Čierne na bielom

Predaj * Martinus * ArtForum Pantarhei

Objednávka CD Bigbíťák

Objednávka CD
CD Bigbíťák

Návštevnosť

1399667
DnesDnes4774
VčeraVčera5725
Tento týždeňTento týždeň46026
Tento mesiacTento mesiac100000
CelkoveCelkove1399667

Čitáreň

Video vyhľadávanie

Foto

Ukradnuté Slovensko, alebo správa o republike 2023

Lubo 11 obcankaU nás je to raz tak. Kradne sa nielen hotel, televízia, ale aj republika. Akosi sme si na to zvykli. Stále platí - Kto nekradne, okráda svoju rodinu.

Najprv nám, myslím tým občanom Slovenskej republiky, rozkradli majetok štátu. Volalo sa to malá a veľká privatizácia. Zrazu od Bratislavy po Michalovce vzniklo pár milionárov, ktorí nelenili a jednoducho si vzali to, čo im nepatrilo. Pamätné sú slová vtedajšieho predsedu parlamentu, keď na otázku či je spôsob privatizácie spravodlivý, odpovedal stručne: “Neviem či je privatizácia spravodlivá, ale je určite zákonná”. Odvtedy uplynulo veľa rokov a vymenilo sa veľa milionárov, ktorým pravidelne na štátnych kortešačkách papaláši požehnávali “čestne nadobudnuté” fabriky, firmy, banky, vlastne všetko, čo sa dalo predať, či jednoducho za korunu darovať. Nakoniec už nezostalo nič, a tak sa začalo moderné rozkrádanie z vybratých daní. Ak si niekto myslí, že to boli poctiví zlodeji, čo deň čo deň v pote tváre s maskou vylamovali zámky na trezoroch, mýli sa. Oveľa ľahšie bolo dohodnúť sa na malých stotisícových balíčkoch, ktoré roznášali poštári ukrytí v bavorákoch a mercedesoch. Začalo sa tomu hovoriť klientelizmus a korupcia. Chceš štátu niečo predať, rád sa zapojíš svojimi službami do budovania našej spoločnosti? Nech sa páči, stačí málo. Navonok všetko fungovalo, len akosi drahšie s pridanými percentami na cene, ktoré išli do vreciek politikov a úradníkov. Potichu, elegantne a “cnostne”. Nikomu to nevadilo. Snáď len zdravotníctvu, poľnohospodárstvu, sociálnej poisťovni a ďalším životne dôležitým orgánom spoločnosti. Neskôr sa tento kolobeh nezdanených príjmov obohatil o podvody s DPH. Ako príklad slúži romantický príbeh Dobrého anjela Andreja Kisku, ktorý si na prezidentskú kampaň zarobil podvodom.  Rovnako zázračne údajne zbohatol nedávno odvolaný premiér Igor Matovič počas svojej podnikateľskej minulosti.

Čítať ďalej: Ukradnuté Slovensko, alebo správa o republike 2023

Mediálna samovražda alebo sloboda slova v roku 2023?

Lubo 11 obcanka

Je sloboda slova len fráza? Chceme obetovať vlastný život za mlčanie? Nemáme k tomu ďaleko.

V kalendári sa nám objavil rok 2023. Naštartoval “novú” etapu našich dejín. Na cestu sme si vzali dozvuky pandémie, vojnu na Ukrajine a pád Slovenskej vlády v priamom prenose. Poviete si, “nič nové na svete, dáme si repete”. Omyl, máme tu staronový pojem – predčasné voľby. Dokonca Slová doplnili aj Zbrane. Ozajstné tanky, rakety, delá, ale aj drony. Kde sú tie časy romantických bojov za slobodu? Časy, keď sme oslavovali víťazov, našich osloboditeľov. A nebola to len Červená armáda, teda predovšetkým Rusi. Na Slovensku bojovali aj Ukrajinci, Bielorusi, Gruzínci a mnohé ďalšie národy vtedajšieho Sovietskeho zväzu, rovnako ako mnohé iné európske národy, Rumuni, Francúzi, Španieli, Maďari, Česi či Poliaci. V protifašistickej koalícii bojoval skoro každý a  všade. Tých, ktorí si druhú SVETOVÚ vojnu pamätajú, už nie je veľa. Prichádzali ďalšie generácie, ktoré si cez kopirák odovzdávali ideologicky zafarbené odkazy na svetovú katastrofu. Bodku za vojnou urobili Američania. Dlho neuvažovali. Americkí inžinieri spolu s nemeckými, ktorých po víťazstve deportovali do USA, im pripravili atómovú bombu. Tú hneď aj využili na bezbranných obyvateľoch Japonska. Bola to odplata víťazov za roky vojny. Podobala sa skôr vendete, ako boju za slobodu. Vtedy zomrelo priamo pri leteckom nálete bombardérov a neskôr na dôsledky ožiarenia vyše 200 000 ľudí. Dodnes sa obetiam začiatku nukleárneho veku klania celý svet. Američania sa síce v roku 2010 zúčastnili pietneho aktu v Hirošime, ale dodnes sa za atómový útok Japoncom neospravedlnili.

