Na Slovensku je to tak. Na nepatrnom území, kde sa tlačí päť miliónov obyvateľov vrie hrniec plný nenávisti a alchýmie zvanej boj o politickú moc. Kde sú tie časy, keď moc prechádzala z otca na syna, z kráľa na princa, z cisára na knieža. Gréci v čase Platóna a Sokrata netušili, čo vynašli. Demokraciu, vládu ľudí, občanov republiky v štáte, kde sú si všetci rovní. Ich naivita je ospravedlniteľná. Nemali počítače, mobily, internet, ani Facebook či Instagram. Už vtedy však ústami Sokrata vedeli, že s tou vládou ľudu nie je, a ani nebude všetko v poriadku. Sám autor Sokrates na to doplatil, dali mu vypiť jed. Vypil ho dobrovoľne. Tým zvečnil posolstvo, že demokracia prináša obete a tie sa zákonite zneužívajú na politický boj. Preto vo svojom závete nakoniec ľudstvu odporúčal vládu aristokracie pred oligarchiou a D E M O K R A C I O U. Doteraz sa s ňou nepohlo. Preto od čias peloponézskych vojen a mestských štátov sa neustále ľudstvo vracia vo svojej histórii späť. Opakovane, od začiatku sa pokúša usporiadať spoločenstvo ľudí tak, aby chudobní zbohatli, zlí sa stali dobrými, chorí ozdraveli, prípadne mladí nestarli. Žiaľ život, aj ten spoločenský, nemožno vpratať do brehov riečiska, na asfaltovú cestu, alebo do televíznej šou, kde sa všetci usmievajú a žiaria šťastím. Aj napriek tomu vznikali stáročiami teórie Slnečných štátov, beztriednych spoločností a rozprávkových krajín plných sladkostí a hračiek.  Neraz ich tvorcov ľudia označovali ako bláznov, rojkov a výmyselníkov. Len párkrát dostali šancu zrealizovať to, čo si vymysleli. Kedysi to bol cisár Nero, Ivan Hrozný, Rasputin, Hitler, Lenin so Stalinom, Gottwald, alebo náš Husák. Vždy to dopadlo zle. Sociálni inžinieri zlyhali na celej čiare. Navyše to stálo životy miliónov ľudí. Stačí sa pozrieť na takzvanú Arabskú jar a jej dôsledok, vznik Islamského štátu. Nie je možné preskočiť svoj tieň, predbehnúť vlastnú históriu spoločenstva. Každý takýto krok stojí životy nevinných ľudí, ktorí nepotrebujú víťazov vo vojne alebo v politike. Chcú žiť, mať svoju rodinu, poznávať a zažiť aspoň kúsok osobného šťastia.

Dvadsaťosem rokov po významnej spoločenskej zmene, kedy sme sa zbavili jedného takého pokusu, socializmu, sa zrazu spoločnosť malého národa s ešte menšími národnostnými menšinami dostala do kómy. Do takéhoto stavu nás, päť miliónov ľudí, vrhli politické elity, ktoré sú platené z našich daní. Namiesto toho, aby im išlo o spomínané túžby ľudí, vytvárajú atmosféru nenávisti, strachu a podozrievania. Pritom vinníkmi sú všetci, víťazi aj porazení v ostatných voľbách, kde jedni dostali moc, a druhí ju nezískali. V nárečí sa im hovorí koaliční a opoziční politici plus jeden navyše, prezident. Zabudol som ešte na našich fašistov, ktorí dopĺňajú politický folklór na Slovensku.

Máme takmer tri roky po voľbách. Čo sme získali? Nič! Politikom sa navyše darí rozdeľovať priateľov, rodiny, spolupracovníkov na dve skupiny. Čiernych a bielych. Už len anglickí futbaloví fanúšikovia vedia byť agresívnejší ako naši parlamentní zástupcovia.   Koho sme si zvolili? Ministrov, ktorí boli usvedčení z pochybných kšeftov, premiéra, ktorý má priamo pri sebe nebezpečných poradcov a poradkyňu, predsedu strany SAS, ktorý v družnom rozhovore vysedáva v kuchyni s človekom zaradeným v mafiánskych zoznamoch, člena výboru parlamentu pre obranu a bezpečnosť, ktorý je zodpovedný za odpočúvanie novinárov, ďalšieho uvrieskaného predsedu, či čo to je, hnutia OĽANO, ktorý má na chrbte babkin batoh s daňovým podvodom a jedného ľútostivého partnera v podnikaní, podvodníka prezidenta. Máme si z čoho vybrať.

