Čierne na bielom - predaj

Predaj * Martinus * ArtForum Pantarhei

Objednávka CD Bigbíťák

Objednávka CD
CD Bigbíťák

Návštevnosť

438264
DnesDnes87
VčeraVčera156
Tento týždeňTento týždeň1049
Tento mesiacTento mesiac1294
CelkoveCelkove438264

Čitáreň

Video vyhľadávanie

Foto

Projekt riadenia a rozvoja RTVS

Lubo_11_obcankaPonúkam Vám celý projekt, ktorý som predložil Výboru NR SR. Chcel by som ním otvoriť diskusiu o verejnoprávnych médiách, ktorá na Slovensku chýba už dvadsať rokov.

Svoju prácu poskytujem ako materiál zhrňujúci stav a perspektívy nielen verejnoprávnych, ale aj komerčných médií v novom svete SLOBODNÉHO VÝBERU.

Pridajte sa!

 

ROZHLAS A TELEVÍZIA SLOVENSKA

AKO NÁRODNÉ AUDIOVIZUÁLNE CENTRUM

projekt riadenia a rozvoja RTVS

júl 2012

Autor: PhDr. Ľubomír Belák

 

 

OBSAH

 

I. Východiská............................................................................................................4

I.1.  Stav mediálneho priestoru na Slovensku. ....................................................4

I.2.  Stav naplnenia úlohy verejnej služby .. ........................................................6

I.3.   Slovenská televízia vo faktoch a číslach.......................................................8

I.4.  Stav ľudských zdrojov STV..............................................................................9

II.      Ciele.............................................................................................................. 10

II.1. Identita..............................................................................................................11

II.2. Program............................................................................................................11

II.3. Výroba...............................................................................................................12

II.4. Ľudské zdroje...................................................................................................13

II.5. Ekonomika...................................................................................................... 14

II.6. Legislatíva....................................................................................................... 16

II.7. Organizačná štruktúra.....................................................................................16

II.8. Digitalizácia..................................................................................................... 17

II.9.Integrácia médií................................................................................................ 19

III.     Plán zmien..................................................................................................... 23

III.1. Prvá fáza – Audit..............................................................................................23

III.2. Druhá fáza – Realizácia zmien v organizačnej štruktúre a v pracovných pozíciách..................................................................................................................23

III.3.  Tretia fáza – Tvorba programového konceptu  na rok 2013..................... 24

IV.    Záver............................................................................................................... 26

 

Spracovateľ projektu PhDr. Ľubomír Belák

PhDr. Ľubomír Belák je odborníkom na televíznu tvorbu a vysielanie. Odborné vedomosti a schopnosti preukazujú ukončené štúdiá na FFUK – Teória kultúry, Open university – The financial and effective manager. Absolvoval viacero študijných pobytov v BBC Londýn, Bristol, Northern Ireland, Voice of America, NED –mediálnom komplexe v Holandsku, FOX network.

Začínal v roku 1984 v Československej televízii Bratislava ako dramaturg a vedúci dramaturg hudobno-zábavných relácií. V roku 1988 sa stal hlavným dramaturgom Československej televízie HRZP. Popri riadiacej práci sa ako dramaturg podieľal aj na niekoľkých významných projektoch ako bol celovečerný film Juraja Jakubiska TAKMER RUŽOVÝ PRÍBEH, baletný koprodukčný film ALIBABA A ŠTYRIDSAŤ ZBOJNÍKOV a mnohé ďalšie. Po roku 1992 zakladá nezávislú televíznu producentskú firmu REDSTONE, s.r.o. so zahraničnou kapitálovou účasťou. Ako producent priniesol úspešné televízne formáty ako RHYTMICK, ČO DOKÁŽE ULICA. Neskôr sa podieľal na výrobe programov prvej českej komerčnej televízie NOVA, kde produkoval úspešný zábavný cyklus PTÁKOVINY. Neskôr zakladá firmu TATRA ABB, s.r.o., kde sa naďalej venuje producentskej činnosti. Vznikajú programy ako KEĎ ODCHÁDZA KAPELA, PRÍBEH ZVANÝ DROGA, REDLINE, KORZO, TOPSET, MUZIK KLUB, FLUIDUM a ďalšie.

Bol pri vzniku prvej bratislavskej regionálnej televízie CITY TV, ktorá v roku 1996 bola administratívne zrušená. Ako producent sa podieľal pri štarte televízie MARKÍZA. Produkoval úplne prvý televízny program, ktorý TV Markíza odvysielala – Jedálny lístok Markízy. V roku 1999 začal v televízii VTV pôsobiť ako hlavný dramaturg. Tu vznikajú ďalšie jeho projekty, Vtipkári, Záhorácka búda, Ide pieseň okolo.

V roku 2000 sa stáva riaditeľom novo vznikajúcej lokálnej televízie bratislavskej mestskej časti Ružinov RTV. Podieľal sa na celkovej koncepcii, ako i technickom zariaďovaní a rozbehu programového obsahu, ktorý bez veľkých zmien funguje dodnes.

V roku 2008 spracoval projekt IPTV, ktorý uviedol do života v roku 2007 a televízia s názvom X@tv (Xentauri) začala na základe licencie vysielať svoju programovú službu v retransmisnej sieti SATRO. Po prvýkrát sa na Slovensku realizovalo vysielanie prostredníctvom internetového protokolu v plnej vysielacej kvalite 24 hodín denne.

V ostatnom čase sa venuje masmediálnej komunikácii, ako vednému odboru a teórii digitálnej televízie a vysielania, kam patrí aj problematika internetovej televízie.

(Poznámka autora - Niektoré časti tohto projektu sa objavili už v práci z roku 2008. Doteraz neboli vo verejnoprávnej televízii, či rozhlase realizované)


I. Východiská

 

I.1.    Stav mediálneho priestoru na Slovensku

Duálny systém vo sfére elektronických médií prešiel najmä v posledných šiestich rokoch viacerými zmenami. Nielen u nás, ale v celej Európe, pociťovať veľké rozdiely najmä medzi východoeurópskymi verejnoprávnymi médiami, ktoré museli prejsť cestu transformácie, nielen čo do formy, ale najmä obsahu a myslenia tých, ktorý ho napĺňajú – novinárov a televíznych dramaturgov. Riadiaci pracovníci v médiách sa nevyhli výraznému ekonomickému tlaku, ktorý podmieňuje všetky sféry spoločenského života. Pokiaľ medzi komerčnými médiami neraz vidíme takmer identickú zhodu v programovej stratégii, verejnoprávne média v jednotlivých štátoch Európy sa takmer vôbec nepodobajú. Je to závislé najmä od vnímania týchto médií danou spoločnosťou, politickou reprezentáciou a štátom,  na území ktorého vysielajú. Neraz je to politická neochota, vyrovnať sa s problémom verejnej služby, inokedy je to podľahnutie tlaku diváckej verejnosti, ktorá mediálny trh vníma celistvo a neraz si neuvedomuje odlišnosť rolí, ktoré média vzhľadom na duálny systém hrajú.

Základnými znakmi verejnoprávneho média, ktorými sa odlišujú od súkromných médií je finančná samostatnosť, manažérska a redakčná nezávislosť najmä voči politickým a podnikateľským štruktúram.

Jedným zo súčasných rozporov  vo vnímaní verejnoprávneho média u nás je požiadavka vysokej sledovanosti /ratingu/ na jednej strane a na druhej  strane zodpovednosť zo zákona, kde je zadefinovaný spoločenský konsenzus o jeho povinnostiach, postavení a právach. Podobné rozpory vznikajú aj  v iných sférach, najmä v školstve a v zdravotníctve, kde sa neraz skloňuje problém financovania a zabúda sa na obsah – vzdelanie a zdravie. Ekonomická prosperita a ekonomický rast ešte nemusia znamenať kvalitu či úžitok pre naplnenie potrieb občana. Významnú úlohu v živote každého hrá hodnotová stabilita, ktorá sa odráža v kultúrnej istote každého z nás. Práve formovanie tejto časti integrity osobnosti je v súčasnosti potláčané. Do popredia sa dostáva spotreba tovarov alebo služieb, a to neraz v ľuďoch vyvoláva stres.

Médiá, najmä televízia a rozhlas, sa významne podieľajú na formovaní hodnotového systému a tým, i kultúrneho obrazu súčasného človeka. Za povšimnutie stojí, že vo vysielaní televízií sa o otázkach svetonázoru, etiky a filozofie zväčša objavuje len konfesionálny pohľad, akoby v civilnom prostredí neexistoval. Je to však len mediálna realita, ktorá s ozajstným životom má len málo spoločné. Súčasný človek si zaslúži, aby sa o morálke, zmysle života alebo o iných základných otázkach existencie človeka a spoločnosti hovorilo aj bez ideologizmov a tendenčnosti. Je to len jeden z príkladov zlyhania verejnoprávneho média u nás.

Príčin, prečo je to tak, je viac. Nie je to len nedostatok finančných prostriedkov, ale aj skepsa medzi žurnalistami, tvorcami televíznej publicistiky a spravodajstva v uplatňovaní profesionálnych kritérií žurnalistiky, výrazný tlak mediálneho prostredia na emotívnosť príspevkov bez hlbšieho a pravdivejšieho obsahu a posun žurnalistickej agendy smerom k bulváru a povrchnej zábave. V oblasti umenia je to ešte výraznejšie. Z médií sa takmer vytratila tvorba pre deti a náročnejšieho diváka.

Popri otázkach pravdivosti a kontextuálnosti je tu aj obrovský problém absencie kultúrnych mechanizmov. Pritom práve kultúra zohrala pri civilizačnom a demokratizačnom procese dôležitú úlohu.

Kultúru podľa autora tejto práce je potrebné chápať ako hodnotový systém spoločenstva s ambíciou tvorivo pristupovať ku všetkým činnostiam,  ktoré človek – neanonymná verejnosť vykonáva v pracovnom, ale aj súkromnom živote. K základným kultúrnym hodnotám patrí ľudskosť, spravodlivosť, sloboda poznania a tvorby. Kultúra v tom najširšom kontexte je aj súbor vzorov, či už správania, postojov, názorov a záujmov, ktoré majú svoju historickú podstatu. Jej hybnou silou je tvorivá činnosť. Je uchovávaná v súboroch symbolov vyjadrených v artefaktoch a v systéme kultúrnych inštitúcií, ktorých funkcia je jasne charakterizovaná. Na rozdiel od teórií, ktoré kultúru definujú len ako vzory správania, je toto hodnotové vymedzenie dichotomické, kde oproti kultúre vystupuje nekultúrne, nehodnotné.

Na verejnosti je kultúra zväčša chápaná ako umelecká kultúra. Je to však len malý, aj keď podstatný úsek kultúry ako celku.