Čítať ďalej: Mediálna samovražda alebo sloboda slova v roku 2023?

O slobode slova v roku 2020. Zmenilo sa niečo?

Lubo 11 obcankaRozpálené Slovensko pomaly pripomína rímske Koloseum s gladiátorskými hrami. Ruleta, ktorú rozkrútili politici sa už nedá nazývať politickou súťažou. Obeťou a zároveň rukojemníkom ich krutých hier je verejnosť. Vo svojich vyjadreniach sa dostali za hranicu svojho územia, a tým je parlament. Pomaly už nie je miesto, kde netrčí aspoň slama z niektorej politickej strany. Dostali sa aj do ponuky detských rozprávok na internete. Čo ponúkajú? SLOVÁ.

Z histórie sme si zobrali ponaučenie, že vojny sa vedú so zbraňou v ruke. Či už je to puška, samopal, delo, alebo atómová bomba, vždy išlo o nástroj zabíjania. A to takého, kedy na bojisku zostávajú mŕtvi a ranení. Všade je veľa krvi a náreku. Nepripustíme si, že rovnako nebezpečnou a neraz i nebezpečnejšou zbraňou je SLOVO. Skúsený vojak slova vie trafiť priamo do duše. Aj napriek tomu, že je neviditeľná, zraniteľná a určite aj zakrvácaná. Jej zranenie však nevedie k smrti, ako je to s telom. Prejavuje sa strachom, neistotou, nedôverou. Navyše priamy zásah slovom nevyvoláva fyzickú bolesť. Možno ho skôr prirovnať jedu, ktorý účinkuje postupne.

Ľudia, ktorí so slovom pracovali sa spamätali a začali sa o slovo a jeho slobodu obávať. Literárne osobnosti, akými boli Karel Čapek, G. B. Shaw, H. G. Wells, A. Moravia, A. Műller v roku 1924 vytvorili združenie spisovateľov so značkou PEN (Poets, Esseists and Novelists) . Táto medzinárodná organizácia, ktorá pretrvala až podnes, si vytýčila chrániť slobodu slova, či prejavu. V ich výzve sa hovorí: „Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.“  Nešlo však o bezbrehú ochranu akéhokoľvek vyjadrenia. Zároveň sa vo výzve objavila aj podmienka „...zahŕňa aj povinnosti, aj zodpovednosť... v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných...“  V tých časoch právny pojem „ochrana ľudských práv“ neexistoval. Až v roku 1948 na pôde OSN Valné zhromaždenie schválilo Všeobecnú deklaráciu ľudských práv pre všetky zúčastnené krajiny. Rezolúcia nebola právne záväzná a vtedajšie Československo sa hlasovania zdržalo. Neskôr, aj na Slovensku , sa ľudské práva dostali do národných ústav. Potiaľ história. A čo súčasnosť?

Čítať ďalej: O slobode slova v roku 2020. Zmenilo sa niečo?

Demokracia 2023

Pár slov na tému Demokracia...

 

 

(video)

 

You must have the Adobe Flash Player installed to view this player.

 

 

 

 

 

 

Liberálny puč v priamom prenose

Lubo 11 obcankaA je to tu. Čo sa nepodarilo vo voľbách v roku 2016, neskôr počas protestov Za slušné Slovensko v roku 2018, to sa podarilo v roku 2022 za pol roka parlamentnej demokracii, ktorá si v decembri v roku 2022 zatlieskala svojej vlastnej porážke. Čo začal prezident Kiska v roku 2014, to dokončí súčasná prezidentka Zuzana Čaputová.

