Čierne na bielom

Predaj * Martinus * ArtForum Pantarhei

Objednávka CD Bigbíťák

Objednávka CD
CD Bigbíťák

Návštevnosť

996595
DnesDnes207
VčeraVčera676
Tento týždeňTento týždeň1442
Tento mesiacTento mesiac11783
CelkoveCelkove996595

Čitáreň

Video vyhľadávanie

Foto

Gitara mu bola osudom…

Jozef Barina, hudobník, spevák, hudobný skladateľ….a môj spoluhráč v skupine The Players. Bolo to v šesťdesiatych rokoch, kedy sa naše osudy spojili na jednom pódiu a s rovnakou láskou. Tou bola gitarová hudba, akú hrávala britská skupina The Shadows. Bigbít, ako sa vtedy hovorilo našej hudbe, znel v kultúrnych domoch a vznikajúcich vysokoškolských kluboch. Nechceli sme ňou provokovať. Napriek tomu sme boli označovaní za rebelov, dlhovlasé „máničky“ a pokazenú mládež. „To všechno odnéééés čas.....“ Jožko Barina, Ľubo Dolinský, Juraj Korenko alias Kofa a ja. Štyria mušketieri, ktorí sa venovali inštrumentálnej hudbe. Už vtedy sa na scéne objavili gitarové skupiny, ktoré nielen hrali, ale aj spievali. The Beatles, Thr Rolling Stones, The Kinks a mnohé ďalšie. Naša inštrumentálna hudba sa stala zrazu staromódnou. Vtedy sme sa rozhodli zmeniť svoj repertoár a začať spievať. Žreb padol na Jožka Barinu. V The Players prevzal úlohu speváka. Tak vznikla prvá a zároveň aj posledná pieseň The Players „Stratený sen“. Dopĺňali sme to hudbou Erica Claptona a The Cream. Žiaľ po prvom koncerte sme sa rozpadli. Ja s Kofom sme išli do sveta, Ľubo Dolinský sa venoval rozhlasu a Jožko Barina si založil zbrusu novú skupinu The Meditating Four. Našiel si nových spoluhráčov, začal spievať a hrať blues. Som presvedčený, že tak to chcel osud. Naše cesty sa rozišli nie preto, aby niečo zaniklo, ale aby vzniklo čosi nové, iné, napriek tomu stále naše.

Jožko, nedohral si! Hudba pozná smrť len zo zabudnutia. Tvoje piesne zostanú žiť naďalej, pretože nemajú telo, ktoré starne. Koluje v nich tvoja krv, ktorú do sveta pumpuje tvoja duša. A tá, muzikantská, len tak neumiera. Mnohí si budú naďalej spievať: „Hej, pán doktor, povedzte mi prosím, čo je to so mnou.

Česť tvojej pamiatke!

Ľubo Belák, ten čo s tebou hrával v The Players.

24.2.2024

You must have the Adobe Flash Player installed to view this player.

Tomáš Janovic 22. máj 1937 – † 14. december 2023

Tomáš išiel na kávičku za Milanom
Keď som sa chcel stretnúť s Milanom alebo Tomášom, vedel som, že ich nájdem v centre Bratislavy v niektorej z kaviarní. Boli to zväčša pracovné stretnutia. Iný zážitok s mojimi myšlienkovými vodcami bol na Kremnických Gagoch. Tam som mal možnosť poraňajkovať v dobrej spoločnosti Tomáša Janovica a Kornel Földvári. Aj ten patril k mojej svätej trojici ľudí, ktorí sa na svet pozerali svojimi očami, bez nenávisť, s láskou k bližnému svojmu, ale s humorom a určitou štipkou irónie. Ich jazyku rozumela celá generácia šesťdesiatych rokov.
S Tomášom Janovicom som sa ešte ako bigbítový fagan stretol v Tatra Revue, kabarete, kde spolupracoval s mojim otcom Michalom Belákom. Neskôr sa pridal pri príprave folklórnej televíznej relácie, ktorú uvádzadl Miško Dočolomanský. Tomášove scenáre boli načas a dokonalé.
Nechce sa mi veriť, že všetci sú už uložení len do mojich spomienok.
Jedna z nich je na aforizmus, ktorý platí doteraz.