Práve kultúrne inštitúcie, akými sú verejnoprávne médiá, sú tým miestom, kde sa regeneruje hodnotový systém spoločnosti a oživuje ich funkcia v občianskom živote. Prostredníctvom programovej služby vracia do života všetko to, čo priniesli dejiny kultúry, proces poľudšťovania spoločnosti.

I napriek tomu, že v každej spoločnosti sa deklarujú kultúrne slogany, zväčša sú to už len ikony bez hodnotového pozadia a kontextu. Preto aj kultúrny slogan „kultúrna inštitúcia“, ktorý označuje organizáciu niečím, čo táto nevykonáva, je neraz len prázdnym ornamentom . Takáto inštitúcia je zbytočná.

Polemika či je na Slovensku potrebná verejnoprávna inštitúcia, alebo nie, je v súčasnej Európe bezpredmetná.  Názor Európy bol vyjadrený vo viacerých dokumentoch.

  1. Smernica o Televízii bez hraníc (s revíziami v rokoch 1997, 2002, 2007)
  2. Smernica o audiovizuálnych službách (konvergencia medzi telekomunikáciami a vysielaním) - 2005
  3. Program MEDIA – (podpora konkurencieschopnosti európskeho filmu – od roku 1990 MEDIA I., 1996 – MEDIA II., 2001 – MEDIA plus, 2006 – MEDIA 2007
  4. O filmovom dedičstve – 2005
  5. O kultúrnej rozmanitosti – 2005, UNESCO – Dohovor o ochrane – 2007
  6. O mediálnej gramotnosti – 2007
  7. O kreatívnom priemysle – 2007

Protokol o systéme verejnoprávneho vysielania pripojený k Amsterdamskej zmluve 1997 - verejnoprávne vysielanie sa považuje za „priamo prepojené s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami každej spoločnosti a s potrebou zachovania mediálnej plurality“. Protokol obsahuje záväzok, že v prípade ponechania verejnoprávneho vysielania v kompetencii členských štátov, zabezpečia jeho financovanie „v záujme splnenia verejnoprávneho poslania.“ V roku 2005 na siedmej Konferencií európskych ministrov o mediálnej politike (Kyjev) Rada Európy znovu potvrdila dôležitosť verejnoprávneho vysielania ako „prvku sociálnej spojitosti, reflexie kultúrnej diverzity a zásadného faktora pluralitnej komunikácie prístupnej všetkým.“ Európska komisia súčasne zdôraznila, že štátna podpora verejnoprávneho vysielania musí prejsť testom proporcionality, čo znamená, že táto podpora nesmie prekročiť konečné náklady na splnenie verejnoprávneho poslania.

/OS  monitorovacia správa TELEVÍZIE V EURÓPE – 2005/

I.2.  Stav naplnenia úlohy verejnej služby

Hneď od začiatku svojho vzniku sa Rozhlas a televízia Slovenska ako kultúrna inštitúcia zmieta v turbulentnej sebareflexii, či a ako napĺňa to, čo je jej poslaním. Vznik spojenia rozhlasu a televízie vyvolala najmä predstava o ekonomickej prospešnosti takejto inštitúcie. Zabudlo sa na to, že len samotné spojenie dvoch médií nie je konečným riešením. V iných vyspelých európskych krajinách vznikali spojenia rozhlasu a televízie ako historický proces a majú za sebou dlhú cestu vývoja. Nielen ekonomickej stability, ale najmä organizačného systému a obsahu verejnej služby.

RTVS ako nový megamediálny kolos nastúpil do vlaku po novom – bez jasnej predstavy o organizačnej štruktúre, tvorbe programu, jasných dramaturgických plánoch, ale najmä bez vízie, kam by mala smerovať nová organizácia.

Televízia

Identita kultúrnej inštitúcie spojená s propagáciou kultúry Slovenskej republiky bola v prípade Slovenskej televízie nahradená značkami /Jednotka, Dvojka/, ktoré práve naopak nivelizovali všetky identifikačné znaky národa, krajiny a občanov. Jednotka a Dvojka ako názvy dvoch programov STV vychádzali zo zámeru prestrihnúť minulosť STV a začať od začiatku. Podobne to robili a doteraz robia barbari, ktorí vždy začínajú od začiatku

Ani zámer komerčne posilniť STV v minulých rokoch nevyšiel tak, ako sa v novom televíznom slogane tvrdilo. V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami ku koncu pôsobenia manažmentu generálneho riaditeľa Richarda Rybníčka klesla priemerná sledovanosť Jednotky o 6 percent. Ani ďalšie „digitálne vedenie“ Radima Hrehu nezmenilo kurz televízie. Manažmenty sa menili, problémy zostávali. Čo utrpelo najviac? Bol to práve program, kvalita, ale aj šírka ponuky pôvodných a prevzatých programov.

Aj v prostredí RTVS išlo o negramotnosť v príprave televízneho spravodajstva, publicistiky a nesystematický okrajový prístup k dramatickej tvorbe.

Prestalo sa vnímať poslanie verejnoprávnej inštitúcie napĺňať úlohy kultúrnej inštitúcie, ktorá slúži verejnosti a nie divákom. Ide o vyššiu kvalitu služby, ktorá nedegraduje na prenos obsahov na jednosmerný, od vysielateľa ku konzumentovi, ale o interaktívny kulturálny prenos, kde sú oba smery zrovnoprávnené, aj smer od občana k médiu.

Jediná možná cesta do blízkej, ale i vzdialenej budúcnosti nie je návrat, ale posun verejnoprávnej televízie k modernému chápaniu dôležitosti objektívnej a pravdivej informácie, k obsahovej kvalite, podpore umeleckej sféry, vytváraniu  priestoru pre dialóg na televíznej obrazovke naozaj všetkým občanom a začať sa konečne správať ako dospelá verejnoprávna inštitúcia.

Rozhlas

Aj napriek stabilnejšiemu stavu rozhlasového vysielania RTVS nemožno konštatovať, že by situácia najmä v napĺňaní svojho poslania bola ideálna.

V rozhlasovom vysielaní sa stratila najmä obsahová hĺbka a pestrosť programovej služby, na ktorú boli poslucháči dlhé roky zvyknutí. Vytratila sa analitická kultúrna publicistika, dramatické žánre, detské relácie. Tendenčná trivializácia kultúrnych obsahov posolstiev odznievajúcich v jednotlivých programových typoch zapríčinila stratu pozície, ktorú Slovenský rozhlas vždy mal. Bol to koráb slovenskej rozhlasovej žurnalistiky, pôvodnej dramatickej tvorby nielen pre dospelých poslucháčov, ale aj pre deti a mládež. Akýmsi „novodobým upratovaním“ sa z hlavnej vysielacej stanice Rádio Slovensko stala hudobno-zábavná publicistická stanica bez ambícií napĺňať poslanie kultúrnej inštitúcie. Namiesto toho, aby bolo snahou vzdialiť sa od vysielaní komerčných rádií, sa program cielene začal podobať ostatným vysielateľom v našom mediálnom priestore. Takmer 50% hudobných programov je v programovej skladbe Radia Slovensko prinajmenšom otázny.

Rozhlas ako auditívne médium „stratilo hlas“. Namiesto sonorných, sýtych hlasov hlásateľov a moderátorov s jasnou slovenčinou sa začali objavovať hlasy podobné diskdžokejom a vyvolávačom z lunaparkov. Hlásanie „novej estetiky“ nebolo ničím opodstatnené.

Najväčším zlyhaním rozhlasového vysielania bola progresívna diskriminácia diváckych skupín, akými sú najmä ľudia nad 50 rokov, deti a divácke skupiny, ktoré si vyhľadávajú náročnejšie obsahy rozhlasového vysielania. Iste, možnosť vysielať na viacerých programových službách poskytla opticky možnosť vyčleniť jednotlivým skupinám vlastné vysielanie. Je to však chybná úvaha a najmä budovanie akýchsi programových smetísk, kam nezablúdi ucho diváka. Je dôležité koncentrovať pozornosť na programovú skladbu každého z vysielaní programovej služby, aby to neboli len skladačky neschopných programových pracovníkov, ale plnohodnotné a jasne koncipované dramaturgie.

Preto je v úvode projektu ďalšieho smerovania RTVS potrebné jasne definovať obsah verejnej služby, ktorý pozostáva zo skutočností, že:

-      ide o kulturálny model komunikácie. Je procesom zapájania sa do spoluvytvárania spoločnej kultúry.

-      Ide o zodpovedný a uvedomelý prístup k informáciám a k masmediálnej komunikácii, kde inštitúcia, médium poskytuje zdroje pri tvorbe a dynamizácii hodnotového systému spoločnosti -  a tým napĺňa verejnú službu

-      Poslaním Slovenskej televízie  je napĺňať verejnú službu s vedomím spoločenskej zodpovednosti.

-      Spoluzodpovedá za stav kultúrneho prostredia spoločnosti a kultúrnej istoty občana.

RTVS ako kultúrna inštitúcia musí plniť funkcie obsiahnuté vo verejnej službe a to najmä

-       neustálym získavaním a odovzdávaním relevantných a kontextuálnych poznatkov, či informácií ,

-       vytváraním vzťahov medzi jednotlivými súčasťami spoločnosti /korelačná funkcia/

-       ukladaním a oživovaním kultúrneho dedičstva /kontinuitná funkcia/

-       poskytovaním uvolnenia oddychu a osobného uspokojenia formou zábavy a hry

-       mobilizovaním spoločnosti do verejnoprospešných aktivít, kde patrí aj politický život a trh.

 

Práve o tom je predložený projekt.  Je to súhrn činností, ktoré naštartujú mechanizmy

 

„Národného audiovizuálneho centra“

Nový obsah inštitúcie musí stáť na pevných základoch a východiskách. Musí byť finančne, manažérsky a redakčne nezávislé, bude využívať zblíženie digitálnych technológií televízie, filmu a rozhlasu, začne budovať medzinárodné kontakty aj vo sfére podpory tvorby a stane sa hlavným organizátorom a propagátorom kultúrneho života na Slovensku.

I.3.   Programová služba RTVS vo faktoch a číslach

 

Vysielanie televízie (Jednotka)

 

Vysielanie televízie (Jednotka)

 



Mer. Jedn.

2003

2004

2005

2006

2011

2012

Spravodajský

%

15,3

16,78

16,64

13,53

9,9

11,7

Publicistický

%

15,8

14,31

10,13

11,96

10

12,4

Športový

%

7,5

8,53

4,11

6,72

2,9

4,6

Vzdelávací

%

1,3

3,27

1,59

1,23

1,9

2,2

Zábavný

%

7,2

10,35

8,91

7,77

7,5

14,6

Náboženský

%

1,2

0,51

0,61

0,9

0,2

0,2

Hudobný

%

4

4,32

3,3

1,72

5,4

4,9

Dramatický

%

31,2

32,35

33,93

37,77

53,2

38,7

Dokument

%

6,2

9,58

10,55

9,28

3,8

4,8






 

Tento prehľad podielu jednotlivých programových typov od roku 2003 až po 2012 vypovedá o relatívnej stabilite podielu jednotlivých televíznych žánrov vo vysielaní. Snáď otázny je znižujúci sa podiel spravodajstva vo vysielaní Jednotky.

