Vážený pán premiér, priznám sa, nebol som váš volič, ani volič Smeru či Kotlebovcov. Napriek tomu som prijal s pokorou, že vám občania Slovenska dali svoj hlas. Hovorí sa „Hlas ľudu, hlas Boží.“ Na tom nič nezmením.

Žiaľ po dnešnej televíznej nedeli v karanténe a pri sledovaní vašich vystúpení som nadobudol presvedčenie, že ste urobili chybu. Nie politickú. Tú si žiadny politik neprizná. Nepriznali ste si, že trpíte osobnostnou poruchou, ktorá je nebezpečná. Na porovnanie by som pripomenul moju babku. Podobne ako vy, aj ona sa narodila v trnavskom kraji. Presnejšie žila v Bučanoch, pár kilometrov od Trnavy. Príbeh nie je dlhý. Keď sa v minulom storočí ocitla v problémoch, namiesto toho, aby sa s tým vyrovnala, začala horekovať a spínať rukami so slovami „Ježiši Kriste, Svatý Jozef!...a rozplakala sa.

Pripomínate mi ju nielen tým, že od prvého momentu horekujete, ako je nám zle, ale aj momentmi, kedy vám v krátkych okamžikoch z oka vytryskne slza. Rozplakať sa nie je hanbou. Iné je však, keď sa niekto rozplače nad svojim vlastným osudom, a iné, keď horekujete nad osudom krajiny. Slovenska, kde ste svojvoľne použitím neúprimných sľubov zmanipulovali dôverčivých voličov a vohnali ste ich do svojho volebného košiara. Navyše ste účelovo sypali, a naďalej sypete, síru a oheň na hlavu bývalého premiéra, ktorý, na rozdiel od vás, sa od prvého momentu vypuknutia vírusovej krízy postavil na čelo partie zodpovedných ľudí a začal konať.

Určite ste nerátali s tým, že vaše prevzatie moci bude poznamenané vojnovým stavom obliehania smrteľným vírusom. To vás však nezbavuje reálnej zodpovednosti za stav krajiny a krokov, ako tento stav zvládnuť. Ešte minulý týždeň ste po vašej návšteve krízového štábu spomínali niekoľko desiatok pripravených riešení, ktoré by radikálne pomohli chrániť životy občanov Slovenska, o životnej úrovni nehovoriac. Čo ste mali pripravené? Okrem dohody s mobilným operátorom pri rozosielaní nezmyselných sms-esiek o trvaní karantény - NIČ. Deň po vašom menovaní prezidentkou premiérom nás všetkých, aj tých

Vážený pán premiér, priznám sa, nebol som váš volič, ani volič Smeru či Kotlebovcov. Napriek tomu som s pokorou prijal, že vám občania Slovenska dali svoj hlas. Hovorí sa „Hlas ľudu, hlas Boží.“ Na tom nič nezmením.

Žiaľ, po dnešnej televíznej nedeli v karanténe a pri sledovaní vašich vystúpení som nadobudol presvedčenie, že ste urobili chybu. Nie politickú. Tú si žiadny politik neprizná. Nepriznali ste si, že trpíte osobnostnou poruchou, ktorá je nebezpečná. Na porovnanie by som pripomenul moju babku. Podobne ako vy, aj ona sa narodila v trnavskom kraji. Presnejšie žila v Bučanoch, pár kilometrov od Trnavy. Príbeh nie je dlhý. Keď sa v minulom storočí ocitla v problémoch, namiesto toho, aby sa s tým vyrovnala, začala horekovať a spínať rukami so slovami „Ježiši Kriste, Svatý Jozef!...a rozplakala sa.

Pripomínate mi ju nielen tým, že od prvého momentu horekujete, ako je nám zle, ale aj momentmi, kedy vám v krátkych okamžikoch z oka vytryskne slza. Rozplakať sa nie je hanbou. Iné je však, keď sa niekto rozplače nad svojim vlastným osudom a iné, keď horekujete nad osudom krajiny. Slovenska, kde ste svojvoľne použitím neúprimných sľubov zmanipulovali dôverčivých voličov a vohnali ste ich do svojho volebného košiara. Navyše ste účelovo sypali, a naďalej sypete, síru a oheň na hlavu bývalého premiéra, ktorý, na rozdiel od vás, sa od prvého momentu vypuknutia vírusovej krízy postavil na čelo partie zodpovedných ľudí a začal konať.

