Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
QUO VADIS Slovensko?
Ak by som sa v názve mojej úvahy držal biblického textu, tak by som sa mal podobne ako apoštol Peter spýtať na úteku z Ríma pocestného, ktorý ide opačným smerom: „Kam kráčaš? Všetci utekáme z krajiny, ktorá nás po desaťročiach sklamala, a ty ideš na Slovensko. Prečo?“
Vie to len Pán Boh, presnejšie Kristus, čo by odpovedal. Preto si musím otázky klásť sám. Horšie je to s odpoveďami. Tie si vyžadujú dostatočný odstup od súčasnej atmosféry v štáte Slovákov a ďalších národnostných skupín, ktoré tu od nepamäti žijú, zápasia s realitou a neustále očakávajú, že konečne príde zmena a ocitnú sa v usporiadanej krajine bez mocenských zápasov, nemorálnej politickej reprezentácie, bez istoty, či očakávania čohokoľvek pozitívneho. Nanešťastie nie sme sami. Sme európskou krajinou a spolu s ostatnými národmi hľadáme samých seba. Spočiatku dobre vyzerajúci projekt Európskej únie sa začína meniť na bremeno, ktoré nesieme spolu s krízou vo svete. Sme ako občania Európskej únie odsúdení na zánik?
Skúsme sa na chvíľu pozrieť, čo zažívame a čo nás pravdepodobne čaká. 30. septembra sa uskutočnia Slovensku parlamentné voľby. Preto prvá otázka je: „Ako napĺňame ideu demokracie, ktorá tak rezonuje celým spoločenstvom?“ Žiaľ už pri definícii samotného pojmu zaváhame, či vôbec u nás, podobne ako v iných krajinách západu, ide o vládu ľudu. Pritom tento spôsob vládnutia zaviedli v Aténach už pred niekoľkými storočiami, presnejšie pred vyše dvoma tisícročiami. Dodnes hľadáme svojho Perikla, ktorý by nás vyviedol z krízy. Spoločenskej, ekonomickej, ale aj kultúrnej a politickej. Pripomeniem slová starogréckeho filozofa Sokrata: „Demokratické zriadenie doplatí na to , že bude chcieť vyhovieť všetkým. Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých a demokracia im to dá. Mladí budú chcieť práva starých a demokracia im to dá. Ženy budú chcieť práva mužov a cudzinci budú chcieť práva občanov a demokracia im to umožní. Keď zločinci demokraciu nakoniec ovládnu , pretože od prírody bažia po moci, vznikne tyrania horšia, akú dokáže najhoršia monarchia, alebo oligarchia.“ Jediné čo sa odvtedy zmenilo je jej prívlastok LIBERÁLNA. Dnes sa hovorí o akejsi liberálnej demokracii. Napriek tomu že sa stále spomína, neustále sa dohadujeme, o čo vlastne ide. Celý západný svet sa potáca v objatí tejto demokracie, kde vládne kdekto, len nie občan. Zbytočne sa vyhovárame na okolitý svet. Sami sme si na vine, že nedokážeme prelomiť súčasný politický bludný kruh, v ktorom sa do parlamentu vo voľbách majú šancu dostať iba tí, ktorí na to majú. Keď na to máš peniaze, môžeš si kúpiť poslanecké kreslo, funkciu alebo aj celú politickú stranu. Takto o nás, a nielen na Slovensku, rozhodujú podvodníci, zlodeji a snáď aj vrahovia.