Máme však aj svojho hlavného sociálneho inžiniera, dokonca zo zámoria, Georga Sorosa. Vlastne som zabudol na našich nezávislých novinárov, ktorí dostávajú od Sorosa a firiem ako je ESET s.r.o. štedré dary. Ako príklad môže slúžiť Martin Šimečka z denníka N, ktorý sa pred nedávnom sám pochválil, že pán Soros je jeho priateľ a veľmi si ho váži za jeho názory a finančnú pomoc, ktorú nezištne poskytuje cez svoju Nadáciu otvorenej spoločnosti. Asi si nedal toľko námahy, aby si prečítal Sorosove základné dielo Otvorená spoločnosť (Reformovanie globálneho kapitalizmu). Zaujímavé sú aj údaje vydavateľa. Originál diela, ktoré vyšlo v roku 2000 (Perseus Books Group, New York 2000), vydalo vydavateľstvo Kalligram v preklade Pavla Vilikovského a Vladislava Gálisa. Redaktorom bol mnohým známy výkonný riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky Miroslav Kollár, ktorý je rovnako na výplatnej listine Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti. Určite netreba bližšie predstaviť významného finančníka, miliardára, ktorý časť svojich špekulatívnych dolárov venuje na vznik svojho Slnečného štátu.  V knihe Otvorená spoločnosť Soros zverejnil svoj pseudofilozofický návod na svoj Slnečný štát. Keby sme ho mali prirovnať k velikánom histórie filozofických názorov, tak najbližšie je mu Lenin. Nie, nie je to pokus o žart.

Svoju všeobecnú teóriu Otvorenej spoločnosti uvádza vetou „Táto kniha sa zaoberá praktickou filozofiou: ponúka koncepčný rámec, ktorý by mal slúžiť ako návod na konanie.“ Jeho ultraľavičiarske názory uvádza tvrdením:  „Keďže trhový fundamentalizmus získal taký vplyv, predstavuje dnes pre globálnu otvorenú spoločnosť väčšiu hrozbu ako komunizmus či socializmus, lebo tieto ideológie sa úplne zdiskreditovali.....To neznamená, že by sme mali kapitalizmus zrušiť; skôr by sme mali usilovať napraviť jeho nedostatky.“ Na Slovensku sme mali tiež svojho filozofa, ultraľavičiara a eštébáka s krycím menom „Mao“, Egona Bondyho. Našťastie sa vyzúril len v prostredí Punk rocku a neuplatnil svoje sociálne inžinierstvo na živých ľuďoch. Jeho teóriu bolo možno charakterizovať ako patriarchálny maoizmus. Soros je striedmejší, ale o to nebezpečnejší v  postkomunistických štátoch. V čom? Vychádza z predpokladu, že „Ak občania majú zásady, môžu ich svojim vládam nanútiť.“ . Svoje tvrdenie dopĺňa „....občiansku spoločnosť možno zmobilizovať na odpor proti medzinárodným inštitúciám, treba nájsť spôsob, ako ju zmobilizovať na ich podporu.“ V závere vie aj ako „Na vnucovaní demokracie zvonku je čosi protirečivé. Tomu protirečeniu sa dá vyhnúť, iba ak zásah prináša výhody, a teda sa dobrovoľne prijíma. Zásah by mal do čo najväčšej miery prebiehať v podobe motivovania a konštruktívneho angažovania......“. Čo je to konštruktívne angažovanie? Toto je jeho odpoveď: „Dá sa povedať tak, že otvorená spoločnosť potrebuje nepriateľov. Ale ak nenájdeme spoločného nepriateľa, proti ktorému sa môžeme zjednotiť, pravdepodobne budeme žiť v rozdelenom svete, v ktorom budú medzi sebou bojovať národné štáty.“ Odmieta suverenitu štátov tvrdením, že „Skúsenosť s dvoma svetovými vojnami ukázala, že systém založený na suverenite štátov nezaručuje mier a stabilitu....pokles tejto moci by mal byť vítaným úkazom. Potiaľto sú súčasné protitrhové a antištátne nálady plne oprávnené.“ Môžete namietať, že uvedené výstrižky z „diela“ neofilozofického patologického génia sú akési čudné, nesúrodé. Ubezpečujem vás, že celá náuka o Otvorenej spoločnosti je nesúrodá, chaotická, ale najmä nebezpečná pre svoj anarchistický a extrémistický charakter. O demokracii nemožno ani diskutovať. Odporúčam prečítať si Sorosove dielo, ak vôbec budete mať silu ho dočítať.

Preto by hádam bolo vhodné vedieť nakoľko Martin Šimečka a mnohí obdivovatelia učenia novej superstar Georga Sorosa z radov novinárov, politikov a politológov vrátane nášho prezidenta zdieľajú rovnaký názor na spoločenské zmeny. Prezident Kiska ich nazýva „návrat k dôveryhodnej vláde“.

Martin Šimečka hovorí (prepis jeho odpovede na verejnom zhromaždení): „Ak sa ma pýtate, hovorím tuná, ja ho (Sorosa) považujem za človeka proste, ktorý pomáha liberálnej demokracii a súhlasím s hodnotami, ktoré on pomáha presadzovať vďaka svojim peniazom. Na Slovensku možno aj vďaka Sorosovim peniazom, ktorými pomáhal mimovládnym organizáciám, aby chodili po Slovensku a bojovali proti Mečiarovi, že dokonca bez jeho peňazí by sme to dokonca ani neboli dokázali. Pre mňa navyše (je) ešte aj človek (om), ktorý nám pomohol poraziť Mečiara. A teraz si s tým robte, čo chcete....“

Ak je odpoveď ostatných „kladných hrdinov“ týchto dní rovnaká ako u Martina Šimečku, tak je najvyšší čas povedať NIE. Slovensko má právo na suverenitu a samostatnosť. Sorosov Slnečný štát otvorenej spoločnosti s umelo vytvoreným nepriateľom je návod na cestu do pekla.

Ľubo Belák

5.3.2018