Čierne na bielom

Predaj * Martinus * ArtForum Pantarhei

Objednávka CD Bigbíťák

Objednávka CD
CD Bigbíťák

Návštevnosť

1399464
DnesDnes4571
VčeraVčera5725
Tento týždeňTento týždeň45823
Tento mesiacTento mesiac100000
CelkoveCelkove1399464

Čitáreň

Video vyhľadávanie

Foto

QUO VADIS Slovensko - The Day after

Lubo 11 obcankaNeformálne ekonomické fórum Hospodársky klub – Medzinárodný mierový výbor

v piatok 13. októbra 2023 od 13. h v Pálffyho paláci

na Zámockej ul. 47 v Bratislave

na počesť nových laureátov„Mierovej ceny zo Slovenska 2015“ za rok 2023

dr. G. Geyera, mesta Hirošima a Skalného sanktuária na hore Butkov

a Zlatého biatca za rok 2023

z Českej republiky dr. M. Syručka, prof. A. Hogenovej a Ing. M. Bohatej

 

Slovensko po 30.septembri 2023

Úvodné slovo: Peter ČatlošP. Mihók: Limity daľšieho rastu spoločnosti tak globálnej,

ako aj na slovenskej úrovni

Pozvaný nečlen do diskusie : Ľubo Belák, hudobník, skladateľ, bloger a producent

 

príspevok Ľuba Beláka

QUO VADIS Slovensko?

„The Day after“

téma - Slovensko po 30.septembri 2023

Ak by som sa v názve mojej úvahy držal biblického textu, tak by som sa mal podobne ako apoštol Peter spýtať na úteku z Ríma pocestného, ktorý ide opačným smerom: „Kam kráčaš? Všetci utekáme z krajiny, ktorá nás po desaťročiach sklamala, a ty ideš na Slovensko. Prečo?“

Touto otázkou som koncom augusta uviedol svoj blog o budúcnosti Slovenska pred voľbami do Národnej rady SR. Pokúsil som sa nájsť odpoveď na otázku o budúcnosti krajiny, kde podobne ako ja, žije vyše päť miliónov obyvateľov. Z toho až osemdesiat percent sa hlási k slovenskej národnosti. Žijú tu od nepamäti, zápasia s realitou a neustále očakávajú, že konečne príde zmena a ocitnú sa v usporiadanej krajine bez mocenských zápasov, nemorálnej politickej reprezentácie, bez istoty, či očakávania čohokoľvek pozitívneho. Nanešťastie nie sme sami. Sme európskou krajinou a spolu s ostatnými národmi hľadáme samých seba. Spočiatku dobre vyzerajúci projekt Európskej únie sa začína meniť na bremeno, ktoré nesieme spolu s krízou vo svete. Sme ako občania Európskej únie odsúdení na zánik?

Skúsme sa na chvíľu pozrieť, čo zažívame a čo nás pravdepodobne čaká. 30. septembra sa uskutočnili parlamentné voľby. Preto prvá otázka je: „Ako napĺňame ideu demokracie, ktorá tak rezonuje celým spoločenstvom?“ Žiaľ už pri definícii samotného pojmu zaváhame, či vôbec u nás, podobne ako v iných krajinách západu, ide o vládu ľudu. Pritom tento spôsob vládnutia zaviedli v Aténach už pred niekoľkými storočiami, presnejšie pred vyše dvoma tisícročiami. Dodnes hľadáme svojho Perikla, ktorý by nás vyviedol z krízy. Spoločenskej, ekonomickej, ale aj kultúrnej a politickej. Pripomeniem slová starogréckeho filozofa Sokrata: „Demokratické zriadenie doplatí na to , že bude chcieť vyhovieť všetkým. Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých a demokracia im to dá. Mladí budú chcieť práva starých a demokracia im to dá. Ženy budú chcieť práva mužov a cudzinci budú chcieť práva občanov a demokracia im to umožní. Keď zločinci demokraciu nakoniec ovládnu , pretože od prírody bažia po moci, vznikne tyrania horšia, akú dokáže najhoršia monarchia, alebo oligarchia.“ Jediné čo sa odvtedy zmenilo je jej prívlastok LIBERÁLNA. Celý západný svet sa potáca v objatí tejto demokracie, kde vládne kdekto, len nie občan. Demokracia bez rovnosti šancí, spravodlivosti a prosperity vlastne neexistuje. Nie je to len sčítanie hlasov voličov pri voľbách. Sú to ideály, ktoré sme dodnes nenaplnili. Zbytočne sa vyhovárame na okolitý svet. Sami sme si na vine, že nedokážeme prelomiť súčasný politický bludný kruh, v ktorom sa do parlamentu vo voľbách majú šancu dostať iba tí, ktorí na to majú. Za peniaze si môžeš kúpiť poslanecké kreslo, funkciu alebo aj celú politickú stranu. Takto o nás, a nielen na Slovensku, rozhodujú podvodníci, zlodeji a snáď aj vrahovia.