Keď sa pozrieme do histórie, človek sa telesne, ale ani mentálne nemení. Mení sa však stupeň jeho poznania, ovládnutia prírodných javov a hľadania nových technológií. Už sme dávno vyrástli z úžasu nad parným strojom, či atómovou energiou. Dnes diktuje svetu dátový teror. Informačné technológie predbehli najmä človeka z mäsa a kostí. Až na pár vedcov a vzdelaných užívateľov softvérov, svet zaplavila vlna závislosti na počítačoch, mobilných telefónoch a digitálnych sieťach. Na jednej strane to uľahčilo človeku prácu, ale na druhej strane sa rozpadáva kultúrny obraz spoločnosti. Tento základný hodnotový kľúč sa stráca v doslovnom požieraní informácií a zmene vnímania sveta, ktorý sa vo vedomí mení na počítačovú hru, ktorú možno bezbolestne hrať do nekonečna. Stráca sa pojem o realite, o skutočnom živote, ale najmä o budúcnosti ľudstva. Preto vznikajú ekonomicko-politické sekty, ktoré programujú náš virtuálny život takmer na celom svete. Tento kultúrny deficit hodnôt spolu s ekonomickou mocou úzkej skupiny oligarchov vytvára priestor na vznik teórií, ktorými sa snažia cez štát ako mocenský nástroj meniť svet na svoj obraz. Bez zábran vyvážajú svoju demokraciu aj tam, kde sa spoločenský a kultúrny život vyvíjal inak. Diktatúra liberálnej demokracie, prípadne západnej demokracie, vyúsťuje do vojenských zásahov v krajinách, kde si to samotní obyvatelia, neraz žijúci v rodovom či kmeňovom spoločenstve, neželajú. Deje sa to pod medzinárodnou vlajkou OSN v mene oslobodenia sveta spod tyranie miestnych vládcov. A keďže sme demokrati, tak si vždy musíme nájsť dôvod niekoho napadnúť, v noci zaútočiť a rozbiť to, čo si samotné krajiny a ich kultúrna história vybudovali. Takto sme rozbili Líbyu, Irak a z Afganistanu sme len tak zutekali ako svätý Peter z Ríma. Najnovšie v mene boja proti fašizmu svetová veľmoc vyhlásila nevyhlásenú vojnu za ochranu vlastných záujmov v cudzom štáte. Aké sú to záujmy, ktoré dávajú svetovládcom právo zasahovať do života iných? Neraz sa hovorí o národných záujmoch, pritom ide len o udržanie si koloniálneho, respektíve dnes už neokoloniálneho vplyvu vo svete, ktorý sa tiež zákonite mení. Potom sú to nerastné zdroje, ktoré motivujú hlavných hráčov udržať si pozície tam, kde je ešte dosť toho, čo sa dá vyťažiť, a následne dobre predať. Politicko-ekonomické sekty vo svojich teóriách neraz využívajú sporné poznatky o prírodných javoch. Takou je očividná zmena klímy. Nekriticky si za hlavného páchateľa zvolili CO2, kysličník uhličitý, ktorý je všetkému na vine. Nepočúvajú alternatívne poznatky, ktoré klimatické zmeny vysvetľujú inak. Napríklad prirodzený cyklický vývoj klímy na Zemi. Má to za následok ďalšie špekulácie a vytvorenie drakonického Green Deal – Zelenej dohody, ktorý neničí len ekonomiku, ale perspektívne spustí zmeny aj v spôsobe života a obmedzovaní individuálnej slobody.
Napriek veľkosti a význame Slovenska sú spomínané problémy vlastné aj tejto malej krajine. Ak sa do zmien v spoločenskom, ekonomickom, kultúrnom a politickom živote nezapojíme aktívne, nemôžeme od budúcnosti očakávať žiadne víťazstvá. Je len ťažko predpovedať najbližší vývoj na Slovensku. Ostatných pár rokov, keď sme sa nevedeli kultúrne vysporiadať s pandémiou, krutým rastom cien a najnovšie aj nezmyselne živeným konfliktom na Ukrajine, nám naznačuje, že by to mala byť najmä zmena pri konštruovaní moci. Návrat k pôvodným základom politického života, ktorý stojí na združovaní spoločných záujmov, a nie na hľadaní zbohatlíkov, ktorí investujú do víťazstva v zápase o moc bez morálnych zásad. Dôležitou je zmena v existencii a správaní médií, ktoré by mali plniť spoločenskú objednávku zakódovanú vo verejnej licencii. Je to najmä úplný zákaz vplyvu politiky a sponzorov politických strán, či už pri vlastníctve médií, alebo ich financovaní. Šancu majú verejnoprávne médiá, ktoré sa žiaľ stávajú spolitizovanými krížnikmi na ceste do politického pekla. Posledných pár rokov sme boli toho naplno svedkami aj u nás na Slovensku. Je to spojené aj s vymáhaním práva na spravodlivé súdne konania, kde sa dá za peniaze kúpiť aj rozsudok súdu. Po viacerých finančných a