Čierne na bielom

Predaj * Martinus * ArtForum Pantarhei

Objednávka CD Bigbíťák

Objednávka CD
CD Bigbíťák

Návštevnosť

1174393
DnesDnes1072
VčeraVčera6136
Tento týždeňTento týždeň1072
Tento mesiacTento mesiac94054
CelkoveCelkove1174393

Čitáreň

Video vyhľadávanie

Foto

Občianska vojna, politický gýč, Snowden, nebinárny sex a Európska únia

Lubo 11 obcankaNa premiéra Slovenskej republiky bol spáchaný atentát! Toľko titulky. Bez očakávaných komentárov a pokryteckých prejavov sústrasti štátnikov. Málokto si uvedomí, že je to začiatok občianskej vojny, ktorá  „doteraz bez výstrelov“ prebieha už pár rokov. Zbraň bola namierená proti politikovi, ktorý nesúhlasil so stavom našej spoločnosti. Otvorene kritizoval Európsku úniu, Nato a najmä novú politickú kultúru neoliberalizmu. Čo tomu predchádzalo?

V súčasnosti si zvykáme na reinkarnáciu Rakúsko-uhorskej monarchie pod názvom Žalár Neoliberalizmu. Až na stranu Progresívne Slovensko sa tento politicko-kultúrny trend zatiaľ vyskytuje len v kaviarňach, vírivkách a umeleckých happeningoch. Je to akýsi druh mestského folkóru, na ktorý by si asi ťažko zvykol Maroš Kochanský, líder veselého hudobného zoskupenia LOJZO (Ludový Orchester Jednoduchej Zábavy Obyvateľstva). Baretky a tepláky sa už nenosia. Je to trend, ktorým sa uberá celý svet, alebo len výkrik časti populácie v Európe, USA, či Austrálie? Ak by sme od rána do večera sedeli pri televíznej obrazovke, určite by sme si za pár dní sledovania neoliberálnych tém želali vlastnú eutanáziu, alebo v najlepšom prípade pobyt v tichom prostredí psychiatrie. Sme na začiatku, alebo na konci vlády neoliberalizmu, či ordoliberalizmu, ktorý tak ekonomicky charakterizoval Wilfried Ver Eecke z Georgtownskej univerzity? Obyčajný televízny divák si jednoducho zanadáva, vypne televízor a vyberie sa do krčmy, kde sa toho určite dozvie viac.

Je tu ešte jeden prívlastok neoliberálnej politiky. Dnes možno už hovoriť o neoliberálnom spôsobe života. Volá sa Globalizmus. Hrubé slovo, za ktorým sa skrývajú mnohé udalosti, ktoré nám znepríjemňujú život. Od elektromobilov, cez fotovoltaiku, klimatické zmeny, zelenú politiku, Veľký RESET, až po vojenské agresie, pandémie, hospodársky krach a ceny v potravinách. Určite by bolo zaujímavé, čo by na to povedal otec slobodomyšlienkárskeho života, Donatien Alphonse François de Sade. Inak uvádzaný ako Markíz de Sade. „Objaviteľ“ sadizmu. V čase jeho života na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia bola jeho filozofická literatúra neraz cenzurovaná, zakázaná, pohoršujúca a poburujúca, ale i burcujúca a buričská. Donedávna sa od jeho názorov často odvracala aj takzvaná „dobrá spoločnosť“.  To všetko je minulosť. Hrdinom dnešný dní je on, Markíz de Sade, vzor moderného liberálneho človeka. Geniálne nám ho naservíroval český filmár Jan Švankmajer spolu so slovenským kameramanom Jurajom Galvánkom vo filme Šílení. Dej sa odohával medzi víziami de Sade a realitou, medzi skutočným životom a psychiatriou. Nezabudnuteľný bol monológ predstaviteľa postavy de Sade Jana Třísku pri zatĺkaní klincov do tela plastiky ukrižovaného Krista. Dnes by mu na scéne tlieskali všetci neoliberáli. S heslom“Tak mu treba, ja jeho Krista“. Až sem sme sa dostali! S heslom Ľudovíta Štúra „Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí“. Keby Ľudevít Velislav vedel, komu by dnes slúžil, určite by sa týchto slov vzdal ako Galilei pri otázke planéty obiehajúcej okolo Slnka - Zemegule.

Súčasný „západný svet“ začal podľa vzoru de Sade zatĺkať klince do tela večných právd bez ohľadu na minulosť, ľudskú skúsenosť, ale aj overené pravdy, akou je obeh Zeme okolo Slnka. Príkladov je dosť.