Keď sa pozrieme do histórie, človek sa telesne, ale ani mentálne nemení. Mení sa však stupeň jeho poznania, ovládnutia prírodných javov a hľadania nových technológií. Už sme dávno vyrástli z úžasu nad parným strojom, či atómovou energiou. Dnes diktuje svetu dátový teror. Informačné technológie predbehli najmä človeka z mäsa a kostí. Až na pár vedcov a vzdelaných užívateľov softvérov, svet zaplavila vlna závislosti na počítačoch, mobilných telefónoch a digitálnych sieťach. Na jednej strane to uľahčilo človeku prácu, ale na druhej strane sa rozpadáva kultúrny obraz spoločnosti. Tento základný hodnotový kľúč sa stráca v doslovnom požieraní informácií a zmene vnímania sveta, ktorý sa vo vedomí mení na počítačovú hru, ktorú možno bezbolestne hrať do nekonečna. Stráca sa pojem o realite, o skutočnom živote, ale najmä o budúcnosti ľudstva. Preto vznikajú ekonomicko-politické sekty, ktoré programujú náš virtuálny život takmer na celom svete. Tento kultúrny deficit hodnôt spolu s ekonomickou mocou úzkej skupiny oligarchov vytvára priestor na vznik teórií, ktorými sa snažia cez štát ako mocenský nástroj meniť svet na svoj obraz. Bez zábran vyvážajú svoju demokraciu aj tam, kde sa spoločenský a kultúrny život vyvíjal inak. Diktatúra liberálnej demokracie, prípadne západnej demokracie, vyúsťuje do vojenských zásahov v krajinách, kde si to samotní obyvatelia, neraz žijúci v rodovom či kmeňovom spoločenstve, neželajú. Deje sa to pod medzinárodnou vlajkou OSN v mene oslobodenia sveta spod tyranie miestnych vládcov. A keďže sme demokrati, tak si vždy musíme nájsť dôvod niekoho napadnúť, v noci zaútočiť a rozbiť to, čo si samotné krajiny počas kultúrnej histórie vybudovali. Takto sme rozbili Líbyu, Irak a z Afganistanu sme len tak zutekali ako svätý Peter z Ríma. Najnovšie v mene boja proti fašizmu svetová veľmoc vyhlásila nevyhlásenú vojnu za ochranu vlastných záujmov v cudzom štáte. Aké sú to záujmy, ktoré dávajú svetovládcom právo zasahovať do života iných? Neraz sa hovorí o národných záujmoch, pritom ide len o udržanie si koloniálneho, respektíve dnes už neokoloniálneho vplyvu vo svete, ktorý sa tiež zákonite mení. Dnes vidíme ako sa africký kontinent prebúdza s vedomím pokračujúceho drancovania nerastných zdrojov západnou civilizáciou. Politicko-ekonomické sekty vo svojich teóriách neraz využívajú sporné poznatky o prírodných javoch. Takou je očividná zmena klímy. Nekriticky si za hlavného páchateľa zvolili CO2, kysličník uhličitý, ktorý je všetkému na vine. Nepočúvajú alternatívne poznatky, ktoré klimatické zmeny vysvetľujú inak. Napríklad prirodzený cyklický vývoj klímy na Zemi. Má to za následok ďalšie špekulácie a vytvorenie drakonického Green Deal – Zelenej dohody, ktorý neničí len ekonomiku, ale perspektívne spustí zmeny aj v spôsobe života a obmedzovaní individuálnej slobody.

Napriek veľkosti a význame Slovenska sú spomínané problémy vlastné aj tejto malej krajine. Ostatných pár rokov, keď sme sa nevedeli kultúrne vysporiadať s pandémiou, krutým rastom cien a najnovšie aj nezmyselne živeným konfliktom na Ukrajine, nám naznačuje, že by to mala byť  najmä zmena pri konštruovaní moci. Návrat k pôvodným základom politického života stojí na hľadaní spoločných záujmov, a nie na zápase o moc jednotlivcov bez morálnych zásad. Rovnako je neprijateľné zasahovanie cudzích štátov do života občanov krajiny, ktorá svoju budúcnosť vidí inak. Je to jej legitímne a suverénne právo. Samozrejme ak vôbec právo na spravodlivosť má ešte na svete svoje miesto.

Počas predvolebnej kampane na Slovensku sme boli opäť svedkami spomenutých vplyvov na demokratickú súťaž o poverenie politikom riadiť spoločnosť. Využívali sa všetky možné nástroje. Od korupcie, ovplyvňovania volieb zo zahraničia, vydierania, kriminalizácie politických protivníkov a neraz až po uvedomelú lož, ktorá dočasne deklasifikovala politických nominantov rôznych strán. Významne k tomu prispeli médiá. Bez zábran sa stali baštami jednostranných politických názorov a plnili skôr úlohu riadených striel ako poctivej žurnalistickej práce.