cenových krízach sa ukázalo, že trh je bezmocný. Nevie a možno ani nechce vyriešiť svoj vlastný bludný kruh produktivity a prerozdeľovania zisku z obchodu. Štátny aparát musí fungovať nielen pre hospodársku lobby. Podmienkou sú však schopní riadiaci pracovníci, nezaťažení politickými nomináciami s vidinou zlatých padákov. Štát musí vyvíjať úsilie v diplomacii. Nie je možné byť len štatistom v medzinárodnej politike. Ukázalo sa to nedávno, kde sa naša diplomacia namiesto organizovania diplomatického riešenia konfliktu na Ukrajine zmenila na vojenský generálny štáb a starala sa len o vývoz zbraní na Ukrajinu. Ekonomika a politika musia napĺňať požiadavky občanov v zdravotníctve a školstve, ktorých integrálnou súčasťou je kultúra. Nie tá na javiskách a v galériách, ale vo verejnom živote pri napĺňaní ideálu šťastného života pre všetkých. Možné to je iba v mieri a slobode. Ten vytvára priestor pre slobodnú tvorbu a nie na ničenie a zabíjanie. Je to jediná šanca pre budúcnosť, aby sa tvrdenie aténskeho filozofa Sokrata: „..keď zločinci demokraciu nakoniec ovládnu , pretože od prírody bažia po moci, vznikne tyrania horšia, akú dokáže najhoršia monarchia, alebo oligarchia...“ nenaplnilo doslova.
Ľubo Belák
10.9.2023
Mor ho!
MOR HO!
Ľubo Belák / Samo Chalupka
Na pamiatku mojej tety Oľgy Adámkovej,
ktorá 31. marca 1945 zahynula v poslednom transporte do Mauthausenu.
Mala 16 rokov.
Aj hviezdy padajú

Kiska, podvodník, alebo hrdina?
„Kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.“
Od čias národného romantizmu sme si už generačne zvykli na národných hrdinov. Žiaľ iba v literatúre a v Slovenských povestiach. Takým bol Jánošík, filmový hrdina Pacho a novodobý geroj Dubček. Každý z nich mal jedno spoločné. Boli to len vysnívané obrazy ideálu hrdinu, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Snáď len Dubček, okolo ktorého vznikla akási aureola statočnosti, bol človek, ktorý už nemal čo rozdávať, pretože už nebolo z čoho.
Dnes sme svedkami novodobých hrdinov, ktorí sľubujú nájomné byty, slnko 365 dní a kedysi aj dvojnásobné platy. Pritom neplánovali rozdávať z vlastného. Neviete o akých hrdinoch je reč? Sú to dobre známe firmy súčasnej a blízkej minulosti slovenskej politiky. Tým najznámejším je Dobrý anjel Andrej Kiska. To je ten slovenský prezident, ktorý vo februári 2014 v rozhovore pre MF DNES povedal, že si kampaň na prezidenta financoval sám z čestne zarobených a zdanených peňazí. V tom čase už minul okolo 200 tisíc eur. Po voľbách uviedol, že oficiálne výdavky mal vo výške 250 593 eur a výdavky mimo oficiálnej kampane boli vo výške 1 095 482 eur.
Dnes stojí pred súdom a je obžalovaný z daňového podvodu. Pripomeňme si jeho príbeh. Musíme sa vrátiť do roku 2014, kedy Krajská kriminálna polícia Prešov začala v januári 2015 vyšetrovanie, či nedošlo k spáchaniu trestného činu, na základe podnetu Finančnej správy zo dňa 25.11.2014. Po dvoch rokoch ťahanice so zastavením trestného stíhania sa až na podnet anonymného oznámenia akéhosi Yegora, ktorý zverejnil dokumenty z Finančnej správy o daňovej kontrole v KTAG, rozbehlo obnovené trestné stíhanie konateľov firmy. Jedným z nich bol Andrej Kiska. Daňový úrad v roku 2017 obvinil firmu KTAG, ktorú Andrej Kiska spoluvlastní so svojím bratom, z krátenia dane z príjmu vo výške 27-tisíc eur, pretože minula časť peňazí na prezidentskú kampaň jej spolumajiteľa, ale účtovala ich, ako by ich použila na svoje podnikanie. Celkovo išlo o rozdiel v daňovom základe 136 000 eur. Firma si chybu priznala a daň bezodkladne doplatila. Firma si dala do nákladov napríklad výdavky za tlač letákov, lepenie plagátov, za poradenské a marketingové služby a iné súvisiace s prezidentskou kampańou Andreja Kisku. Ten odmietol úmysel a uviedol že konal v dobrej viere. Sám sa bráni: „Je absolútne bežné a aj ja ako podnikateľ som sa s tým stretol, že daňový úrad nesúhlasí s nákladovými položkami, ktoré firma uvádza". V súvislosti s KTAG sa v médiách objavili otázky či Andrej Kiska priznal nepeňažný príjem z propagácie svojej osoby do svojho daňového priznania. V opačnom prípade by krátil daň aj prezident a nielen jeho firma.