Pokiaľ na začiatku bolo Slovo, tak v súčasnosti sú to klimatické zmeny, ktorých dôvod existencie pár „vedcov“ prisudzuje aktivite ľudí. Na pranier sa okrem priemyslu, benzínových motorov, uhoľných elektrární, dostali aj kravy, ovce a iné živočíchy, ktoré si dovoľujú produkovať CO2. Zabudlo sa na to, že klimatické zmeny sú tak, ako aj samotná príroda neovplyvniteľné. Asi si to zámerne mýlia so životným prostredím, kde žijeme a čo vytvárame. Sú to mestá ponorené do smogu, tony odpadu bez recyklácie, alebo kŕmenie sa potravinovými náhradami za čerstvé mäso, alebo geneticky upravovanými rastlinami.  Tvrdenie o náraste CO2 valcuje štatistika. Naopak vo svete podiel CO2 klesá. Komu potom prospieva klamstvo nevedeckých poznatkov? Globalizácii, ordoliberalizmu, či našim nekritickým obhajcom slovenského neoliberalizmu. Svet Novej Slobody je tu a my sa nestíhame čudovať. Ak si niekto myslí, že to je generačná výbava, tak sa určite mýli. Nie každý mladý človek je neoliberál. Globalizácii vyhovuje nový trend takzvaného Veľkého Resetu ekonóma Klausa Schvába z World Economic Forum. Je to v inom jazyku podaná teória Ver Eeckeho o ordoliberalizme.

Neoliberalizmus nezasiahol len homo(a) faber(a) (človeka práce). Ozajstnými liberálmi, alebo skôr slobodomyšlienkármi boli v minulosti umelci. Ich zviditeľnenie v histórii ľudstva rástlo s ústupom dogmatickej nadvlády náboženských ideológií. Bola to najmä Európa, ktorá v minulosti žičila rozvoju slobodného ducha tvorivosti a krásy v umení. V obrazoch, básňach, románoch, divadelných hrách a v hudbe umelci v mene morálky a krásy stáli na strane otrokov, poddaných, chudobných a chorých. Sami trpeli nedostatkom. Nielen peňazí, ale aj uplatnenia sa vo verejnom živote. Všetko je už len minulosť. Morálne posolstvo umenia sa vytratilo v kšefte a propagande. V živej pamäti majú najmä filmárske generácie režisérku Leni Riefenstahlovú. Svoje filmárske umenie venovala propagande hitlerovskej politiky pred druhou svetovou vojnou. Našťastie nie všetci umelci „SVETA“ zabudli na svoje poslanie a propagandu vymenili za vlastný postoj. Dnes je takýmto príkladom pre slovenských „filmových umelcov“ postoj hudobného mága Jeana Michela Jarre(a). Jeho bratislavské vystúpenie na petržalskom brehu Dunaja je príkladom morálnej istoty, ktorú má umenie obsahovať. V porovnaní s propagandistickým odovzdávaním filmových cien Slnko v sieti priniesol slovenským „umelcom“ odkaz zo sveta, že sa mýlia. Pokiaľ naši filmári v priamom prenose zneužili vysielanie verejnoprávnej televízie a svojimi politickými prejavmi potvrdili svoj zmysel pre politický gýč, Jean Michel zaradil do svojho verejného koncertu poskytnutého zadarmo každému, kto na koncert prišiel, odkaz Edwarda Snowdena, whistle-blowera, ktorý sa dnes pred justíciou USA skrýva v Rusku. Jeho jedinou vinou bolo zverejnenie dokumentov o sledovacích aktivitách americkej National Security Agency (NSA) či britskej Government Communications Headquarters. Nebol špiónom, či leakerom (informátorom) ani vlastizradcom. Plnil si len svoju občiansku a morálnu povinnosť. Kde sú výzvy slovenskej umeleckej scény, vrátane literátov a výtvarníkov, za oslobodenie Juliana Asangea, ktorý rovnako stál na strane pravdy a morálky? Nie je prekvapujúce, že atentátnikom v Handlovej bol básnik a literát, vyznávač neoliberálneho sveta. Rovnako výbor Slovenského centrua PEN, medzinárodnej organizácie brániacej slobodu slova,  aj napriek nesúhlasu jej vlastných členov, radšej vyzýval Roberta Fica aby sa ospravedlnil arogantnému emigrantovi Martinovi M. Šimečkovi za trestné oznámenie za šírenie názorov nezlučiteľných so zákonmi Slovenskej republiky. Pokiaľ Jaean Michel cez svoju hudbu a unikátnu scénickú prezentáciu jasne bez štátnických prejavov zverejnil obranu zástupcu pravdy, slovenskí filmári sa bez hanby postavili na stranu neoliberalizmu a službe peňazí. Odovzdávanie filmových cien pripomínalo metaforu o prípitku šampanským. Z prázdnej fľaše si rozliali sekt a pripili si na úspechy slovenského filmu, ktorý sa nedostal ani za hranice Slovenska. Oslavovali s prázdnou fľašou bez obsahu. Produkujú filmy, z ktorých si „odborná“ filmová akadémia vybrala za víťaza priemernú komédiu Invalid. Na viac súčasný slovenský film nemá. Napriek tomu, že z umeleckých fondov dostávajú všetko, je im to málo. Drzo si privlastňujú nielen štátne inštitúcie, divadlá, televíziu, umelecké fondy, ale aj právo na určovanie kto a čo rozhoduje o umení. Čo ním je a čo nie je. Fraškou na koncerte Jarrea bola aj prítomnosť pani dosluhujúcej prezidentky Zuzany Čaputovej. Fyzicky sa mohla na koncerte Jaeana Michaela Jarre-a presvedčiť o svojom zlyhaní v kresle prezidentky, ktorá v rozpore so svojim poslaním jednostranne zastávala politiku neoliberalizmu. Rovnako s pokrčeným úsmevom museli organizátori bratislavského koncertu v rámci projektu STARMUS, páni z Esetu, prijať pravdu umelca svetového formátu, ktorý sa verejne zastal Edwarda Snowdena. Človeka, ktorého za špionáž stíha americká administratíva. Práve tá, ktorej ESET bezbreho slúži. Táto chyba v programe ESETu dokazuje len jedno. Neoliberalizmus nemá vo svete vyhrané. Zápas sa len začal. Nielen postrelením najvýznamnejšieho predstaviteľa politiky antiliberalizmu Roberta Fica na Slovensku, ale aj prichádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu, kde sa očakáva výrazná zmena v obsadení neoliberálnych sluhov v parlamentných stoličkách. Aj Európa, nielen Slovensko, si zaslúži mier, vylúčenie agresivity z  občianskeho života, ale najmä spoluprácu s celým svetom. Máme dosť rozdeľovania, obviňovania, bezcharakternosti a slepej služby Ríši ZLA, ktorá sa už dávno neskrýva len v Rusku.