Podobne znižujúci trend nastal aj vo vysielaní dokumentárnej tvorby.

Čísla však nevypovedajú o podiely pôvodnej domácej tvorby, premiérach a reprízach.

V programe dlhodobo chýbajú vzdelávacie relácie, znižoval sa podiel športu a mierny pokles zaznamenala aj publicistika. I napriek vysokému podielu dramatických programov je potrebné podotknúť, že išlo spravidla o zahraničnú tvorbu, televízne seriály a telenovely zväčša pochybnej úrovne. Výrazne nízky je podiel hudobnej tvorby.

Okrajovou diváckou skupinou boli aj deti, mládež a občania v dôchodkovom veku a diváci s vyhranenými profesnými alebo osobnými záujmami. Pre všetkých servíruje verejnoprávna televízia takzvaný rodinný balík programov, ktorý psychológovia definujú ako program mentálne určený pre šestnásťročných divákov.  Otázky zdravia, životného prostredia, životného štýlu, spoločenských vied, umeleckej kritiky sa na obrazovke objavovali len sporadicky a to v pochybnej forme a obsahu.

Diskriminácia menšinového diváka odsúdeného na azyl Dvojky bola jasne preukázateľná v prospech marketingového argumentu sledovanosti, ktorý je dôležitý najmä vo vzťahu k predaju reklamného času.

Vysielanie rozhlasu

RTVS, ktorá vznikala po nástupe nového vedenia „vo farbách rozhlasovej programovej služby zastúpenej deviatimi rozhlasovými stanicami:

Rádio Slovensko

Rádio Regina

Rádio Devín

Rádio_FM

Rádio Patria

Rádio Slovakia International

Rádio Klasika

Rádio Litera

Rádio Junior

 

Podiel programových typov Rádio Slovensko



Mer. Jedn.

2011

2012

Spravodajský

%

12,3

13

Publicistický

%

10

12,4

Športový

%

5

5

Vzdelávací

%

0

0

Zábavný

%

1

1

Náboženský

%

2

2

Hudobný

%

45,7

46

Dramatický

%

2,7

1,2

Literárne a umelecko-dokumentárne programy

%

2

0,5

Reklama


%

4

4

 

Nosná rozhlasová stanica Rádio Slovensko v posledných rokoch zmenila svoj charakter na „informačné rádio“. Pri pohľade na štruktúru jednotlivých rozhlasových žánrov je zrejmé, že len čiastočne napĺňala svoje poslanie. Takmer 50 percent hudby posúva obsah rádia na úroveň hudobno-zábavnej publicistiky, čo dramaticky zmenilo zmysel napĺňania povinnosti verejnej služby v podmienkach rozhlasového vysielania. Je zarážajúc, že tento nesúlad charakteru vysielania a skutočnosťou vznikal so súhlasom Rady RTVS.

 

I.4.  Stav ľudských zdrojov STV

 

V STV sa po roku 2003 výrazne znížil počet pracovníkov. Podľa vtedajšieho vedenia bolo tak urobené na základe auditu, ktorý konštatoval prezamestnanosť v organizácii. Neselektívne hromadné prepúšťanie malo za následok odliv odborných pracovníkov so skúsenosťami. Bolo to viditeľné najmä na programových úsekoch, kde vedenie plánovalo výrazne zmeniť filozofiu vysielania a tým aj vlastnej práce. Opticky to vyzeralo výhodné aj po ekonomickej stránke, pretože sa tým mali pravdepodobne znížiť odvody za zamestnancov. Vyhovelo sa tlaku diváckej verejnosti, ale najmä ekonómov, zoštíhliť organizáciu, ktorá by bola flexibilnejšia, úspornejšia a tým i modernejšia. Táto personálna zmena však popri pozitívach znamenala, že v mnohým zložkách STV nastúpili pracovníci s krátkodobými zmluvami, prípadne zmluvami na služby u tých , ktorí mali živnostenské oprávnenie, alebo redaktori platení na základe honorárových zmlúv.

Outsourcing, ako spôsob využívania externých pracovníkov nie je v médiách cudzí prvok, avšak na kľúčových pozíciách musia byť stabilizované interné funkcie, ktoré priamo ovplyvňujú chod organizácie.

Najakútnejší problém je stabilizácia ľudských zdrojov v žurnalistických profesiách. Samostatným problémom je vzťah zamestnancov a spolupracovníkov k inštitúcii. V teórii riadenia je to nezanedbateľný aktivačný moment. Bez kultúry vzťahov vo vnútri organizácie sa otvára priestor pre nedôveru, strach, potláčanie tvorivých aktivít, čo sa v dôsledku odráža aj na kvalite výstupu tvorivo-výrobného procesu. Pracovníci nemôžu byť len na základe interného predpisu lojálni k vlastnému zamestnávateľovi. Je to zodpovednosť manažmentu ako motivovať ľudí k vyšším a kvalitnejším výkonom. Nie je to len otázka peňazí, je to v prvom rade otázka kvalitného riadenia ľudských zdrojov.

 

II.        Ciele

 

Ak predpokladáme, že jestvuje celospoločenský konsenzus o RTVS, ako o kultúrnej a verejnoprávnej inštitúcii, potom je úlohou najbližšieho obdobia naplniť ciele, ktoré privedú túto inštitúciu bližšie k želanému ideálu. Ten sa naplní, len ak sa RTVS stane organizáciou s programovou a finančnou stabilitou. Organizáciou s trvale udržateľnou vysokou kultúrnou a informačnou hodnotou, ktorá prostredníctvom odborne vyspelých pracovníkov bude zárukou kvality a náročnosti.

Na tejto ceste je potrebné naplniť tieto ciele.

- návrat k identite národného vysielateľa

- nanovo vytvoriť organizačnú štruktúru, ktorá bude akceptovať špecifickosť televíznej a rozhlasovej tvorby a vysielania

- naštartovať vnútornú kultúru organizácie so snahou posilniť lojalitu a hrdosť byť pracovníkom verejnoprávneho média.

- nanovo vytvoriť spravodajský komplex, ktorý bude spĺňať najprogresívnejšie kritéria žurnalistickej práce a požiadaviek na objektivitu, aktuálnosť a pútavosť spravodajstva.

- vytvoriť priestor na užšiu spoluprácu s kultúrnou a umeleckou verejnosťou s úsilím naplno využiť tento potenciál pri tvorbe programov

- podporovať dramatickú televíznu a filmovú tvorbu

- vytvoriť priestor a spoluprácu s inými orgánmi štátnej správy a samosprávy pre vznik vzdelávacích televíznych a rozhlasových relácií

- zrovnoprávniť všetky divácke záujmové skupiny v programovej ponuke bez skrytej, alebo verejnej diskriminácie

- spolupracovať na novom zákone o verejnej službe a RTVS

- technologicky inovovať výrobné a vysielacie pracoviská s cieľom byť na rovnakej úrovni ako okolití verejnoprávni vysielatelia.

- vytvoriť iniciatívu na vznik fondu pre verejnoprávne médiá, kde by sa združovali popri koncesionárskych poplatkoch aj iné zdroje financovania tvorby a vysielania.

- dokončiť digitalizáciu archívu a spustiť Audiovizuálnu knižnicu, ktorá by bola k dispozícii verejnosti.

- vytvoriť priestor pre stredoškolské odborné štúdium televíznych a rozhlasových pracovníkov v odboroch, ktoré sa na Slovensku nevyučujú.

 

II.1. Identita

Jedným z prvých cieľov je návrat k identite verejnoprávneho vysielateľa, ktorý nie je len jeden z radu vysielateľov rozhlasu a televízie. Je zároveň aj nositeľom obrazu Slovenska – národným vysielateľom, médiom, ktoré šíri všetko to, čo pozitívne naša spoločnosť prináša súčasnému multikulturálnemu svetu. Preto spojenie vysielateľa a krajiny, ktorej občanom robí verejnú službu musí byť základom jednotnej identity.

V projekte odporúčam nielen návrat k označeniu televíznych programových služieb STV 1 a STV 2, ale aj k charakteru verejnej služby deklarovanej v materiáloch EU a UNESCOkultúrnej diverzite.

 

II.2. Program

 

Ústredným motívom zmien v najbližšom období je práca nad koncepciou programovej služby rozmenenej do programovej skladby a programových typov.

Poslanie verejnoprávneho vysielateľa nie je vysielať pre všetkých a tým preferovať väčšinového diváka, ktorý je hlavným argumentom komerčného efektu premietnutého do ratingu, čím  prehlbuje diskrimináciu menších záujmových skupín.

Médium musí byť pre každého. Právo na neho majú nielen diváci Superstar a telenoviel, ale aj milovníci divadla, opery, ochrancovia životného prostredia, literatúry, vážnej hudby a iní, ktorých parciálne potreby v RTVS nie sú naplnené. Preto je potrebné zmeniť filozofiu z vysielania pre divákov na službu verejnosti.

Zo zákona, ale aj zo zmyslu jej poslania je v prvom rade vysielateľom a propagátorom kultúrnych obsahov, ktoré ako inštitúcia zbiera, triedi, spracováva a šíri. Jej akčný priestor je éter, vysielanie, šírenie kultúrnych posolstiev. Zažité vnímanie verejnoprávnych médií ako do seba uzavretého hlavného tvorcu kultúry na Slovensku nemá opodstatnenie a nie je ani správne. Jej najhlavnejšou úlohou je byť zrkadlom a priesečníkom snáh verejnosti o zdravý životný štýl, uplatňovanie pozitívnych hodnôt a postojov, ale aj spôsobov správania. Ale najmä by mala byť platformou, kde sa stretáva rôznorodosť názorov na všetky spoločenské témy.