Napriek tomu po prvý krát som zaznamenal zmenu prístupu voličov. Prispelo k tomu aj posledných pár krízových rokov a vystupňovanie vzájomných útokov politických strán. Spolu s prestrelkou na sociálnych sieťach sa vlastne odkryl charakter politikov, ktorí oslovovali verejnosť. A tá sa začala správať neštandardne. Súboj o voliča vydráždil aj nekalý spôsob zostavovania a zverejňovania predbežných prieskumov preferencií a konečných exit poolov. Na prekvapenie ich tvorcov prestal platiť účel preferencií, posilniť nekritické a nepravdivé vedomie úspešnosti toho-ktorého politického subjektu. Výsledky volieb sú toho dôkazom. Snáď jediným pozostatkom nedávnej politiky bola vedomá korupcia koalície OĽANO a priatelia v rómskych osadách na východe Slovenska. Pomohlo im to dostať sa opäť do parlamentu, kde budú ako „kôl v plote“ ďalej arogantne šíriť konšpiračnú demagógiu o zlodejoch a mafiánoch.  Napriek tomu Slovensko obstálo. Z politickej súťaže vypadli najmä tí, ktorí zdevastovali v posledných rokoch náš život a do spoločnosti zasiali semeno nenávisti.

Už nasledujúci deň po voľbách pokračoval duel víťazov a porazených. Dva hlavné politické subjekty, víťazný SMER – sociálna demokracia a Progresívne Slovensko ešte viac prehĺbili priepasť medzi voličmi. Opäť sme svedkami pokryteckého duelu o trón predsedu budúcej vlády. Peter Pellegrini, líder tretej víťaznej strany v poradí, začal hrať svoju hru bez ohľadu na program, pre ktorý dostal vo voľbách vyše 14 percent voličských hlasov. K pokračujúcemu chaosu po voľbách prispeli aj zahraniční politickí reprezentanti a médiá vyspelých západných krajín. Za pár hodín po zavretí volebných miestností otvorene prejavili sklamanie nad prehrou Progresívneho Slovenska a víťazstvom „proruského“(?) SMERU. Je to ďalší klinec do rakvy pokoja na Slovensku. Pestovanie jediného, dokonca nepravdivého a nekritického názoru na našu politickú scénu nepomáha ani budúcnosti Európy. 

Držím palce občanom Slovenska, malej krajiny pod Tatrami, aby sa opäť nestali len nástrojom mocenských hier. Z politiky sa nenajedia, neoblečú, ani si nezakúria a nerozsvietia svetlo v obývačke. Naopak, politika to má „z božej vôle ľudu“ realizovať. Zatiaľ to aspoň vo voľbách vyjadrili voliči. Ešte sa čaká, kto sa naozaj začne starať o naplnenie ich očakávaní. Možné je to však iba v mieri. Ten vytvára priestor pre napĺňanie ideálov. Neničí a nezabíja. Je to jediná šanca pre budúcnosť, aby sa  tvrdenie aténskeho filozofa Sokrata: „..keď zločinci demokraciu nakoniec ovládnu , pretože od prírody bažia po moci, vznikne tyrania horšia, akú dokáže najhoršia monarchia, alebo oligarchia...“ nenaplnilo doslova.

 Ľubo Belák

4.10.2023

 

 

 

Dnešný dátum

nedeľa, 14 júl 2024

Návštevníci

Práve tu je 655 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Novinky

Vždy s úsmevom… Vždy s úsmevom… 2024-07-09 - Takto si budem pamätať Palka Zelenaya, guru slovenskej populárnej... Čítaj viac
RTVS v čiernom? RTVS v čiernom? 2024-06-24 - Tentoraz budem osobný. Mám za sebou takmer celý život spojený... Čítaj viac
Kam mieri v mieri Európa? Kam mieri v mieri Európa? 2024-06-11 - Napriek zhodnej podobe slova „mieri“ sú jeho významy v... Čítaj viac
Svetová premiéra kvadrofonickej AIDY v Banskej Bystrici Svetová premiéra kvadrofonickej AIDY v Banskej Bystrici 2024-05-27 - Ak by si niekto myslel, že v Banskej Bystrici zaúradovala umelá... Čítaj viac
Občianska vojna, politický gýč, Snowden, nebinárny sex a Európska únia Občianska vojna, politický gýč, Snowden, nebinárny sex a Európska únia 2024-05-16 - Na premiéra Slovenskej republiky bol spáchaný atentát! Toľko... Čítaj viac

JEvents Calendar

July 2024
S M T W T F S
30 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3
Používame cookies!

Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľskú skúsenosť (tracking cookies). Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že ak ich odmietnete, možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.