Ďalším rukolapným dôkazom vplyvu globálneho neoliberalizmu bola aj pesničková súťaž Eurovízie - Eurovision Song Contest. Tí, ktorí nás z pred nedávnom za účasti súčasného generálneho riaditeľa EBU Noela Curana poučovali, čo je verejnoprávny vysielateľ a hrozili sankciami, dali priestor vo vlastnej réžii bezbrehej nemorálnosti v umeleckom žánri, ktorý by mal byť len príjemným spestrením každodenného života. Kopancom do brucha bolo zaradenie švajčiarskej bytosti Nemo, ktorá navyše verejne proklamovala svoju nebinárnosť v rodovej orientácii. Jeho verejné účinkovanie, ktoré navyše nemalo žiadne umelecké ambície doplnilo aj vystúpenie írskej speváčky Bambie Thug, verejne propagujúcej queer gender s nefalšovaným satanistickým rituálom. Oba nebinárne neoliberálne kreatúry nemali čo robiť v médiu, ktoré sa oháňa verejnou službou.

Markíz de Sade by bol spokojný. Jeho zabíjanie klincov do Kristovho mŕtveho tela pokračuje. Dokedy? Až na Slovensku, v Európe, vo svete ľudia vezmú do rúk zbrane a násilím si vymôžu návrat normálneho života bez ...izmov? To chceme? Štyri neoliberálne výstrely namierené do tela Roberta Fica sa takouto rozbuškou pokojne môžu stať.

Ľubo Belák

16.5.2024

Dnešný dátum

pondelok, 17 jún 2024

Návštevníci

Práve tu je 101 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Novinky

Kam mieri v mieri Európa? Kam mieri v mieri Európa? 2024-06-11 - Napriek zhodnej podobe slova „mieri“ sú jeho významy v... Čítaj viac
Svetová premiéra kvadrofonickej AIDY v Banskej Bystrici Svetová premiéra kvadrofonickej AIDY v Banskej Bystrici 2024-05-27 - Ak by si niekto myslel, že v Banskej Bystrici zaúradovala umelá... Čítaj viac
Občianska vojna, politický gýč, Snowden, nebinárny sex a Európska únia Občianska vojna, politický gýč, Snowden, nebinárny sex a Európska únia 2024-05-16 - Na premiéra Slovenskej republiky bol spáchaný atentát! Toľko... Čítaj viac
Rozlúčka s Dušanom Grúňom 2024-04-24 - Volali sme ho Duško Hudobný svet má jednu zvláštnosť.... Čítaj viac
Janko Lehotský 77 2024-04-18 - Archívne víno Janka Lehotského   Veľký... Čítaj viac

JEvents Calendar

June 2024
S M T W T F S
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6
Používame cookies!

Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľskú skúsenosť (tracking cookies). Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že ak ich odmietnete, možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.