitívneho. Nanešťastie nie sme sami. Sme európskou krajinou a spolu s ostatnými národmi hľadáme samých seba. Spočiatku dobre vyzerajúci projekt Európskej únie sa začína meniť na bremeno, ktoré nesieme spolu s krízou vo svete. Sme ako občania Európskej únie odsúdení na zánik?

Ak by som sa v názve mojej úvahy držal biblického textu, tak by som sa mal podobne ako apoštol Peter spýtať na úteku z Ríma pocestného, ktorý ide opačným smerom: „Kam kráčaš? Všetci utekáme z krajiny, ktorá nás po desaťročiach sklamala, a ty ideš na Slovensko. Prečo?“

Vie to len Pán Boh, presnejšie Kristus, čo by odpovedal. Preto si musím otázky klásť sám. Horšie je to s odpoveďami. Tie si vyžadujú dostatočný odstup od súčasnej atmosféry v štáte Slovákov a ďalších národnostných skupín, ktoré tu od nepamäti žijú, zápasia s realitou a neustále očakávajú, že konečne príde zmena a ocitnú sa v usporiadanej krajine bez mocenských zápasov, nemorálnej politickej reprezentácie, bez istoty, či očakávania čohokoľvek pozitívneho. Nanešťastie nie sme sami. Sme európskou krajinou a spolu s ostatnými národmi hľadáme samých seba. Spočiatku dobre vyzerajúci projekt Európskej únie sa začína meniť na bremeno, ktoré nesieme spolu s krízou vo svete. Sme ako občania Európskej únie odsúdení na zánik?

„Kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.“

Od čias národného romantizmu sme si už generačne zvykli na národných hrdinov. Žiaľ iba v literatúre a v Slovenských povestiach. Takým bol Jánošík, filmový hrdina Pacho a novodobý geroj Dubček. Každý z nich mal jedno spoločné. Boli to len vysnívané obrazy ideálu hrdinu, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Snáď len Dubček, okolo ktorého vznikla akási aureola statočnosti, bol človek, ktorý už nemal čo rozdávať, pretože už nebolo z čoho.