Najmä Slovenská televízia v minulosti plnila nemalú úlohu iniciátora tvorivých počinov v oblasti umeleckej kultúry. Za posledných pätnásť rokov vyrástla nezávislá skupina producentov a prichádzajú noví, ktorí na profesionálnej báze realizujú pôvodnú audiovizuálnu slovenskú a európsku tvorbu mimo verejnoprávneho vysielateľa. Nie sú to akýsi cudzopasníci, ktorí vyciciavajú inštitúcie s jediným zámerom finančne profitovať z takejto spolupráce. Dnes je celosvetovým trendom, aby práve umelecká tvorba bola nezávislá, ale zároveň aj zodpovedná za dielo, ktorému vdychuje život. Práve verejnoprávne médiá musia byť spoluiniciátormi spolupráce s externým prostredím za jasne definovaných vzťahov, do ktorých vstupujú buď ako koproducenti, vysielatelia alebo objednávatelia. Je bytostne dôležité, už aj vzhľadom na doterajšiu chudokrvnosť filmovej tvorby na Slovensku, aby  zintenzívnela medzinárodnú spoluprácu a tak rozširovala našej profesionálnej umeleckej sfére priestor na prácu. Práve cez kvalitné umelecké diela sa môže naša krajina zviditeľniť. Nové prostredie Európskej únie kladie dôraz na stabilizáciu národných kultúr, ich rôznorodosť, aby nezostali len tradíciou a spomienkou na minulosť, ale aby neustále obohacovali pestrú ponuku krajín Európy. Preto jedným z hlavných programových cieľov je výrazne posilniť pôvodnú umeleckú a dokumentárnu tvorbu vo vysielaní a v realizácii nových diel .

V programovej skladbe sa musí odraziť polyžánrovosť, pestrosť ale najmä vlastná náročnosť v príprave a realizácii. Tu bude potrebné nadviazať permanentný dialóg s celou kultúrnou obcou, aby spolurozhodovali o náplni a obsahu prezentovanom v programovej službe.

V oblasti televíznej žurnalistiky bude potrebné  od základu postaviť najmä spravodajstvo, ktoré by malo podobne, ako je to v iných európskych krajinách, tvoriť vlakovú loď RTVS. Ide najmä o televízne spravodajstvo, ktoré dlhodobo postáva v kúte žurnalistiky na Slovensku. Doteraz sa nenašiel manažment, ktorý by prekonal stagnáciu spravodajstva vo verejnoprávnom médiu.

V prvom rade pôjde o vytvorenie Centra žurnalistiky, nového newsroomu, kde by sa celodenne pripravovalo a vysielalo aktuálne a pokiaľ možno aj pôvodné „in house“ spravodajstvo.

Musí sa zmeniť atmosféra a tlak na skvalitnenie žurnalistickej práce, prípadne hľadaním nových pracovníkov, ktorým žurnalistika nie je len zamestnanie.

Jedným z hlavných kritérií spravodajskej agendy sa musí stať potreba verejnosti byť informovaná a nie zabávaná (infotainment).  Rozhodujúcimi kritériami musí byť hodnotová orientácia demokratického civilizovaného sveta v mene ľudskej dôstojnosti, zákonnosti, pravdivosti a slobodnej tvorby.

Aj témy a ich spracovanie musí byť kontextuálne, zrozumiteľné a netendenčné.

Zrovnoprávnenie regionálnych a celoslovenských informácií vo vysielaní by mala byť súčasťou koncepcie spravodajstva nielen čo do formy ale aj obsahu. Pluralita názorovposkytnutie priestoru občianskym iniciatívam je ďalšou nenaplnenou prioritou televíznej žurnalistiky. Informačná diskriminácia je žiaľ z minulosti akoby nálepkou verejnoprávnej inštitúcie, kde pri každej politickej zmene, a tým i zmene vedenia televízie , či rozhlasu, nastane zmena kurzu obsahu a výbere informácií.

Spravodajstvo nesmie byť politické, či spolitizované. Má byť aj o politike. Neraz sme svedkami, že správy o politike suplujú stranícku propagandu na úkor nezávislosti postoja vysielateľa.

V oblasti národnostných menšín vzniká neraz dojem, že na Slovensku žijú len občania jednej národnosti. Aj tu musí dôjsť k naplneniu potrieb informovanosti všetkých občanov národnostných menšín nielen vo vyhradenom čase, ale aj v hlavnom dennom spravodajstve.

 

II.3. Výroba

 

Od administratívneho vzniku RTVS, ktoré sa nieslo v duchu improvizácie a spôsobe riadenia „pokus-chyba“, nebolo manažmentu jasné, ako organizovať výrobu. Hlavným nedostatkom bolo jednostranné presadenie rozhlasových vedúcich pracovníkov na čelo novovzniknutých centier a tým aj podriadenie výroby programu.

V organizácii výroby musí byť jasné, že televízna a rozhlasová výroba sú dve rozličné programovo-výrobné technológie.

Realizácia televíznych relácií je kolektívna, tímová, s vysokým nárokom na profesionálne zručnosti a vedomosti, ktoré sú pre tento druh práce jedinečné, blízke filmovej tvorbe. Oproti tomu rozhlasovú výrobu v súčasnosti digitálneho spracovania zvuku a jeho následná úprava neraz zvládne aj sám redaktor, či producent.

Pre oba tvorivé procesy je potrebné systemizovať výrobné nadväznosti od redakčnej prípravy až po vysielanie. Vzhľadom na to, že RTVS prešla výraznými zmenami, ktoré zasiahli aj organizáciu výroby, je len ťažko možné bez pravdivého poznania stavu, navrhnúť zmeny vo výrobe. Očakávam, že po vnútornom audite vystúpia na povrch viaceré anomálie nefunkčnosti výroby RTVS.

Najmä televízna výroba je fabrika na zvukovo-obrazové informácie, kde alfou a omegou je zosúladenie všetkých výrobných zložiek. Musí mať svoj časový rozvrh, kontinuálnu spoluprácu realizačného tímu a citlivú kontrolu celého procesu až po vysielanie. Ak celková televízna výroba nie je dostatočne plánovaná a koordinovaná, vznikajú veľké kapacitné a tým aj ekonomické straty.

Pri zavádzaní výrobných mechanizmov do tvorivého procesu je potrebné uplatňovať viacero východísk, aby celý proces mal nielen systém, ale aj logiku, časopriestorovú bezbariérovosť a racionalitu. Takýmito východiskami sú napríklad:

-       tímovosť

-       profesionálna náročnosť

-       plánovitosť

-       finančná ukáznenosť

-       osobná zodpovednosť

-       tvorivosť

K prehľadnosti a plynulosti výroby významne prispeje zavedenie operatívneho dispečingu. Tento bude nielen zjednodušovať rozhodovanie pri realizácii, ale bude zároveň aj účinným nástrojom kontroly čerpania finančných a výrobných zdrojov.

 

II.4. Ľudské zdroje

 

Televízne a rozhlasové profesie sú špecifické a vyžadujú si popri vzdelaní aj skúsenosť a kreatívnosť. Každá televízna, alebo rozhlasová relácia je originálne dielo. Jeho realizácia si vyžaduje skúsených a odborne pripravených ľudí. Preto si treba uvedomiť, že plnohodnotného pracovníka nezískame len jeho odborným vzdelaním. Významná je najmä prax. Preto treba stabilizovať ľudské zdroje s cieľom trvale zabezpečiť zvyšovanie úrovne pracovníkov. Redakčné, umelecké a technické profesie by mali byť obsadzované v prvom rade na základe overenej kvality a odbornosti.

Trendom všetkých predchádzajúcich manažmentov verejnoprávnych médií bolo číselné znižovanie počtu interných pracovníkov, čo opticky a ekonomicky znamenalo  posun v stave prezamestnanosti televízie. Žiaľ sa to dialo na úkor požadovaných odborných schopností a praxe, čo ublížilo inštitúcii, kde po desaťročia vyrastali osobnosti televíznej a rozhlasovej tvorby. Zároveň sa  pretrhol kontinuálny rast nových odborníkov.

Bude potrebné prehodnotiť stav pracovníkov a doplniť, prípadne vymeniť tých, ktorí chýbajú na rôznych pozíciách jednotlivých úsekov.

RTVS by sa mala sústrediť na vyhľadávanie nových spolupracovníkov najmä z prostredia spravodajstva a publicistiky. Na druhej strane je potrebné spravodajcom a publicistom vytvoriť priestor na ďalší rast a zdokonaľovanie, možnosť zahraničných študijných pobytov a ďalšieho vzdelávania. Významnou požiadavkou je ovládanie a používanie spisovného slovenského jazyka, na čo sa musí brať zvláštny dôraz nielen pri prijímaní žurnalistov, ale aj pri ich účinkovaní pred kamerou, či mikrofónom. Nemala by im chýbať ani znalosť jedného svetového jazyka.

Snahou bude, aby každý dostal šancu preukázať svoje schopnosti a vedomosti a samozrejme lojalitu k inštitúcii. V prípade, že sa pracovník v krátkom čase neprejaví, bude mu ponúknutá náhradná práca, alebo s ním bude rozviazaný pracovný pomer.

Veľkým otáznikom je práca na základe živnostenského oprávnenia. Žiaľ súčasná ekonomická situácia priam nahráva spôsobu najímať si práce od súkromných fyzických osôb (outsourcing). Určite by malo byť snahou pri riešení stavu RTVS posilniť zamestnanosť v inštitúcii a znižovať pomer spolupráce na živnosť.

V prípade, že vznikne iniciatíva na vybudovanie Národného audiovizuálneho centra, súčasťou projektu je aj realizácia stredoškolského odborného štúdia v televíznych, filmových a rozhlasových profesiách.

 

II.5. Ekonomika

 

Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, dnes médiá spojené do RTVS sú po dlhé roky finančne poddimenzované. Úlohy ktoré RTVS plní zo zákona si vyžadujú hlbšiu analýzu finančných potrieb verejnoprávnej inštitúcie.

V súčasnosti sú zdroje financovania jasne definované zákonmi o RTVS a  koncesionárskych poplatkoch. Preto bez ďalšej pomoci štátu a ďalších finančných zdrojov, je existencia silného média nemysliteľná.

Nasledujúce údaje nie sú neznáme, ale je potrebné si uvedomiť kde stojí RTVS na rebríčku financovania európskych verejnoprávnych médií. Určite sa Slovensko nemôže porovnávať s mediálnymi gigantmi ako je BBC alebo ARD, kde je rozpočet na inštitúciu postavený na úrovni 5 miliárd eur. Zarážajúce je však, že práve RTVS s plánovaným rozpočtom na rok 2012 niečo cez 88 miliónov eur je na konci radu európskych verejnoprávnych, či štátnych vysielateľov. Len v porovnaní s Českou televíziou, ktorá má rozpočet vyše 230 miliónov eur je RTVS podfinancovaná aj v prípade prepočtu na jedného obyvateľa.

Žiaľ je to fakt, ktorý aj po prípadnom ohlasovanom návrate ku koncesionárskym poplatkom zostáva veľkým otáznikom pre ďalší rast inštitúcie. Je úsmevné dočítať sa v navrhovanom rozpočte RTVS na rok 2012 o prebytku 2 673 887 eur.

 

Aké sú možnosti?

