Volebné P.S.
A máme po tom. Môžem povedať, že som sa konečne po nejakom čase pozeral na vysielanie televízie. Taký akčný seriál som si po rokoch iste zaslúžil. Viem, že je to dočasné a všetko sa vráti do každodenných koľají, ale pocity, ktoré som mal počas soboty a nedele len tak rýchlo nezmiznú. Trochu sa to zamiešalo s futbalom, ale o to viac pravdy sa rútilo z obrazoviek.
Ako som videl slovenské volebné finále ? Viac menej s očakávaním, že ľudia pôjdu voliť a budú vyberať také strany, ktoré majú na to /aspoň podľa ich predchádzajúceho života/, aby kočírovali naše peniaze a záujmy s potrebnou dávkou tolerancie, porozumenia a znášanlivosti. Priznávam sa, že som bol prekvapený, a to príjemne, že ľudia nedali priestor extrémizmu a slaboduchosti. Do parlamentu postúpili adepti, ktorí ponúkali viac ako cestu do Budapešti na tankoch, alebo naopak, hrali tajuplné protislovenské hry, násilie a klamstvo používali ako pracovnú metódu, alebo za falošnými úsmevmi čakali s pazúrmi nemilosrdného dravca s heslom "Voľte nové tváre!". Opäť sa potvrdilo, že nie je jedno, ako sa kto správal počas minulého vládnuceho obdobia. Kto čo spravil, alebo nespravil. Kto nakradol viac, alebo menej. A kto si politiku zamieňal s absolutizmom moci. Aj keď v politickom zápase ide o moc, predsa len kvalita získanej moci je iná ako za vlády Mateja Korvína alebo Machiavelliho. V spoločnosti, ktorú sa snažíme vybudovať, je moc skôr povinnosťou ako výsadou niekoľkých Mocnárov. Tí, ktorí ju získali si musia uvedomiť, že i naďalej patrí aj tým, ktorí hlasovali za porazené alebo opozičné strany, ktoré v najbližšom čase budú sedieť skôr na pive a nadávať na koalíciu. V občianskej spoločnosti má každý občan, bez rozdielu záujmov právo na zákonnosť, slušnosť, toleranciu, kultúrnosť, ale najmä na budúcnosť. Ani jeden z víťazov v mene svojich záujmov nesmie zabuchnúť dvere za časťou občanov, ktorí chceli niečo iné. Osobne by som bol najradšej, keby z vôle parlamentu nastúpila apolitická vláda odborníkov, ktorú by kontrolovali všetky strany nad päť percent. Viem, je to pre dnešok skôr fantazijná rozprávka, ale aj Verne písal o veciach, ktoré sa stali skutočnosťou až po jeho smrti.
Máme po voľbách, pred sebou pár rokov opätovného uťahovania opaskov a sľubov, že raz bude lepšie. Čo bude lepšie? Bude menej zlodejov? Bude viac práce pre slušných a pracovitých ľudí? Nebudem sa musieť báť, že v dôchodku, ak dožijem, dostanem namiesto peňazí len poukážky na stravu, elektrinu a bývanie? Že budem mať viac možností získať štátnu objednávku aj napriek tomu, či som stúpencom víťazov, alebo nie?
Mám zakódované postoje členov každej Rady Slovenskej televízie, ktorá nerozhodovala podľa vedomia a svedomia, ale len podľa nominácií straníckych centrál. Priatelia sa mi smiali, keď som ponúkol svoj projekt na riadenie verejnoprávnej televízie s tým, že som nemal žiadnu politickú podporu. Práve preto som sa hlásil do výberového konania na generálneho riaditeľa STV. Chcel som demonštrovať to, čomu by sa táto inštitúcia mala priblížiť, k občanovi. Nepochodil som. Myslím tým u pánov členov Rady STV, ktorí pravidelne zvolili niekoho, na ktorého o niekoľko mesiacov pľuli. Dokonca jeden z politikov mi vysvetlil, že ma nepotrebujú, pretože som profesionál a oni potrebujú najmä takého, kto poslúcha. Nuž aj ja by som poslúchal. Nie však politikov, ale zákonnosť, kultúrnosť, toleranciu a hlas občana, ktorý má právo byť "vyslyšaný" aj keď je to niekomu proti vôli.
Voľby sa skončili, zapili sme oldomáš, rozišli sme sa do domovov a začali žiť povolebný život. Nech nám Pán Boh pomáha.
Ľubo Belák
bývalý volič
16.6.2010