Určite desiatky analytikov majú k súčasnej politickej situácii množstvo múdrych, ale aj nekonečný rad hlúpych vysvetlení. Hrabú sa v detailoch a parlamentných počtoch, pritom im uniká takmer nepovšimnutý liberálny puč, ktorý sa stal za búrlivého súhlasu nepriateľov liberalizmu. Iste, pojem liberálny je dnes natoľko sprofanovaný, ako aj nálepka fašistický, konzervatívny, sociálny a iný. Jednoducho dnes už ideologické transparenty neplatia. Súčasnosť poznamenaná neoimperiálnym súbojom o nerastné zdroje a sféry vplyvu vytvorila s eleganciou priestor na spustenie propagandy akýchsi zápasov o šťastnú budúcnosť ľudstva. Prečo? Lebo sa podarilo to, čo doteraz nikto nedokázal. Odstaviť ľudí, občanov, národnosti, ba dokonca národy od možnosti rozhodovať o svojom osude. Mali na to aj účinnú drogu – správanie ľudí, ktoré má jednoduchú trojčlenku. Zarobiť – zakúpiť a zahodiť. Jednoducho trikrát Z je ideológiou spotreby na ovládnutie väčšiny menšinou. V prostredí politiky, ale aj relatívneho blahobytu, to umožňuje hru na slobodu, demokraciu a právny štát. Podarilo sa z väčšiny obyvateľov vytvoriť stádo druhej kategórie, ktoré tlieska pri svojej vlastnej samovražde. Dokonca sa pri tom aj usmievajú a oslavujú akési víťazstvá. Slovensko bolo na to vzorovo zneužité.

Možno raz vznikne literárny príbeh, ktorý popíše jednotlivé udalosti, ktoré nenápadne dospeli k politickému šoku, liberálnemu puču, ktorý vo svojej práci Otvorená spoločnosť popísal už známy pseudofilozof Schwartz György, alias George Soros. Malou pripomienkou je, že redaktorom slovenského vydania publikácie bol dnešný poslanec Národnej rady a súčasný predseda strany SPOLU Miroslav Kollár. Vtedy to György nazval reformáciou globálneho kapitalizmu. V zjednodušenej podobe možno Sorosovu prácu označiť za neomarxisticku teóriu puču v duchu demokracie a právneho štátu.

Demokracia, taká ako funguje v súčasnosti, a nikdy iná nebola, sa podobala a aj dnes je obdobou papierových peňazí. Nevonia, nezapácha, nechutí, ani navonok neubližuje. Je len súčtom tých za a proti. Dokonca aj právo je ohýbané v mene jednoduchých počtov. Zákony a spravodlivosť držia v rukách víťazi. Nepatria porazeným. Snáď jedinou výhodou demokracie je, že pravidelne, za určité obdobie sa vymenia figúrky na šachovnici. V dnešnej, modernej spoločnosti už neplatí ani to. Tých figúrok je čoraz menej. V súčasnosti nám na Slovensku stačia prsty dvoch rúk. Akýsi zákon o združovaní do politických strán je nahradený parlamentnou párty majiteľov straníckych eseróčiek. Záleží len na tom, ako si vzájomne podelia trh. A už sme doma. Matovič, Kollár, Kiska, Sulík, Kotleba...majitelia politických značiek, za ktorými sa skrýva kšeft s kupovaním poslancom. Nie, nie je to korupcia... je to výmenný obchod „niečo za niečo“. Aj tu platí ideológia spotreby, 3xZ (Zarobiť (prípadne ukradnúť) – zakúpiť a zahodiť).

O politickom marketingu vie Sulík svoje. Oproti väčšine majiteľov firiem strana-s.r.o. má nespornú výhodu dostatočného intelektu, ktorý využíva na naše pomery takmer geniálne. Dokonca mu aj pri tom tlieskajú. Jeho euroskepticizmus, proatlanticá zahraničná orientácia, polyrodová (multigender policy) agenda a hlásanie teórie trhu, ktorý všetko vyrieši, má nemálo vplyvných partnerov nielen u nás, ale najmä vo svete. Možno k nim prirátať aj manželov Geisslerovcov.