- Znižovanie výdavkov na výrobu a prevádzku RTVS. Vzhľadom na objektívne ceny ľudských zdrojov, nákladov na energie, ceny technológií o znižovaní dnes už aj tak dostatočne komprimovanej prevádzke nepripadá do úvahy.

- Zvyšovanie príjmu z reklamy a komerčných služieb. V súčasnosti je reklamný balík na Slovensku na úrovni roku 2011. Celkove 230 miliónov eur je však pevne v rukách komerčných médií. Tu je pár čísiel z roku 2011

Inzertné príjmy slovenských televízií v roku 2011 (tis. eur)

Markíza 74 312

Joj         26 632

TA3        7 457

STV (RTVS televízia) 3 083

(zdroj – mediálne.sk)

Práve Slovenská televízia zaznamenala za posledné roky výrazný pokles príjmov z reklamy.

- Štátna podpora. Vzhľadom na predchádzajúce roky je to významná časť finančných prostriedkov, ktoré idú, alebo by mali ísť priamo do tvorby programov. Tento zdroj je však neistý. Určuje ho celková ekonomická situácia v Slovenskej republike.

- Fond pre verejnoprávne médiá.

Stálo by za úvahu vytvoriť Fond pre verejnú službu vo verejnoprávnych médiách (projekt je rozpracovaný na str. 20)

Preto v súčasnosti jediným východiskom hľadania finančných a kapacitných zdrojov je reštrukturalizácia výroby programov. Tá je však možná len úplnou digitalizáciou celého procesu výroby a racionalizácia využitia výrobných kapacít. Či je táto možnosť reálna ukáže len hĺbkový audit.

Dôležitým cieľom zabezpečovania výroby pôvodnej tvorby bude hľadanie rôznych možností spolufinancovania perspektívnych projektov či už príspevkami z grantov v SR alebo Európskej únie.

Hľadanie koprodukčných partnerov a možností vstupovať do koprodukčnej spolupráce je aj ekonomickým nástrojom pri hľadaní zdrojov najmä na výrobu filmových a televíznych dramatických diel. Na Slovensku v súčasnosti takýmto zdrojom je Audiovizuálny fond. Cielenou úzkou spoluprácou so slovenskými tvorcami, fondom a dramaturgiou RTVS by sa mohol vytvoriť priestor na vznik diel s vysokými ambíciami. Určite by sa tým obohatilo kultúrne dedičstvo pre nastupujúce generácie a bolo by sa vo vysielaní k čomu vracať.

V oblasti nákupu programov do vysielania bude potrebné hľadať možnosti výhodnejších cenových relácií u poskytovateľov, s ktorými RTVS (STV) dlhodobo spolupracuje. V každom prípade nie je namieste vstupovať do konkurenčného boja s komerčnými televíziami s tým, že RTVS ponúkne vyššiu cenu za dielo, o ktoré má záujem aj iná televízia na Slovensku. Preto je potrebná obnoviť a budovať kontakty na medzinárodnom trhu. Osobne mám dramatickú skúsenosť z Cannes, kde na televíznych trhoch Slovenskú televíziu zastupovala istá pracovníčka, ktorej jedinou činnosťou bolo zozbierať od spoločností prospekty ponúkaných filmov a televíznych programov. Zároveň musí vzniknúť priestor na ambicióznu dramaturgiu, ktorá by prinášala kvalitné a pútavé diela.

Televízia musí vytvoriť taký systém plánovania výrobných kapacít, aby pracoviská boli plne vyťažené aj mimo vlastnej výroby. To znamená výraznejšiu iniciatívu v obchodnej činnosti pri zabezpečovaní výroby audiovizuálnych diel pre iných platiacich prenajímateľov technológií.

V otázke majetku RTVS stojí veľký otáznik nad výškovou budovou v Mlynskej doline. Už v súčasnosti je jej využitie malé. Navyše nevyhovuje potrebám modernej flexibilnej televízie.

Riešenia:

  1. Zvážiť možnosť výstavby nového Národného audiovizuálneho celku, ktorý by v sebe integroval celý rad inštitúcií a služieb odvíjajúcich sa od digitalizácie audiovizuálnych diel.
  2. Odpredať celý komplex budovy a s ostatnými štúdiami a hľadať alternatívny priestor pre RTVS. V tomto prípade však musí vzniknúť ekonomicko-výrobná štúdia, z ktorej bude zrejmé, o aké finančné, kapacitné a termínové zaťaženie pre výrobu a vysielanie televízie a rozhlasu pôjde.

Veľkú čiastku tvoria platby za šírenie signálu pre vlastné účely RTVS. Aj tu sa dajú hľadať možnosti alternatívneho prenosu signálu cez internetové siete (IPTV), alebo vysielaní na webe.

V súčasnosti je záväzný schválený rozpočet na 2012. V nadväznosti na schválený programový koncept jeho čerpanie je už v polčase. Preto nástupom nového vedenia RTVS bude v prvom rade sa zacieliť na tvorbu novej koncepcie rozpočtu na rok 2013, ktorý by mal byť odrazom novej tváre verejnoprávneho vysielateľa.

 

II.6. Legislatíva

 

Verejná služba definovaná v zákone o RTVS ako Služba verejnosti je zákonodarcom len všeobecne zadefinovaná a nevyčleňuje dostatočne činnosti spojené so službami, ktoré vznikajú na základe verejného záujmu. Ten môže s časom prinášať aj nové témy. Zákon však nehovorí o možných dôsledkoch neuváženého správania vedenia organizácie, čo sa zatiaľ vždy vypomstilo, a za odchádzajúcim manažmentom sa vždy zabuchli dvere s horkou príchuťou nedôvery a nespokojnosti, bez akejkoľvek možnosti sankcií. Navyše po nich neraz zostával aj nedoriešený finančný záväzok, či nevýhodné zmluvy o budúcej spolupráci.

Bude potrebné iniciovať novelu zákona o verejnoprávnom vysielateľovi a verejnej službe, ktorý by akceptoval skúsenosti z predchádzajúcich období a posunuli by fungovanie organizácie tak, aby bol zabezpečený trvale udržateľný chod a kvalita vysielania televízie a rozhlasu.

 

II.7. Organizačná štruktúra

 

Kultúrny manažment je dávno deklarovaný a uplatňovaný typ riadenia inštitúcií s kultúrnym poslaním.

Organizačná štruktúra musí akceptovať vzťahy v organizácii s presným delegovaním kompetencií a rozhodovaní, ktoré podliehajú permanentnej kontrole. Nie je možné, aby napríklad šéfredaktor spravodajstva bol len zamestnancom a vykonávateľom príkazom „zhora“. Nezávislosť  žurnalistickej práce s plnou zodpovednosťou za všetky svoje výsledky spolu s profesionalitou je alfou a omegou kvalitnej žurnalistiky. V umeleckej tvorbe by malo ísť najmä o organizovanie umeleckých aktivít vo vnútri inštitúcie, ale aj o prácu s externým prostredím pri vytváraní nových umeleckých projektov.

Tvorba organizačnej štruktúry musí akceptovať požiadavku

štandardizácie výrobných procesov

-  stanovenia jasných cieľov riadenia

- definovania kompetencií a zodpovednosti na každom stupni riadenia, ale i v jednotlivých odborných činnostiach v snahe čo najhlbšie decentralizovať proces rozhodovania.

- spätnej kontroly na všetkých stupňoch riadenia

- flexibilnosti pri operatívnom rozhodovaní

- informačného systému

Snahou vedenia novovzniknutej RTVS bolo zoštíhliť organizačnú štruktúru na úkor jej funkčnosti. Už na prvý pohľad centralizáciou programu a výroby pre televíziu a rozhlas boli vhodené do jedného vreca hrušky s jablkami.

Príkladom zložitosti fungovania verejnoprávneho vysielateľa je najbližší sused ÖRF v Rakúsku, ktorý má po rokoch existencie stále veľké problémy. Posledný tohtoročný audit rakúskemu vysielateľovi otvorene vyčíta neefektívnu organizačnú štruktúru, vysoké mzdové náklady a absenciu snahy o úsporné opatrenia. ÖRF má na svoju činnosť cez 500 miliónov eur ročne. Z toho približne polovicu tvorí príjem z reklamy. Navyše nemá na území Rakúska domácu konkurenciu. Tú tvoria vysielatelia z Nemecka a Švajčiarska.

Preto pri tvorbe novej originálnej organizačnej štruktúry sa budeme môcť len ťažko opierať o skúsenosť iných. Mala by vychádzať nielen z historických skúseností riadenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ale by mala reflektovať aj nové ekonomické, technické a kultúrne podmienky na Slovensku.

Hlavnými cieľmi pri tvorbe organizačnej štruktúry sú :

  1. Samostatnosť v rozhodovaní rozhlasovej a televíznej tvorby a výroby s možnosťou koordinácie určitých činností najmä v koncepčných a strategických činnostiach.
  2. Posilnenie postavenia štúdií v Banskej Bystrici a Košiciach. Súčasťou zámeru bude zapojiť aj menšie televízne a rozhlasové štúdiá na komunálnej úrovni.
  3. Zohľadniť požiadavku účinnej vnútornej kontroly zameranej nielen na čerpanie finančných prostriedkov, ale aj na využívanie výrobných kapacít a ľudských zdrojov. Pre túto funkciu bude potrebné vytvoriť informačný systém nielen pre účely kontroly, ale najmä pre kvalitné manažérske rozhodovanie.
  4. Vytvoriť on-line komunikáciu s kultúrnou verejnosťou, žurnalistickou obcou a producentskými spoločnosťami na Slovensku s úmyslom zapojiť verejnosť do tvorby programovej služby.
  5. V odbore realizácie programov by mal dôležitú úlohu zohrať operatívny dispečing, ktorý bude mať v kompetencii koordinačnú činnosť. Posilní sa tým najmä efektívne využitie kapacít, čo v dôsledku bude znamenať sprehľadnenie a flexibilitu vnútornej operability.

 

II.8. Digitalizácia

 

Sme za hranicou dôležitej zmeny. Vysielanie programové služby prostredníctvom multiplexov sa začalo šíriť digitálne. Z technických možností, ktoré DVB-T ponúka, vyplýva, že zmena nepostihne len počet nových televíznych staníc, ale v blízkej budúcnosti aj charakter vysielania už existujúcich televízií na Slovensku.

 

Digitálna televízia prináša:

-       väčší výber televíznych programov

-       príjem tv digitálneho signálu cez mobilných a sieťových operátorov /IPTV, DVB-H/

-       väčšiu konkurenciu vďaka vstupu ďalších mediálnych subjektov

-        jednoduchší príjem signálu

-       efektívnejšie využitie kmitočtového spektra, zníženie elektromagnetického smogu a úsporu energie

-        moderné doplnkové a interaktívne služby

-        nové možnosti mediálnej tvorby a jej technické skvalitnenie – záznam na HDTV, 5.1 zvuk, 3D zobrazenie

 

Pre RTVS to znamená nielen zmenu technológií, ale aj zmenu vo filozofii verejnej služby.