Odvtedy uplynulo pár rokov a Kiska, Dobrý anjel naďalej behá po slobode a tvrdí, že to bol Fico, ktorý z neho robí gaunera. Doplnil to verejným priznaním „úprimnej ľútosti“ nad svojim konaním voči daňovým úradom. Nakoľko to bolo úprimné ukázala budúcnosť. Generálny prokurátor považoval v roku 2018 súčasné nastavenie účinnej ľútosti za „z núdze cnosť“. Hovorí: „Pretože, páchateľ ľutuje až vtedy, keď je jeho trestná činnosť odhalená a hrozí mu trestné stíhanie a trest. Potom nastupuje otázka, o akú ľútosť vlastne ide?“. Tieto otázky si vtedy kládol generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Ďalej dodával: „Podľa môjho názoru by mal byť tento inštitút koncipovaný tak, že absolútnu beztrestnosť páchateľ získa iba vtedy, ak sa k svojmu skutku sám dobrovoľne prizná a iniciatívne vykoná kroky k odstráneniu škodlivého následku. Ak sa tento inštitút má uplatňovať aj v prípadoch, keď trestná činnosť páchateľa bola odhalená orgánmi činnými v trestnom konaní, tak podľa môjho názoru by jeho účinná ľútosť mala byť zohľadnená iba pri určovaní druhu a výmere trestu. V tomto štádiu by mu už nemala účinná ľútosť zaručovať beztrestnosť.“
Zbytočne Dobrý anjel roní slzy a obviňuje politického protivníka Roberta Fica. Maslo na hlave má spolu s obvinením na hlave sám. Jeho hra „Za slušné Slovensko“ končí. Novinár Dag Daniš vo svojom článku uvádza: „Vyšetrovanie aj po voľbách 2020 a po zmene vlády potvrdzovalo, že za čiernym financovaním Kiskovej kampane z rokov 2013 a 2014 neboli len „účtovné chyby“, ale vedomá (opakovaná) snaha vyhnúť sa plateniu daní. Keď si Kiskova firma KTAG účtovala politickú kampaň do nákladov na podnikanie, daňová inšpekcia ju rýchlo upozornila, že je to protiprávne. Kiska napriek výhradám úradov v daňovej kreativite pokračoval celý rok 2014. Aby nemusel platiť DPH. A následne v tom pokračoval aj v roku 2015, keď si neoprávnene znížil okrem DPH aj daň z príjmu za predchádzajúci rok. Naopak, vyhlásil, že Slovensko je mafiánsky štát. A on je vraj len obeť mafiánskych praktík. Popri tom firma KTAG potichu podala 17 dodatočných daňových priznaní a doplatila štátu ďalších 145-tisíc eur – za nezákonne skrátenú DPH a daň z príjmu. Ak k tomu pripočítame desiatky tisíc eur, ktoré KTAG neoprávnene žiadala cez vratky DPH, dostaneme sa blízko k sume 300-tisíc eur. Mytológia o Kiskovi ako obeti Smeru sa definitívne rozpadla po voľbách 2020. Vyšetrovateľ po zmene vlády prípad uzavrel návrhom na obžalobu. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove ju podal ešte na jar 2022 na Okresný súd Poprad. Žiada trest za daňový podvod.“ Dôvodom obžaloby na Andreja K. bolo pokračovacie zločinu daňového podvodu vo forme organizátora. Spolu s ním obžalovali aj Eduarda K. Obžaloba podľa prokuratúry súvisí s neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosťou KTAG, s.r.o., Poprad za jún 2013, november 2013 a apríl 2014 v celkovej výške 155 184 eur. Dôležitým argumentom znaleckého posudku je, či plnenia na vstupe, teda tovary a služby, z ktorých sa DPH odpočítavala, súvisia alebo nesúvisia s plneniami na výstupe, teda s dodávkami tovarov a služieb, z ktorých sa DPH potom platila. Jednoducho povedané, otázkou je, či firma KTAG plnila objednané služby Andreja Kisku na tlač letákov, lepenie plagátov, za poradenské a marketingové služby a iné súvisiace s prezidentskou kampaňou samotného konateľa firmy Andreja Kisku a či sám objednávateľ za tieto služby vlastnej firme riadne zaplatil, alebo nie. Samozrejme, že príjmové doklady vystavené na základe faktúr neexistujú.