Na Slovensku k nim určite patria prívrženci hnutia Progresívne Slovensko, strany Spolu a v neposlednom rade súčasná prezidentka Zuzana Čaputová. Ich „liberálna“ DNA až nápadne určuje beh udalostí. Pravdepodobne nápad na liberálny puč sa zrodil už pri vstupe bývalého prezidenta SR Andreja Kisku, podporovaného „filantropmi“ zo spoločnosti ESSET s.r.o. do politiky. Ich proamerické gény (vzťah k vládnej administratíve USA) zasiali na Slovensku takmer nezlomné spojenie. Túto rovnicu neoslabilo ani vypadnutie Andreja Kisku, obvineného z daňového podvodu, z politickej reprezentácie liberálov. Po neúspešnom, prvom  pokuse o liberálny puč mu nevyšiel  ani jeho politický návrat vo voľbách s jeho stranou Za ľudí. Obratom bola naporúdzi progresívna Zuzana Čaputová, ktorej nemožno uprieť šarm a elegantnú komunikáciu s verejnosťou. Tam niekde to však končí. Nastupujú záujmy, ktoré sa nerodia na Slovensku, ani v Európe. Žiaľ sme svedkami toho, že spoločenská, hospodárska a mierová aktivita atlantickej veľmoci využíva takto nastavený politický trend nielen v Európe. Snaha ovládať trh, nerastné zdroje, poľnohospodárstvo a územia štátov sa ako cez pupočnú šnúru prelieva do sveta. Nemožno tvrdiť, že by aj iné mocnosti, akými sú Rusko, Čína, India nemali rovnaký záujem. My sme však priamymi svedkami len euroatlantickej orientácie, ktorá nás tvrdo tlačí ku dnu. Tak sa z obrancu, filantropa, mierotvorcu stáva agresor. Namiesto diplomacie sa prikladá do ohňa vojenskej agresie Rusov na Ukrajine. Vyhlasujú sa sankcie, ktoré ubližujú skôr ich autorom ako cieľu. Energetickú krízu prisudzujú Rusku, pričom ide iba o nechutný biznis korporácií, ktoré zneužívajú kartelové dohody na určovaní cien plynu, nafty a elektriny. Brzdí sa zápas o zastavenie ekologickej katastrofy, ktorá nás asi určite neminie. Zápas s drogami sa realizuje len na úrovni distribúcie. A čo ľudia, ktorým vraj demokracia umožňuje, aby vládu a moc prevzali do vlastných rúk? Tým sú určené rozprávky o pravde a spravodlivosti, prípadne hlúpe televízne telenovely a podpásová zábava, kam je odsunutá všetka pozornosť občanov, ktorým by mala patriť moc v štáte. Tá v súčasnosti po liberálnom puči patrí Sulíkovi, mimoparlamentnému Progresívnemu Slovenku a prezidentke Čaputovej. Určite využijú svoje súčasné postavenie, ústavné zákony a čas, aby do roka a do „DNA“ pripravili ďalší krok na ovládnutie Slovenska. Netreba ani nové voľby.

Podarí sa im to?

Ľubo Belák

19.12.2022

Dnešný dátum

nedeľa, 14 júl 2024

Návštevníci

Práve tu je 474 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Novinky

Vždy s úsmevom… Vždy s úsmevom… 2024-07-09 - Takto si budem pamätať Palka Zelenaya, guru slovenskej populárnej... Čítaj viac
RTVS v čiernom? RTVS v čiernom? 2024-06-24 - Tentoraz budem osobný. Mám za sebou takmer celý život spojený... Čítaj viac
Kam mieri v mieri Európa? Kam mieri v mieri Európa? 2024-06-11 - Napriek zhodnej podobe slova „mieri“ sú jeho významy v... Čítaj viac
Svetová premiéra kvadrofonickej AIDY v Banskej Bystrici Svetová premiéra kvadrofonickej AIDY v Banskej Bystrici 2024-05-27 - Ak by si niekto myslel, že v Banskej Bystrici zaúradovala umelá... Čítaj viac
Občianska vojna, politický gýč, Snowden, nebinárny sex a Európska únia Občianska vojna, politický gýč, Snowden, nebinárny sex a Európska únia 2024-05-16 - Na premiéra Slovenskej republiky bol spáchaný atentát! Toľko... Čítaj viac

JEvents Calendar

July 2024
S M T W T F S
30 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3
Používame cookies!

Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľskú skúsenosť (tracking cookies). Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že ak ich odmietnete, možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.