Nie je ďaleko doba, dokonca niektoré technológie sú už dnes pripravené využívať multimediálnou IT technológiou, kedy každá domácnosť bude vybavená počítačovým komplexom, v ktorom televízny prijímač nahradí technológia poskytujúca interaktívnu možnosť prijímania a spätnej väzby televízneho  a rozhlasového vysielania.  Tento integrovaný digitálny sprievodca životom zmení charakter masmediálnej komunikácie, kde už nepôjde o takzvané prepínanie kanálov na jednotlivé vysielania televízií, ale o zostavovanie programovej služby na základe vlastných predstáv diváka a ponuky, ktorá bude v tom čase realizovaná výrobnými a distribučnými spoločnosťami. Sám prijímateľ, divák, poslucháč, si zostaví, prípadne zakúpi relácie podľa vkusu, záujmov a potrieb, alebo sa obráti na poskytovateľa programových balíkov, ktoré mu firma ušije na mieru. Zároveň sa radikálne zmení reklamný trh. Inzerenti budú hľadať nové formy uplatnenia reklamných a propagačných prvkov, podprahových prienikov do vedomia zákazníkov a nové médiá. Už teraz sa napríklad na internete uplatňuje reklamný priestor priamo v hrách, ktorý si môžu reklamní klienti zakúpiť. Súčasné reklamné brejky vo vysielaní „kamenných plnoformátových televízií“ zaniknú spolu s nimi. Už tohto roku sa predpovedá nárast prijmu z reklamy na internete o 12%.Vo svete existujú služby ako Video on demand alebo Pay Tv. Rovnako vysielatelia a vydavatelia periodickej tlače začínajú časť svojich aktivít presúvať na internet.

Pre RTVS z toho vyplýva, že sa musí technicky, ale najmä programovo pripraviť na tieto zmeny.

Zmeny:

  1. Rozšíriť vysielanie programových služieb. V nedávnej minulosti sme boli svedkami nešťastného spustenia a ukončenia športového vysielania Trojky. Iste, bol to aj náš záväzok šíriť televízny signál Olympijských hier digitálne a v rozlíšení HDTV. Ale neúspech projektu bol v nepripravenosti verejnoprávneho vysielateľa a tých, ktorí o ňom rozhodujú.

V prípade, že bude dostatok záujmu a prostriedkov, určite bude treba spustiť ďalšie programové služby.

Na prvom mieste by to mala byť spravodajská programová služba Slovensko DNES - samostatné televízne a rozhlasové vysielanie na spôsob ČT 24.  Významne by to posilnilo postavenie RTVS. Podobne je to s programovú službu určenou detskému divákovi, či iné obsahovo monotematické televízne vysielania. V podmienkach rádia v rámci RTVS už takéto rozšírenie vďaka jednoduchosti a finančnej nenáročnosti výroby a vysielania existujú.

  1. Audio - Video knižnica - Archív STV bude zároveň plniť úlohu informačných databáz, videopožičovne a vydavateľstva. Zároveň je tu možnosť ponúknuť koncesionárom túto službu zdarma, s tým, že každý, kto bude mať riadne zaplatené koncesionárske poplatky, bude mať ku  knižnici prístup.

Vzhľadom na víziu o budúcnosti televíznej programovej služby sa tak Slovenská televízia postupne bude pripravovať na prechod k interaktívnej podobe televízneho, ale aj rozhlasového vysielania, kde výraznejšie nastúpi neanonymný divák, koncesionár. Ten si bude môcť cez svoje zariadenie naprogramovať večerné vysielanie zostavené z rôznych zdrojov, čo mu ponúkne program šitý na mieru. Práve vtedy vystúpi do popredia dôležitosť pôvodnej, originálnej ponuky. Pokiaľ dnes sme svedkami, že sa televízne stanice predbiehajú, ktorá prvá uvedie film zo svetovej distribúcie, či prinesie všadeprítomný formát televíznej show /SuperStar, Big Brother a pod./ , v budúcnosti to už nebude mať zmysel. Na mediálnom trhu budú zaujímavé len tie programové služby, ktoré ponúkajú to, čo iní nemajú. Preto už teraz je potrebné v dramaturgii RTVS budovať databázu projektov, ktoré budú jednak nadčasové, budú mať charakter originálnej témy, formátu, alebo obsahu a budú jedinečné na budúcom televíznom trhu. Navyše v tejto budúcej digitálnej situácii bude môcť RTVS ponúkať celé programové balíky šité na mieru zákazníka, koncesionára. Práve budúcnosť dáva verejnej službe do rúk možnosti, ktoré bude môcť divák a poslucháč využívať podľa vlastných predstáv.

Je tu ešte jeden rozmer, ktorý nemožno nespomenúť pri strategickom vnímaní problematiky digitálneho vysielania. Je to cena, za ktorú si v budúcnosti bude môcť, alebo skôr, musieť zákazník, divák kúpiť tú ktorú reláciu, film alebo programový balík. Práve existencia verejnoprávneho média zaručí, že verejnosť bude mať možnosť podľa vlastného výberu využívať celú ponuku RTVS za cenu koncesionárskeho poplatku. AUDIO - VIDEO KNIŽNICA je významnou doplnkovou službou verejnosti. Tu niekde možno začať uvažovať o zmysle dichotómie, či dualizme súkromných a verejnoprávnych médií. Som presvedčený, že plánovitou prípravou a cieľavedomou dramaturgiou bude v budúcnosti rásť hodnota verejnoprávnych médií.

 

II.9.Integrácia médií

 

Vzhľadom na administratívny vznik RTVS, ktorý prebehol bez hlbšieho poznania a prípravy, bude potrebné od základu prebudovať filozofiu programu, organizáciu výroby, financovanie, až po vysielanie a archív.

V tejto práci ponúkam dve úvahy o možných riešeniach ako zmysluplne pomôcť k integrácii televízie a rozhlasu pod strechou RTVS a zároveň rozšíriť jej pôsobenie v oblasti audiovizuálnej kultúry na Slovensku. Či to už bude RTVS, alebo sa zmení verejný pohľad na tento druh služby, určite bude potrebné zachovať charakter fungovania mediálnej oblasti patriacej verejnosti. V Európe je to spojené s existenciou demokratickej spoločnosti, reflexiou nezávislých a nekomerčných kultúrnych obsahov, šírených súčasnými, alebo budúcimi médiami.

Fond verejnej služby pre elektronické médiá – na základe zákona o verejnej službe vznikne verejnoprávny fond, podobný audiovizuálnemu fondu, ktorý by mal niekoľko dôležitých úloh.

  1. Funckie fondu:

-       úloha financovania verejnej služby v médiách na Slovensku z nanovo zákonom upravených koncesionárskych poplatkov, zo štátneho rozpočtu, dotácií EU, z darov iných domácich i európskych subjektov a z príspevku z reklamy. Na jeho úrovni by bolo možné nadviazať dialóg s EU o finančnej podpore verejnoprávnych médií z európskych fondov.

-       úloha audítorská, ktorá by každoročne mapovala reálny stav médií a ich oprávnené finančné nároky na ďalšie obdobie. Audit by bol podkladom pre tvorbu finančného zabezpečenia verejnej služby vo všetkých médiách duálneho systému na Slovensku.

-       úloha verejného objednávateľa služieb. Na pôde fondu by sa tvoril materiál, ktorý by spĺňal základnú požiadavku, jasnejšie definovať verejný záujem a tým i verejnú službu vytýčením hlavných programových úloh pre obe inštitúcie.

-       Rada fondu by podľa zváženia a návrhov bola obrazom spoločenskej mozaiky, kde by boli zastúpené všetky zložky verejného živote. Podobne je to aj v Nemecku, kde sú zákonom definované inštitúcie, ktoré v rade majú svojich zástupcov. Medzi nimi sú aj zástupcovia vlády, parlamentu, cirkví, univerzít, vedeckých ústavov a pod. Jej členstvo by bolo vytvorené celospoločenským konsenzom definovaným v zákone o fonde.

  1. Zdroje financovania:
  1. Koncesionárske poplatky fyzických a právnických osôb
  2. Platby za použitie verejného televízneho a rozhlasového vysielania pri iných komerčných aktivitách. Tento zákonom určený poplatok by odvádzali subjekty, ktoré využívajú televízne vysielanie ako súčasť svojich podnikateľských aktivít. Napríklad verejné používanie televízneho a rozhlasového vysielania v reštauráciách, baroch, hoteloch, na verejných priestranstvách.
  3. Dotácie zo štátu
  4. Sponzorské dary
  5. 2% z príjmu z reklamy vysielateľov na území Slovenska
  6. Európske fondy na podporu verejnej služby v médiách

Fond tak, ako je uvedené v návrhu by v súčasnosti tvoril hlavný zdroj financovania RTVS. Finančné zdroje a verejná služba by boli od seba oddelené a tým by sa zabezpečila účinnejšia kontrola čerpania finančných zdrojov. Inak by sa vytvorila Správa verejnoprávneho vysielateľa, ktorá by v otázkach kreovania Rady, kontroly zákonom stanovených úloh, prípadne ďalších činností spadala pod Fond.

Národné audiovizuálne centrum - Národné audiovizuálne centrum (ďalej NAVC) je verejnoprávna kultúrna inštitúcia, ktorej poslaním je tvorba, financovanie, archivácia, výchova, vzdelávanie, výskum a vysielanie televíznych, filmových a rozhlasových diel na základe zákona o NAVC.

Zámer:

  1. Rekonštrukcia a rozšírenie pôsobnosti RTVS ako vysielateľa STV a SRo vzhľadom na nové podmienky digitálnej tvorby a vysielania.
  2. Inštitucionálna systematizácia verejnej služby audiovizuálnych a auditívnych médií.
  3. Sprehľadnenie a oddelenie financovania, tvorby a distribúcie verejnej služby.