Trestný čin má však aj politické dôsledky. Tým, že sa Andrerj Kiska stal prezidentom Slovenskej republiky podvodom a spolu s mládežníkmi Za slušné Slovensko spustil tichý štátny prevrat, otvoril dvere vláde, ktorá na čele s Jokerom 500 alias Igorom Matovičom a ďalšími jeho nástupcami zruinovala Slovensko. Dokonca za to poniektorí „umelci“ dostali od prezidenta štátne vyznamenanie. Nepatrí aj to medzi trestné činy?
Dobrý anjel dolietal. Spolu s ním aj skupina politikov, ktorí to so Slovenskom „mysleli dobre“. Určite bude zaujímavý rozsudok, ktorý vynesie senát buď na základe faktov, alebo podľa rozprávky Hansa Christiana Kisku o jeho politickej perzekúcii. Ale na rozprávky je tu princ Bajaja a príbehy o dobrom zbojníkovi Jánošíkovi, ktorý bohatým bral a chudobným rozdával. Náš hrdina, Dobrý anjel to nestihol.
V Bratislave, 8.8.2023
Ľubo Belák
…a tak nám odvolali ministra
Žijeme v čase, kedy včera je neskoro a zajtra priskoro. Netušíme, čo nás čaká v zajtrajších správach, ani to, či zajtra správy vôbec vyjdú a kde. Chaos je výčapná nálepka dnešných dní. Už nejde o pivo, ale o život. Nechali sme si ten náš rozštvrtiť na centy a našu budúcnosť na počítačovú hru. Všetci túžobne očakávame, že koniec tomu spravia predčasné voľby. Bodka a tma. Naozaj?
Živým príkladom pochybností je odvolanie ministra vnútra Ivana Šimka. Starého, nielen vekom, ale aj skúsenosťou politika, ktorý si to v našej, domácej politike náležite užil. Na Slovensku je to tak, dvakrát nevstúpiš do tej istej špinavej rieky, ktorej kalná voda sa nemá šancu v koryte očistiť. Nie je kedy. Svedkom tejto „nemúdrosti“(!), ale, žiaľ, „skúsenosti“ je aj politická „omladina“ Ivan Šimko. To, že ho pani prezidentka privolala do dočasnej vlády Slovenskej republiky, malo svoju logiku. Matovičom a Lipšicom nastavené fungovanie policajtov, ktorí majú na hlave okrem masla aj množstvo trestných činov, potrebovalo v ministerskej stoličke človeka, ktorý vzhľadom na svoj vek bude len užívať radosti ministerského kresla. Samozrejme za predpokladu, že sa nebude starať do vecí, ktoré po niekoľko rokov splietali muži činu, prokurátori, vyšetrovatelia, kukláči a kriminalisti. Stroj, ktorý mal za pár rokov zlikvidovať časť politickej opozície, ale aj takzvaných fašistov a ruských špiónov, aby očistili slovenskú pospolitosť od zradcov demokracie. To, že práve ich aktivitu možno nazvať zradou Slovákov a údajnej demokracie na Slovensku, si ani v najmenšom nepripúšťali. Preto aj krik, ktorý spustili bývalé mocenské strany na čele s OĽANO(m), sa niesol v mene „záchrany demokracie“ a „slobody“. Nevšimli si, že práve demokracia sa ich pričinením stala akousi parafrázou na fašizmus a neľudské oslabenie práva na ľudskosť. Obvinenie o potieraní holokaustu počas druhej svetovej vojny sa zrazu v malom premenilo na útrpné právo vyšetrovateľov vo väzniciach, kde „dočasne“ umiestnili podozrivých za spáchanie trestného činu korupcie a zneužívania právomocí verejného činiteľa. Keď to nestačilo, poslúžil aj trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Ako dôkaz stačilo ohováranie, podplatené krivé svedectvo kajúcnika, alebo len tak, odpočúvanie vopred usvedčených páchateľov v lesníckej chate. Spravodlivosť v mene štátu!(?) Prezumpcia neviny sa nepripúšťa!