Určite ste nerátali s tým, že vaše prevzatie moci bude poznamenané vojnovým stavom obliehania smrteľným vírusom. To vás však nezbavuje reálnej zodpovednosti za stav krajiny a krokov, ako tento stav zvládnuť. Ešte minulý týždeň ste po vašej návšteve krízového štábu spomínali niekoľko desiatok pripravených riešení, ktoré by radikálne pomohli chrániť životy občanov Slovenska, o životnej úrovni nehovoriac. Čo ste mali pripravené? Okrem dohody s mobilným operátorom pri rozosielaní nezmyselných sms-esiek o trvaní karantény - NIČ. Deň po vašom menovaní prezidentkou premiérom nás všetkých, aj tých, ktorí vás nevolili, ste sa posadili do televíznych štúdií a začali ste „sypať z rukáva“ nezmysly, ktoré nielenže nepomôžu, ale naopak, zhoršia situáciu. Takým je váš nápad začať testovať  5 miliónov Slovákov, či náhodou nie sú nositeľmi vírusu bez akýchkoľvek vonkajších známok ochorenia. Neviem si predstaviť, ako budú stovky zdravotníkov namiesto práce v nemocniciach chodiť po Slovensku a od domu k domu brať vzorky od navonok zdravých ľudí. Navyše bývalý premiér pri jednom zo svojich prvých krízových prejavov vyzval celý národ, aby sme sa vnímali ako nakazení a tomu prispôsobili aj svoje správanie na verejnosti. Je to presnejšie „testovanie“, ako míňať ľudské a finančné zdroje na nezmysly. Aj váš príklad s predajom kvetín na ulici v radoch s odstupom jednotlivcov niekoľko metrov je „GENIÁLNY“. Už vidím kilometrové rady kupujúcich záhradkárov. Kde je to množstvo životne dôležitých krokov, ktoré ste mali pripravené už pred prevzatím moci? Podobne aj váš minister zdravotníctva pri prvom prejave namiesto údajne vopred pripraveným konkrétnym opatreniam v rezorte zdravotníctva mal jediný „osvietený“ nápad, aby boli ľudia solidárni a vzájomne si pomáhali. Na to však ľudia, ktorí nie sú len poslušnými ovečkami, nepotrebujú ministra. Dokonca si začali bez príkazov sami šiť ochranné rúška. Argument, že ste len deň vo vláde a je nedeľa, kedy sa nepracuje (až na vás, ktorý ste si v nedeľu pre zmenu privstali), by mal logiku, keby ste boli aspoň ticho a najprv si rozmysleli, čo poviete.

Buďte si istý, že vaše ubezpečenie: „...že to zvládnete a nemusíme mať strach“ zo zlyhania novej vlády, nepomôže. Naopak. Po dnešnom dni majú ľudia strach najmä z vás a vašej nekompetentnosti. Rovnako nekompetentne sa vyjadroval aj váš tieň v parlamente, bývalý dobrý priateľ bratislavského veľkopodnikateľa Petra Steinhűbla, predseda parlamentu, Boris Kollár. Ten sa zas, na kameru v priamom prenose, po tom, čo ohnivo obvinil celú skorumpovanú opozíciu, požiadal poslancov Smeru a Kotlebovcov: „Poďte nám pomôcť!“

Slovensko prežíva nielen svetovú karanténu, ale aj katarziu, z ktorej by malo vyjsť o poznanie bohatšie. Nie je dôležité mať peniaze a moc. Tou najvyššou hodnotou je žiť bez strachu o svoj život a obáv, že o ľuďoch budú rozhodovať hlupáci nakazení vírusom Všemohúcnosti a Vševedúcnosti.

V Bratislave 22.3.2020

Ľubo Belák