 

Inštitucionálna schéma:

1. Vysielanie

1.1. STV

1.2. SRo

1.3. Rada pre televízne a rozhlasové vysielanie

 

2. Financovanie

2.1. Audiovizuálny fond

2.2. Výber koncesionárskych poplatkov (v prípade, že by nebol vytvorený Fond verejnej služby)

2.3. Fond verejnej služby

 

3.Tvorba (možnosť vytvoriť a.s. so 100% účasťou šátu)

3.1. Filmová tvorba

3.1.1.1.      Hraná a dokumentárna tvorba

3.1.1.2.      Animovaná tvorba

3.1.1.3.      Filmové laboratóriá

3.2. Rozhlasová tvorba

3.2.1.1.                 Umelcká tvorba (dramatická, dokumentárna, hudobná a zábavná tvorba)

3.2.1.2.      Žurnalistické žánre (spravodajstvo, šport, publicistika a vzdelávanie)

3.3. Televízna tvorba

3.3.1.1.      Umelcká tvorba (dramatická, dokumentárna, hudobná a zábavná tvorba)

3.3.1.2.      Žurnalistické žánre (spravodajstvo, šport, publicistika a vzdelávanie)

 

4. Inštitút audiovizuálnej tvorby

4.1. Filmový ústav

4.2. Ústav televíznej a rozhlasovej tvorby

4.3. Festivaly audiovizuálnej tvorby a medzinárodné kontakty

4.3.1.1.      Prix Danube – Medzinárodný festival detskej a mládežníckej televíznej tvorby

4.3.1.2.      Prix Radio Europe – Medzinárodný festival rozhlasovej dramatickej a hudobnej tvorby

 

5.Archivácia

5.1. Knižničný fond – digitálna knižnica (archív publikácií, periodík, scenárov dokumentov a ostatnej literatúry z oblasti teórie, dejín a informácií o audiovízii

5.2. Audiovizuálna knižnica

5.2.1.1.      Knižnica televíznej tvorby

5.2.1.2.      Knižnica rozhlasovej tvorby

5.2.1.3.      Knižnica filmovej tvorby

 

6.Televízne a filmové vzdelávanie (v spolupráci s rezortom školstva)

6.1. Stredoškolské odborné vzdelávanie pracovníkov pre televíznu rozhlasovú a filmovú tvorbu

6.2. Metodické pedagogické pracovisko pre mediálnu výchovu na všetkých stupňoch základných a stredných škôl

 

Komentár

  1. Národné audiovizuálne centrum poskytuje koncepciu ucelenej inštitucionálnej starostlivosti o audiovíziu na Slovensku. Aj napriek zámeru vytvoriť v prvom rade priestor pre tvorbu a realizáciu verejnej služby v audiovízii, projekt poskytuje aj vyvážený priestor pre podporu nezávislej audiovizuálnej tvorby najmä poskytovaním technicko – organizačného a distribučného zázemia. V podmienkach súčasného, ale najmä budúceho digitálneho sveta audiovízie ponúka nielen riešenie pre súčasný stav slovenskej audiovízie, ale aj svojou modulárne mobilnou povahou reagovať na nové podnety a inovácie digitálneho prostredia moderného sveta.
  2. Zároveň projekt vychádza zo skutočnosti, že kultúrne odvetvie audiovízie na Slovensku nemôže existovať a ani sa rozvíjať bez podpory štátu a za účasti verejnosti, najmä tej časti, ktorá sa aktívne zúčastňuje tvorby, triedenia a distribúcie audiovizuálnych diel.
  3. Projekt významne posilňuje trend digitálneho archivovania audiovizuálnych, auditívnych a tlačových diel a ich následnej distribúcie prostredníctvom prístupu na internet. Audiovizuálna knižnica by bola navyše novou verejnou službou, ku ktorej by mal prístup každý platiaci koncesionár na základe individuálneho ID kódu. Ten by bol viazaný na pravidelné koncesionárske platby, čím by sa posilnil výber koncesionárskych poplatkov, ale najmä vedomie účelnosti platiť za služby, ktoré nezahŕňajú len sledovanie programovej služby, ale aj ďalšie používanie elektronickej audiovizuálnej knižnice. Rovnako je tu šanca v spolupráci s rezortom školstva rozvinúť poskytovanie vzdelávacích diel prostredníctvom internetu a služby VOD priamo do vyučovacieho procesu.
  4. Ďalším dôležitým prvkom projektu je podpora filmovej tvorby na Slovensku. Je to jedna z priorít verejnej služby poskytovať podporu na tvorbu a distribúciu hraných, dokumentárnych a animovaných filmov, ktoré majú nezastupiteľné miesto pri tvorbe kultúrneho dedičstva. Práve digitalizácia filmovej výroby a distribúcie sama o sebe predurčuje integrovať filmovú tvorbu spolu s tvorbou televíznou do jedného technologicko-organizačného celku. Tým by sa predišlo nesystémovému úniku verejných finančných prostriedkov na zabezpečenie technológií a služieb pri výrobe filmových diel, ktoré v súčasnosti saturujú pracoviská v zahraničí. Ani v najbližšej dobe nie je perspektíva vzniku domáceho poskytovateľa náročnej digitálnej techniky pre nakrúcanie a finalizáciu hraných, dokumentárnych a animovaných diel. Navyše v prípade vzniku takýchto pracovísk je perspektíva poskytovať tieto prostriedky aj tvorivým tímom z okolitých krajín, ktoré tiež zápasia s technologickou nedostatočnosťou digitálneho filmového reťazca. Vyriešil by sa aj problém uchovávania filmových digitálnych diel záverečným prepisom na klasický filmový materiál.
  5. Dlhodobým problémom v audiovízii je nedostatok stredných odborných kádrov v audiovízii. Vysokoškolské štúdium predurčuje svojich študentov do hlavných umelecko-realizačných funkcií a nemá v gescii starostlivosť o vzdelávanie odborných stredoškolských kádrov. Túto funkciu by plnilo NAUC. Navyše povaha inštitúcie by zaručila aj praktickú účasť študentov pri realizácii a distribúcii audiovizuálnych diel.
  6. Zámerom tohto návrhu nie je do hĺbky vysvetliť všetky súčasti schémy a jej fungovania. Mnohé nemá ani konkrétne riešenia. Tento materiál určite poskytuje témy na širokú diskusiu a je podnetom od základu inak chápať verejnú službu v audiovízii. V prípade, že základná myšlienka skvalitniť audiovizuálne prostredie a konečne zastaviť neustály úpadok verejnoprávneho vysielateľa si nájde podporu v Národnej rade SR a vláde SR, bude potrebné nielen vecne, časovo a finančne spresniť vznik centra, ale najmä legislatívne po novom zadefinovať verejnoprávne vysielanie ako súčasť verejnej služby v oblasti audiovízie vo verejnom záujme.

 

III.        Plán zmien

 

Pokiaľ v roku 2003 začal vtedajší manažment STV Richarda Rybníčka s heslom „nový začiatok“, dnes by to malo byť „kultúra  pre každého“. RTVS ako verejnoprávny vysielateľ musí poskytovať plnohodnotný obsahovo kvalitný program, nie ako alternatívu k ostatným televíziám a rádiám, ale ako zdroj „kultúrnej istoty“.

 

III.1. Prvá fáza – Audit

Prvým krokom bude ekonomický, výrobný, personálny a programový audit, ktorého vyústením bude správa s návrhom zmien predložená Rade RTVS na schválenie.

Návrh bude obsahovať programové priority, úpravy organizačnej štruktúry, zmeny v pracovných pozíciách, spôsob plánovania, realizácie vlastnej výroby a úpravy rozpočtu. Plánované zmeny budú zamerané najmä na rok 2013.

 

III.2. Druhá fáza – Realizácia zmien v organizačnej štruktúre a v pracovných pozíciách

Na základe spracovaného a schváleného plánu zmien sa organizačne upravia vzťahy jednotlivých úsekov tak, aby sa zrušila duplicita činností, zaviedla sa priama zodpovednosť s právomocami a zefektívnila sa príprava a realizácia výroby a vysielania. Zároveň bude požiadavkou upravenej organizačnej štruktúry prehľadnosťmožnosť kontroly s vylúčením konfliktu záujmov. Nepôjde len o zmeny v právomociach a zodpovednosti. Podľa možností štúdií sa čiastočne prebuduje systém umiestnenia pracovísk, aby sa zabezpečila väčšia pružnosť a dostupnosť.

V personálnych otázkach bude hlavnou úlohou obsadiť vedúce posty tak, aby zodpovedali odbornosti a skúsenosti požadovanej v inštitúcii tohto typu.

 

III.3.  Tretia fáza – Tvorba programového konceptu  na rok 2013

Programový koncept bude vychádzať z predpokladu synergie televíznej a rozhlasovej programovej služby. Programové zmeny sa dotknú nielen vysielacej štruktúry, ale aj obsahu a formy relácií.

Výraznou zmenou bude objem uvádzania pôvodnej slovenskej tvorby a záznamov, či priamych prenosov z kultúrnych, umeleckých, športových a spoločenských udalostí. Slovenská televízia a Slovenský rozhlas musia sprístupniť verejnosti všetko to, čo sa na Slovensku v oblasti kultúry vytvorí a čo obohacuje spoločenský a kultúrny život občanov.

Snahou bude o oživenie koprodukčnej spolupráce s domácimi a zahraničnými producentmi a televíziami. Slovenská televízia sa musí výraznejšie zapájať do medzinárodnej európskej výmeny televíznej tvorby a tým posunúť Slovensko bližšie k európskej televíznej a filmovej produkcii. Práve tu vidím veľký nedostatok predchádzajúcich období, kde sa len nakupovalo, ale nevymieňalo.

RTVS musí pravidelne vyhľadávať a dávať priestor tvorbe, ktorá vzniká mimo inštitúcie. Ako iniciátor, partner, koproducent alebo mediálny partner musí podporovať vznik nových diel a podujatí, ktoré svojim významom zviditeľnia tento malý kúsok Európy. Chce to nielen tvoriť, ale aj organizovať a integrovať.

Dôležitou úlohou bude skvalitniť a zatraktívniť slovenskú pôvodnú dramatickú tvorbu. Dlhodobo chýba vo vysielaní televízny a rozhlasový seriál, jeden z najžiadanejších foriem dramatickej televíznej tvorby. Oživenie dramaturgie bude najmä v hlbšom prieniku do autorského prostredia a hľadanie talentov na celom Slovensku. Sem patrí aj ucelená dramaturgia návratov k dramatickým dielam z archívu STV a SRo. Pokiaľ dnes sme svedkami živelného nekoncepčného uvádzania pôvodnej dramatickej tvorby, perspektívne pôjde o zmysluplné dramaturgie cyklov, ktoré priblížime aj optikou ich tvorcov cez dokument, alebo krátku publicistickú črtu.

Jedným z hlavných programových cieľov bude snaha o aktuálne priblíženie spoločenských, kultúrnych a umeleckých udalostí formou priamych prenosov a záznamov predstavení a koncertov. Najmä v oblasti dramatického umenia nám v poslednom období uniklo viacero pozoruhodných interpretačných a autorských predstavení, ktoré sa nezaznamenali a tým sa stratili zabudnuté v nenávratnej minulosti.

Televízia a rozhlas boli vždy významnými producentmi dokumentárnej tvorby. Od pohľadov do histórie, cez osobnosti nášho života až po umelecké dokumenty vyhranených autorských osobností tohto žánru. To všetko by sa malo objaviť v ponuke pôvodnej dokumentárnej tvorbe.

