Protest Ľuba Beláka, kandidáta na generálneho riaditeľa RTVS,

voči priebehu verejného vypočutia v Národnej rade SR

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška,

obraciam sa na Vás so sťažnosťou týkajúcou sa verejného vypočutia kandidátov na generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska.

Ako riadne prihlásený a potvrdený kandidát na generálneho riaditeľa RTVS som sa 30.7.2012 dostavil do historickej budovy Národnej rady SR, kde som na základe žrebu (a nie losu, ako bolo uvedené v pozvánke predsedu Dušana Jarjabka) mal predstúpiť pred Výbor pre kultúru a médiá v dobrej viere, že budú zachované pravidlá verejného vypočutia uvedené v prílohe k uzneseniu č.25 zo dňa 28. Júna 2012. Uvádza sa v ňom rovnosť podmienok pre všetkých kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS. Už to, že som sa až v deň verejného vypočutia dozvedel o skrátení času na predstavenie svojho projektu na 10 minút, bolo aj z pohľadu všetkých kandidátov obmedzením, ktoré radikálne zmenilo možnosť plnohodnotne sa pripraviť a predstaviť v nezmyselne krátkom čase základné rysy projektov, ktoré Výbor dostal spolu s prihláškou a ostatnými dokumentmi potrebnými na splnenie zákonných podmienok voľby. Počet schválených kandidátov bol podľa všetkého známy už 18.7.2012 a tak o zmene podmienok mohol pán predseda Dušan Jarjabek informovať vopred. S vedomím, že každý kandidát po úprave podmienok mal 10 minút na predstavenie projektu a 15 minút na zodpovedanie otázok členov Výboru, som predstúpil pred verejnosť a v dobrej viere som predniesol svoj prejav, ktorý sa opieral najmä o základnú úvahu o verejnej službe a poslaní verejnoprávnej inštitúcie. Rátal som s tým, že sa členovia Výboru pre kultúru a médiá vopred zoznámili s mojim projektom a v čase vyhradenej pre otázky doplním to, čo je prípadne nejasné, či vyvoláva otázky.

Už pred verejným vypočutím kandidátov na generálneho riaditeľa sa v médiách objavila masívna podpora dvoch favorizovaných kandidátov. Určite všetci ostatní kandidáti, a medzi nimi aj ja som s nevôľou prijal tento mediálny tlak, ktorý vo verejnosti vzbudil dojem, akoby spomedzi jedenástich kandidátov len dvaja boli schopní a akceptovateľní vykonávať tak náročnú úlohu, akou je riadenie mediálnej inštitúcie. Žiaľ viem, aký je stav slovenských médií a tak som dúfal, že táto skutočnosť nijako nezasiahne do priebehu vypočutia. Opak bol pravdou. Ešte pred mojim vystúpením pred výborom jeden z favorizovaných kandidátov zrazu pri odpovediach na otázky dostal priestor vyše pol hodiny. Podobne to bolo aj s druhým favorizovaným adeptom, ktorý mal tiež počas takmer trištvrte hodiny možnosť podrobne objasniť svoj projekt. A tak verejnosť od oboch priamo pri ich vypočutí získala dostatok informácií, podľa ktorých si mohla o ich projektoch urobiť vlastný názor. U ostatných kandidátov, vrátane mňa, sa tento scenár neopakoval. Striktne dodržané časy prejavu a odpovedí na otázky obmedzili možnosť plnohodnotnej prezentácie. V mojom prípade vypočutie prebiehalo navyše s prekvapujúcim prerušovaním môjho prejavu predsedom Výboru pre kultúru a médiá. Najprv, ešte pred uplynutím desiatich minút, ma zastavil tesne pred dvoma poslednými vetami, ktorými som chcel ukončiť svoju časť prezentácie s poznámkou, že čas mi vypršal. Vzhľadom na vážnosť situácie som nechcel vyvolať otvorený spor a tak som iba požiadal o pár sekúnd na posledné slová, ktoré boli vlastne rámcom celého môjho vystúpenia. Nasledovalo 15 minút pre otázky a odpovede. Predpokladal som, že tak, ako u favorizovaného kandidáta budú členovia Výboru klásť zasvätené otázky, pri ktorých sa dostanem k možnosti detailnejšie oboznámiť prítomnú verejnosť, ale aj divákov, ktorí sledovali televízny prenos, s mojim projektom. Priam ma šokovali otázky, ktoré som od členov Výboru dostal. Týkali sa základných krokov, ktoré boli detailne popísané v projekte. Ihneď mi napadlo, že sú to otázky, ktoré mali vzbudiť dojem, že poslancom ide naozaj o hlbšie oboznámenie sa aj s mojim projektom. Nevedeli ani, že všetko si pokojne mohli vopred prečítať v mojom materiáli. Opäť som nechcel vyvolať polemiku protiotázkou na člena Výboru „či čítal môj projekt“ a tak som začal opäť čo najstručnejšie objasňovať jednotlivé fázy a kroky od prvých dní nástupu do funkcie aj s možnými výhľadmi do budúcnosti. Poslednú otázku mi dal predseda Dušan Jarjabek. Týkala sa mojich predstáv o legislatívnych zmenách v zákone o RTVS. Ide o rozsiahlu problematiku, v ktorej sa pohybujem dostatočne dlho a moje tézy sa objavili v dokumente Požiadavky kultúrnej obce na strategické partnerstvo v oblasti kultúry. Preto som začal všeobecne. Zbadal som však akýsi nepokoj v radoch členov Výboru a po prechode na detaily ma opäť pán predseda nekompromisne uprostred vety zastavil a poďakoval mi za moje vystúpenie. Viete si predstaviť moje pobúrenie, ktoré som opäť udržal v sebe a nedal som sa vtiahnuť do sporu. Keď som odchádzal z Národnej rady prebehlo mi hlavou pár myšlienok o fraške, ktorou jednoznačne bolo verejné vypočutie kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa RTVS. Celý priebeh, ako aj akési „povinné“ otázky od členov Výboru jasne vyjadrovali účelovosť celého vypočutia a umelého vytvorenia predstavy, že Výboru pre kultúru a médiá ide o všetkých kandidátov. Nešo. Tento zámer zvýhodniť pri verejnom vypočutí oboch favoritov ostro odsudzujem. Opäť som sa presvedčil o tom, že verejnoprávne médiá nepatria do rúk politickým stranám, ale verejnosti a tá má rozhodovať o bytí a nebytí RTVS. Nebol som po prvý krát účastný výberového konania na funkcionára v médiách a tak mám v živej pamäti skutočnosť, že o víťazovi bolo vždy vopred rozhodnuté. Iste, v Rade Slovenskej televízie sa to presadzovalo ťažšie. V parlamente je to len hra počtu hlasujúcich a tak pravdepodobnosť vopred daného víťaza je oveľa istejšia, keď navyše ostatná časť poslancov bude hlasovať podľa pokynov svojich šéfov a nie na základe poznania jednotlivých kandidátov a ich projektov.