Náš demokrat chce rozhodovať, / kto smie byť demokrat.


PÁN Tomáš Janovic - navždy

You must have the Adobe Flash Player installed to view this player.

 

 

Pán Šimečka, nemáte na to!

Lubo 11 obcankaParlamentné voľby ešte nedozneli, ale už sa poslanci sťahujú na ulicu. Prečo? V spoločnosti, kde žijeme, sa parlamentné lavice neraz zamieňajú za chodníky a námestia. Zväčša ich okupujú stranícke úderky, ktoré zvolávajú svojich sympatizantov na kus reči, alebo skôr na exhibíciu poslancov tej-ktorej strany. V demokracii, ktorá sa podobá skôr štatistickému prieskumu preferencií obyvateľstva, je to bežná vec. V demokracii, ktorú parlamentné strany zamieňajú za akýsi pingpong medzi nekonečným, neraz nepochopiteľným rečnením z parlamentných lavíc a divadelným predstavením na ulici medzi svojimi. Výnimku tvoria radoví občania, ktorí sa občas pokúsia bez akejkoľvek podpory straníckych centrál hľadať priestor na vyjadrenie nespokojnosti. Takými boli napríklad mierové protesty proti vojne na Ukrajine. Kde sú tie časy, keď sa na námestiach stretávali pracujúci, aby vyjadrili spokojnosť s politikou vládnucej strany. Zatlieskali si, vypočuli si, ako im to úspešne ide a rozišli sa do svojich domovov, prípadne do krčmy, kde si mohli konečne povedať to, čo chceli.

V praveku našej politiky, v čase protestov pred bytovým komplexom Bonaparte som z pre mňa záhadných príčin, viedol emailovú komunikáciu s vtedajším opozičným politikom Richardom Sulíkom. Na moje prekvapenie zareagoval na môj email. Spýtal som sa ho, prečo potrebuje ulicu, keď to, o čo mu ide, môže riešiť v parlamente. Odpoveď bola takmer prekvapujúca:  “…lebo tam sa to nedá!”. Otázka znie: „Načo je nám parlament, keď všetko riešia politici na ulici?“ Je iba jedna odpoveď. Čo nedokážu vo svojej politickej práci, o to sa pokúšajú na ulici. Ukázať, že státisíce občanov si želajú zmenu. V preklade, státisíce ich straníckych sympatizantov si želajú zmenu. Potom na čo sú voľby? Nestačí sa raz za pár rokov vyjadriť vo voľbách a mať s politikou svätý pokoj? Veď žijeme v „demokracii“.

História pouličných „demonštrácií“ politických strán je na Slovensku bohatá. Zatiaľ najväčšia fraška bola veľkolepý protest Za slušné Slovensko. Bolo to v čase, keď sa prezident a jeho klika pokúsil o zmenu vo vedení štátu navonok občianskym protestom. Nakoniec sa ukázalo, že išlo skôr o nevydarený puč organizovaný politikmi a ich investormi, než o manifestáciu občanov za lepší „slušnejší“ život. Tí boli drzo využití na podlý politický zámer. Po rokoch to prospelo najmä strane Smer – Sociálna demokracia. Práve to naštartovalo  rozdelenie a posilnenie sociálnodemokratickej politiky na Slovensku. Najprv zámenou premiéra, ktorý sa neskôr osamostatnil a vyrobil si stranu Hlas priamo cez kopirák. Neskôr parlamentnými voľbami, ktorých výsledok súčasná opozícia dokonale zbabrala. Nepomohla ani masívna podpora „strategických“ médií a predvolebné prieskumy, ktoré dokonali porážku vládnej politiky od roku 2020. Bodku za zlými rozhodnutiami dala prezidentka Slovenskej republiky, ktorá zámerne predlžovala agóniu politického rozpadu v krajine, ktorej nerozumie.

Dnes sa opäť na ulici rozbehla séria pokusov o zmenu „zdola“ cez demonštrácie politických strán. Opozícia sa púšťa do experimentu, ktorý skôr posilní súčasnú moc. Namiesto víťazstva môžu očakávať ešte mohutnejšiu porážku. Zbytočné sú prejavy súčasných amatérskych vodcov, ktorí sa na javisku striedajú, pritom akoby čítali rovnaký text amatérskeho spisovateľ napísaný niekde pri kávičke a fľaške koňaku.