V oblasti publicistiky pôjde najmä o oživenie spoločenského dialógu na všetky témy. Zvýrazní sa tlak na redakčnú prípravu, aby do štúdia vstúpil duch tvorivého záujmu a nie pracovno-právnej povinnosti len tak o niečom hovoriť. Diskusné relácie by nemali svojou formou odrádzať divákov od televíznych obrazoviek. Publicistický feature je takýmto tvarom atraktívnej publicistiky. V investigatívnej publicistike nepôjde o snahu škandalizovať za každú cenu „obeť“ televíznych lovcov. Cieľom pátrania po pravdivých informáciách by mal byť záujem rozpliesť nejeden životný problém občanov. V oblasti detskej tvorby bude potrebné znovu naštartovať dramatickú tvorbu realizáciou rozprávok a literárno-dramatických pásiem pre najmladšiu generáciu. Vytratila sa tvorba bábkových inscenácií, animovanej tvorby, ktorá kedysi bola pýchou STV aj vo vzťahu k festivalu televíznej tvorby pre deti a mládež PRIX DANUBE.

V problematike vzdelávacích relácií nepôjde o akúsi školu v televízii alebo vysielanie pre školy. Možnosti digitalizácie vysielania vzniká reálna možnosť budovať videoknižnicu pre potrebu verejnosti, teda aj školstva, aj keď priama nadväznosť na školstvo je nereálna. Televízia by mala poskytovať dostatok materiálu, ktorý by slúžil ako doplnok poznania pre každého.

Občan Európskej únie by mal ovládať aspoň jeden cudzí jazyk. Určite je potrebné realizovať vlastné jazykové kurzy, najmä pre starších divákov, ktorí nemajú žiadne skúsenosti s cudzími jazykmi a preto potrebujú osobitný prístup k uvádzaniu tohto programového typu. Doterajšia stratégia nakupovať zahraničné jazykové kurzy bola nesprávna.

športových reláciách by nemala dominovať len akási snaha o tradičné prenosy z masových športov ako je futbal a hokej, prípadne sa venovať len športom, ktoré sa objavia v stávkových kanceláriách. Väčší priestor by mali dostávať tie športy, kde Slovensko vyniká a kde môže konkurovať na svetových športoviskách.

Rozsah projektu neumožňuje detailne priblížiť všetky programové plány, s ktorými sa ráta v programe po novom. Sú to programové typy sprístupňujúce literatúru, hudbu, folklór, a ďalšie, ktoré z obrazovky a rádií zmizli, prípadne sa stratili vo vysielaní medzi inými v zlom vysielacom čase.

Neznámou je aj účasť RTVS na európskych a svetových festivaloch. Je to nielen dôležitý prvok propagácie verejnoprávneho vysielateľa vo svete, ale aj propagácie kvality, ktorá na Slovensku nesporne existuje. Podmienkou účasti je však tvorba, a tá zatiaľ v podmienkach RTVS chýba. Múdrosť, skúsenosť, kreativita, jedinečnosť je potrebné hľadať v teréne a nie v kanceláriách budovy. Je potrebné, aby sa využil potenciál slovenských osobností pri príprave a realizácii programovej služby RTVS.

Relácie, ktoré nespĺňajú požiadavky vysielania verejnoprávneho vysielateľa, prípadne neúmerne zaťažujú rozpočet, podľa toho v akom štádiu rozpracovanosti sú, budú pozastavené, prípadne zrušené.

V spravodajstve budú potrebné okamžité zmeny, ktoré by zabezpečili plnohodnotný informačný systém. Zmeny nebudú len vo forme, ale aj v obsahu.

-       Zrovnoprávnenie celoslovenský a regionálnych správ.

-       Posilnenie informovanosti z európskych krajín, najmä našich susedov.

-       Rozšírenie priestoru spravodajských blokov vo vysielaní s jednotným dizajnom.

-       Do spravodajských relácií budú výraznejšie zaraďované živé prenosy.

-       Zmenia sa priority zaraďovaných príspevkov. Súčasťou správ budú popri celoslovenských politických, bezpečnostných, ekonomických a hospodárskych zaraďované aj príspevky z kultúry a významných spoločenských udalostí.

-       Príspevky s prvkami násilia a kriminality budú zaradené iba v kontexte s celospoločenskými otázkami, alebo ako zlyhanie voči zákonu, či ľudskosti.

-       Správy s prvkami skrytej reklamy a ohrozujúcimi vývoj detí a mladistvých sa zásadne nebudú zaraďovať do spravodajstva.

-       Spravodajské príspevky musia byť spracovávané profesionálne, vo forme, ktorú si vyžaduje spravodajský žáner. Obľúbené posuny k zábavnosti a dramatičnosti možno akceptovať len v prípadoch, keď si to materiál vyžaduje. Inak účelové dopĺňanie spravodajstva o krátke fejtóny, či spravodajské skice sa nebudú zaraďovať do hlavných spravodajských blokov.

Tento prehľad zásad je len náčrtom prvých zmien, ktoré spravodajstvo čakajú.

V tretej etape by sa malo jasnejšie formulovať riešenie umiestnenia RTVS, novela zákona o RTVS a spôsob financovania verejnoprávneho vysielateľa.

 

IV. Záver

 

Predkladaná práca je námetom, ktorý smeruje k štandardizácii RTVS, ktorá od svojho vzniku trpí nekoncepčnosťou , ale najmä nespĺňa programové očakávania kultúrnej verejnosti.

- V otázkach ekonomiky pôjde o snahu vyrovnaného rozpočtu a ekonomickej stability RTVS.

- Súčasťou riadenia bude zavedenie flexibilného kontrolného mechanizmu.

- V programe sa začne objavovať pôvodná domáca tvorba nielen ako obnovená premiéra, ale ako pravidelný nový prvok programovej služby.

- Strategickým programovým cieľom je tvorba diel, ktoré majú šancu byť súčasťou kultúrneho dedičstva.

- Spravodajstvo musí začať plniť úlohu vlajkovej lode najmä vo sfére slovenského televízneho spravodajstva.

- Zmenou organizačnej štruktúry sa zavedie nielen racionalita, ale aj efektivita využívania materiálnych a ľudských zdrojov.

- S novou digitálnou dobou sa začne budovať nová filozofia média, ktoré je určené verejnosti. Tá má plné právo na médium nezaťažené politickými a trhovými vplyvmi.

- Slovenská televízia sa stane partnerom a spolupracovníkom verejnoprávnych médií v Európe.

V projekte sú naznačené mechanizmy, ktoré môžu naštartovať procesy stabilizácie RTVS ako celospoločensky dôležitej kultúrnej inštitúcie. Jej nenaplneným poslaním je aj dnes „kultúra pre každého“.

Verejnosť, ale najmä jej aktívna súčasť má rovnocenné právo na kultúru v elektronických médiách, ktoré jej neposkytuje komerčný sektor. Navyše nielen naša spoločnosť trpí na nedostatok kultúrnych impulzov, ktoré by zarezonovali celou spoločnosťou. Netreba občanom len brať, treba im aj dávať. Dať im istotu, že kultúrne hodnoty, ktoré sme si uchovali nezostanú len na policiach múzeí a archívov, či v prejavoch na spoločenských podujatiach. Ak majú byť súčasťou každodenného života, potom je nezastupiteľná úloha kultúrnych inštitúcií neustále ich vracať do života, kriesiť ich cez kultúrne aktivity a snažiť sa o potvrdenie kultúrnej istoty každému, že aj zajtra sa zobudí v kultúrnom svete, ktorý je rovnako ako kyslík a voda dôležitou súčasťou nášho života.

Kultúra je aj domovom dnes dominujúceho ekonomického bytia človeka, ktorý pracuje pre to, aby žil. Žiaľ, dnes je neraz nútený žiť len pre to, aby pracoval. Len kultúra nabúra tento začarovaný kruh, ktorý vyháňa ľudí na trh len preto, aby kupovali a predávali a nie preto, aby dennodenne napĺňali svoje potreby, akými sú aj morálka, krása a viera. Neraz aj ľudskosť.

Kritici verejnoprávnych médií tvrdia, že cesta k verejnej službe v televízii a rozhlase je už nemožná a tak ju treba v podmienkach Slovenskej republiky zrušiť. Ak by sa tak stalo, dostali by sme sa do stavu  opusteného na ostrove. Štáty Európskej únie na rozdiel od USA neberú verejnoprávne vysielanie len ako úctu k tradícii, či priestor pre úzko zamerané divácke skupiny obyvateľov. Neraz v nej vidia jediný možný zdroj objektivity a nestrannosti.

Je potrebné, aby kultúrne pramene boli prístupné verejnosti bez ohľadu na to, či na to má, alebo nie. Vysielanie  RTVS by malo byť aj naďalej prístupné každému.

Projekt RTVS ako Národné audiovizuálne centrum v službách verejnosti je ďalšou prácou autora v oblasti verejnej služby v médiách. Žiaľ za takmer dvadsať rokov existencie slovenských verejnoprávnych médií neboli jeho závery využité v mediálnej praxi.

Voľba generálneho riaditeľa RTVS nie je len o  profesionálnych schopnostiach a politickej podpore nominanta. Je najmä o charaktere a postojoch toho, kto kandiduje na neľahký post kormidelníka lode „ktorá by sa nemala plaviť do neznáma“. Dôležitý je verejný konsenzus, potreba spoločnosti dokončiť transformáciu verejnoprávnych médií. Doterajšia prax je dôkazom straty dvadsiatich rokov, odkedy mala slovenská spoločnosť šancu na kvalitné verejnoprávne televízne a rozhlasové vysielanie. Prečo nevyužiť šancu pri vzniku, či rekonštrukcii novej inštitúcie, aby sa zámer stal skutočnosťou?

 

V Bratislave 12.7.2012

 

PhDr. Ľubomír Belák

Dnešný dátum

piatok, 6 december 2019
12:08:05

Návštevníci

Práve tu je 114 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Novinky

Nero a Seneca 2019 Nero a Seneca 2019 2019-12-01 - „Život je ako divadelná hra, nezáleží na tom, ako dlho... Čítaj viac
Večera na Večere Večera na Večere 2019-11-28 - Nie vždy sa podarí pripraviť dobrú večeru. Určite mi dajú... Čítaj viac
Broadway sa usalašil v Ružinove Broadway sa usalašil v Ružinove 2019-11-21 - Povahu Slovákov v dejinách zväčša vystihovali pojmy... Čítaj viac
Moje Nežné, revolučné spomínanie Moje Nežné, revolučné spomínanie 2019-11-17 - Prešla jar, leto ubehlo ako povodeň a ani sme sa nenazdali,... Čítaj viac

JEvents Calendar

December 2019
S M T W T F S
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4