Podľa spomenutých udalostí dňa 30.7.2012 boli pri vypočúvaní porušené etické princípy rovnosti v súťaži a rovnakých podmienkach pre všetkých kandidátov, bolo porušené moje právo na celistvé slobodné vyjadrenie, právo na to, aby členovia výboru pred tým, ako sa zúčastnia vypočutia kandidátov si osobne preštudovali predložené projekty a vopred nefavorizovali tých, ktorých do budovy Národnej rady privial mediálny tlak. Navyše som sa nie mojim pričinením dostal na verejnosti do nezávideniahodnej pozície kandidáta, ktorý prišiel len s akousi vidinou riadenia a rozvoja RTVS, čo sa vo vzťahu k predloženému projektu nezakladá na pravde. Môj protest vychádza aj z môjho presvedčenia ako člena celosvetovej medzinárodnej organizácie PEN, ktorá bojuje za právo slobodného vyjadrovania a to právo mi bolo obmedzené.

Preto sa na Vás obraciam so:

- žiadosťou, aby ste moju sťažnosť postúpili Výboru pre kultúru a médiá s tým, že očakávam prerokovanie mojej sťažnosti a písomnú odpoveď s jasným vyjadrením,

- žiadosťou, aby som pred tajným hlasovaním pléna mohol v Národnej rade SR vystúpiť a objasniť môj projekt všetkým poslancom, ktorí sa zúčastnia na hlasovaní a o mojom projekte nič nevedia,

- žiadosťou, aby boli ešte pred tajnou voľbou všetci poslanci národnej rady plnohodnotne informovaní o mojom projekte a mojej sťažnosti,

Všetky moje požiadavky spolu s vašou odpoveďou na moju sťažnosť žiadam splniť ešte pred tajnou voľbou nového generálneho riaditeľa RTVS.

Dúfam, že prijmete moje slová ako vyjadrenie môjho oprávneného kritického postoja k úmyselným pochybeniam pri naplnení zákonom daných krokov pri voľbe. Som presvedčený, že sú to práve poslanci Národnej rady, ktorí majú byť vzorom pre verejnosť a nie obrazom porušovania etických princípov a zásad kultúrnosti na mieste, kde sa práve o kultúre vážne rokuje. Zo skúsenosti viem, že jediným sudcom môjho sporu s mocou bude verejnosť. Práve preto mi stojí za to, aby som sa nevzdával.

S úctou

Ľubomír Belák

kandidát na funkciu generálneho riaditeľa RTVS

V Bratislave, dňa 31.7.2012