Inak sa to nedá vysvetliť. Na čele opozičného bloku je protekčné dieťa, ktoré akoby ani do slovenskej politiky nepatrilo. Mladý Miško Šimečka bola prekvapivo nešťastná voľba pri zmene šéfa Progresívneho Slovenska. Nemá na to, aby viedol „progresívnu, mladú“ stranu nastupujúcej generácie. Napriek štúdiu politológie na Karlovej univerzite a Oxforde nevie samostatne myslieť a objektívne nazerať na stav spoločnosti. Jeho komunikácia sa nesie v znamení opakovaných fráz, hesiel, liberálnych mantier, bez schopnosti pestrejšieho slovníka a hlbšieho obsahu. Nevie zaujať poslucháča, neustále je akoby v strehu pred neznámym nepriateľom. Je hračkou v politických diskusiách v rukách svojich oponentov. Tento mladík, ktorý má byť perspektívou pre LIBERÁLNE Slovensko nie je a ani nikdy nebude vodcovskou osobnosťou dnešnej opozície. To už Richard Sulík má väčší dar prejavu a vie lož vyjadriť ako nezlomnú pravdu, prípadne svojou iróniou spacifikovať svojho triedneho nepriateľa. Tretí macher, Milan Majerský z KDH, zase sám v sebe živý antagonizmus medzi vierou v Boha a vierou v bezbožný Liberalizmus. O pánovi z Trnavy snáď netreba ani hovoriť. Je to nenahraditeľný úkaz v slovenskej politike, ktorý sa neštíti ani predvolebnej korupcie v rómskych osadách.

V jednom majú všetci opoziční politici pravdu. Sú zhrození a prekvapení (?), že valec Roberta Fica si nezadržateľne razí cestu k upevneniu moci. Tak ako Havla a Čarnogurského kedysi naháňali policajti, dnes policajti a Špeciálna prokuratúra naháňajú Fica. Hľadanie údajnej nezákonnosti v postupe vládne garnitúry predkladajú v pochybnom kritizovaní navrhovaných zákonov a politických krokov na posilnenie moci strany Smer. Určite, bez alte ega Petra Pellegríniho a klubu pronárodných politikov pod hlavičkou SNS by to nešlo. Robert Fico je osobnosť, buldozér a navyše prvotriedny rétor, ktorý zvládne akúkoľvek situáciu doma aj v zahraničí. Vie byť tvrdý, nekompromisný, ale aj ústretový a niekedy aj s lyžičkou humoru. Navyše po troch rokoch uplatňovania útrpného práva, ktoré v dnešných časoch nemá čo robiť v právnom štáte, stvrdlo jeho srdce na kameň.

Ako je možné, že po rokoch „boja“ za liberálnu demokraciu a „právny“ štát toto všetko súčasná opozícia dovolila? Je to rad nesprávnych rozhodnutí, omylov, ale najmä nekritického presvedčenia, že idú správnou cestou. Tá však naopak končí v upevňovaní moci Roberta Fica a jeho strany na Slovensku. Kým bude Miško Šimečka v čele frontu za liberalizáciu Slovenska, dovtedy sa budú opakovať chyby celej opozície. Väčšina voličov na Slovensku jasne ukázala, že s ich cestou nesúhlasí. Chcú snáď dnešní stranícki demonštranti vyprovokovať aj druhú stranu politického spektra, aby stoličky v parlamente vymenili za tribúny na uliciach? Potom už parlament a politikov nebude treba. Občania si to na Slovensku vybavia medzi sebou sami. Dúfam, že nie v pästných súbojoch a streľbe na uliciach. Podobne ako sa začala tragédia na Ukrajine. Komu to prospieva?