Zrazu sa z ministra vnútra, starého politika stala persona non grata. Starý dedko má síce šedivé vlasy a výraz „Alenky v ríši divov“, ale v hlave sa žiadna zmena neudiala. Stále to bol a je človek so skúsenosťami a osobným presvedčením o práve na spravodlivosť a uplatňovaním charakteru pri správe vecí verejných. Možno až príliš naivne veril a asi ešte verí v charakternosť pri riadení štátu. Ukázalo sa to hneď pri nástupe na ministerstvo vnútra, keď okamžite nevymenil politicky skorumpovaného prezidenta Policajného zboru. Už pri prvej príležitosti, keď chcel prezident dosadiť do funkcie policajta podozrivého zo spáchania trestného činu, narazila kosa na kameň. Nový minister neposlúchol. Návrh nepodpísal a verejne sa vyjadril k otázke politickej zodpovednosti za riadenie silových zložiek v štáte. Možno ani netušil, že otvoril pokrievku politickej korupcie v polícii, ktorej hlavným garantom „apolitickosti“ je práve politička, prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová a jej dôverník, dnes premiér SR Ľudovít Ódor, príslušník maďarskej menšiny. Namiesto toho, aby upevnili postavenie „ich človeka“, nominanta dočasnej vlády, uprednostnili požiadavky skupiny policajtov, ktorí už dávno stratili dôveru v slovenskej spoločnosti. Prečo?
O pár týždňov budú na Slovensku parlamentné voľby v rukách ministerstva bez ministra. Státisíce občanov očakávajú radikálne zmeny v politickej orientácii Slovenskej republiky. Stále viac ich je presvedčených, že politici, ktorí posledné roky vládli na Slovensku, doviedli krajinu ku krachu. Nielen politického, ale aj hospodárskeho a sociálneho. Aj posledné vyjadrenia dočasne povereného premiéra Ľudovíta Ódora a v súčasnosti aj ministra vnútra tomu nasvedčujú. Vyhráža sa platobnou neschopnosťou a krízou pri vyplatení najbližších dôchodkov. Tak ďaleko sa naša spoločnosť počas celej svojej éry existencie štátu ešte neocitla. Zbytočné sú arogantné vyjadrenia Igora Matoviča, Sulíka a ďalších, že na vine je SMER, menovite „vrah“ Fico (heslá v dave „Za slušné slovensko“). Po rokoch úpadku Slovenska od roku 2020 snáď už nikto nepochybuje o „fašizácii“ politiky víťazov volieb z roku 2020. Pochovali demokraciu a môžeme očakávať, že na čele s prezidentkou a dočasnou vládou bez riadneho ministra vnútra budú aj voľby nedemokratické. Nielen preto, že technické ovplyvnenie výsledkov volieb je hračkou pre IT magnátov Esetu a hlasovanie zo zahraničia má všetky znaky podvodu, ale najmä pre bohato finančne dotovanú agitáciu mainstreamových médií na čele s „verejnoprávnou“ RTVS, ktoré naplno prejavujú goebelsovskú tradíciu politickej propagandy autentického fašizmu. Nedúfajme, že práve oni sa vzdajú filozofie politického holocaustu pri poľovačke na stovky opozičných politikov, rebelantov, organizátorov mierových pochodov a všetkých, ktorí chcú zmenu.
21.7.2023
Ľubo Belák