Ľubo Belák

15.12.2023

Rozlúčka s Igorom Bázlikom

Igor mi ukázal cestu k hudbe

 

 

Ďalšia hudobná rozlúčka, tentoraz s mojim priateľom Igorom Bázlikom. Bol jedným z trojice profesionálnych hudobníkov, ktorí mi ukázali, že hudba nie sú iba akordy na gitare a spievanie beatlesoviek. Braňo Hronec, Vieroslav Matušík a Igor. Od každého z nich som dostal do daru zručnosť pri práci s hudbou. Najmä aranžovanie pre orchester, tajomstvá harmónií a zápis do nôt. To bola pre bigbíťáka v šesťdesiatych rokoch jedna veľká neznáma. Už v čase našej beatovej skupiny The Players som sa podujal zachytiť naše skladby do notovej osnovy. Cesta späť už bola nemožná. Objavovanie hudby ako vzduchu, ktorý dýchame nie je možné bez pochopenia jej existencie.

S Igorom Bázlikom som neraz presedel pri klavíri, kde mi len tak na kus notového papiera ukázal ako sa zapisujú do nôt sláčiky, klavír, gitary, dychové nástroje a ľudský hlas. Robil to nezištne. Vážil som si, že si aj on mňa považoval za hudobného partnera, aj keď pôvodom amatéra bez hudobného vzdelania. Viedlo to k spolupráci. On ako skladateľ a ja ako aranžér, gitarista a spevák. Bol som mladý, neskúsený, ale s optimizmom pri pohľade do budúcnosti mojej hudobnej kariéry. Zostalo mi to až podnes.

Igor ďakujem a určite na teba v svojich spomienkach nezabudnem.

Pieseň Záľuby – hudba: Igor Bázlik, slová: Kamil Peteraj hrá skupina Ľuba Beláka

 

Igor Bazlik Kompoziciar Titulok

 

You must have the Adobe Flash Player installed to view this player.

 

Aj hviezdy padajú

(posledná rozlúčka)
Lubo 11 obcankaNikto si nechce priznať, že je smrteľný. Platí to však len dočasne. Nesmrteľnosť je túžba po večnosti. Napriek tomu nesmrteľnosť existuje. Je zapísaná v notách, nahrávkach piesní, videách a v duši tých, ktorým bola určená. Je jedno, či ju hudobník venoval svojej milenke, rodine, alebo úspech na pódiu. Hudba dáva šancu každému, kto spozná, že hudba je jeho osud.
Pre Vaša Patejdla to platí dvojnásobne. Dnešné zazvonenie umieráčika vo mne zobudilo spomienku na jeho originálne melódie plné života a optimizmu. Vaša som ako muzikant, ale aj pri práci v televízii sprevádzal počas jeho cesty muzikantským životom. Na poslednom stretnutí sme si dali sľub, že sa najbližšie uvidíme u neho v Prahe. Už to nebude možné. Som si však istý, že sa s ním budem stretať naďalej. V spomienkach, pri hudbe, ale aj televíznych archívoch, ktoré ukrývajú klenoty jeho hudobnej tvorby.
Vašo, budeš mi chýbať. Klaniam sa tvojej pamiatke.
Ľubo Belák
19.8.2023
 
 
You must have the Adobe Flash Player installed to view this player.

RockOn s Ľubom Belákom

logo slagr
Televízna relácia RockOn
s
Ľubom Belákom
uvádzajú
Lenka Rakár & Palo Drapák
 
 
 
You must have the Adobe Flash Player installed to view this player.
 
 
 

Dnešný dátum

streda, 17 apríl 2024

Návštevníci

Práve tu je 647 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Novinky

Bratislava nie je Slovensko, Vojna nie je mier a Slováci nie sú blbí Bratislava nie je Slovensko, Vojna nie je mier a Slováci nie sú blbí 2024-04-08 - “Chcem vám povedať jedno zreteľne a jasne. Toto vám... Čítaj viac
Voľby prezidenta SR 2024 Voľby prezidenta SR 2024 2024-04-05 - Zvážte! Ú S T A V A   S L O V E N S K E J... Čítaj viac
Slovensko hľadá prezidenta Slovensko hľadá prezidenta 2024-03-28 - Každá televízna show potrebuje hviezdy a “hviezdny “ komparz,... Čítaj viac
Verejnoprávna RTVS? Verejnoprávna RTVS? 2024-03-17 - Ulice sú plné hesiel o demokracii, o fašizme,... Čítaj viac

JEvents Calendar

April 2024
S M T W T F S
31 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 1 2 3 4
Používame cookies!

Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľskú skúsenosť (tracking cookies). Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že ak ich odmietnete, možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.