Prezentácia projektu RTVS Ľuba Beláka na verejnom vypočutí

Vážené dámy, vážení páni,

Ďakujem za pozvanie na stretnutie s členmi Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá. Pre mňa to znamenalo opätovne oživiť moje myšlienky o verejnej službe a tak prispieť k verejnej diskusii, ktorú by malo dnešné stretnutie odštartovať.

Preto mojich pätnásť minút nevyužijem na rekapituláciu môjho projektu Rozhlas a televízia Slovenska ako Národné audiovizuálne centrum. Vyberiem len časti, ktoré sú podľa môjho názoru podstatné.

Začiatkom roka kultúrne a umelecké organizácie zverejnili Otvorený list politickým stranám, kde zhrnuli všetky základné požiadavky kultúrnej obce na Slovensku. Aj napriek rôznorodému obsadeniu sa v dokumente Požiadavky kultúrnej obce na strategické partnerstvo v oblasti kultúry podarilo nájsť v kultúrnej obci to, čo nás spája a nie to, čo nás rozdeľuje. Medzi požiadavkami bolo aj riešenie mediálnych zákonov a samostatne organizačná, programová a legislatívna zmena katastrofálnej situácie RTVS. Ako jeden z iniciátorov výzvy som si uvedomil aj vlastnú, osobnú zodpovednosť za stav vecí verejných. To je dôvod, pre ktorý som sa rozhodol vypracovať projekt a prijať pozvanie na „vypočutie kandidátov“, aj keď si nemyslím, že by to mal byť ten pravý dôvod na dnešné stretnutie.

Podtitulom môjho projektu pokojne môže byť aj heslo „ za trvale udržateľnú a rozvíjajúcu sa verejnú službu v médiách“, bez ktorej si osobne neviem predstaviť formovanie kultúrneho prostredia ktorejkoľvek modernej spoločnosti.

Na začiatku sú to vždy otázky. Preto som si ich pri vypracovaní môjho projektu položil aj ja.

Tu sú:

1.  Čo je obsahom verejnej služby v médiách?

2.  Čo je poslaním verejnoprávnych médií?

3.  Aké sú súčasné problémy RTVS?

4.  Ako zabezpečiť trvale udržateľný chod inštitúcie?

5.  Aká je budúcnosť médií v digitálnom prostredí?

Odpovede ste mali možnosť nájsť v predloženom projekte. Preto mi dovoľte vo vymedzenom čase priblížiť iba to najpodstatnejšie.

Čo je obsahom mediálnej verejnej služby?

Na prvý pohľad sa zdá, že odpoveď je jednoduchá. V prostredí kultúrnej inštitúcie RTVS je to verejná služba, ktorá na základe zákona poskytuje mediálne obsahy.

Ak však chceme ísť hlbšie, musíme zdôrazniť, že v tej najvšeobecnejšej rovine ide o napĺňanie kultúrnych potrieb občanov – verejnosti. Zámerne podčiarkujem verejnosti, pretože na rozdiel od divákov je verejnosť definovaná ako spoločenstvo ľudí, ktoré aktívne a kriticky participuje na spoločenskom živote a je nielen jeho spotrebiteľom ale aj tvorcom. Pokiaľ divákov charakterizuje v prvom rade spotreba mediálnych obsahov, vlastnosťou verejnosti je potreba prijímania kultúrnych mediálnych obsahov, na ktorých tvorbe sa zároveň aj podieľa. Nielen ako tvorca, ale aj ako kritik, organizátor, prispievateľ a šíriteľ.

Naopak, Informačná obezita divákov prináša spoločenskú necitlivosť k obsahom, ich kontextu a je anamnézou spoločenských chorôb. Mediálny McDonald si aj u nás sadol na trón mediálneho sveta bez viditeľnej snahy štátu dôslednejšie regulovať jeho nehygienickú mediálnu stravu.

Oproti tomu verejná služba v médiách je prostriedkom na uplatnenie zdravej mediálnej výživy verejnosti, ktorá má v dôsledku vplyv na harmonický rozvoj človeka. Ide najmä o kvalitatívni vzťah k životu. Divák takúto službu nežiada.

Aby sme mohli definovať verejnú službu vo verejnoprávnych médiách je potrebné spresniť pojem kultúry. V mojom projekte vychádzam z charakteristiky kultúry ako hodnotového systému spoločnosti. K dominantným hodnotám patrí predovšetkým ľudskosť, spravodlivosť, spolupatričnosť, sloboda, a to najmä sloboda poznania a sloboda tvorby. Kultúra v tom najširšom kontexte je aj súbor vzorov, či už správania, postojov, názorov a záujmov, ktoré majú svoju historickú podstatu. Sú to aj tie najzákladnejšie idey, ktoré definujú existenciu spoločnosti. S pojmom  kultúra sa ťažko narába, pretože navonok vystupuje prostredníctvom súboru symbolov vyjadrených v artefaktoch, v kultúrnych činnostiach a v systéme kultúrnych inštitúcií. Na rozdiel od teórií, ktoré kultúru vymedzujú len ako vzor správania a tradíciu, akýsi rituál bez ohľadu na to, či má pre určitú spoločnosť hodnotu, je toto vymedzenie dichotomické, kde oproti kultúre a hodnote vystupuje nekultúrnosť, nehodnotné.

Kultúra nie je ideálom. Je reálnou potrebou každého človeka, aj keď si to neuvedomuje. Je závislý na hodnotovej stabilite, ktorá sa odráža v kultúrnej istote každého z nás.

Práve formovanie tejto časti integrity osobnosti je v súčasnosti diskriminované. Do popredia sa presadzuje spotreba, konzum, ktorý vyvoláva stres pri zabezpečovaní ekonomických prostriedkov. V médiách sa to objavuje nárastom krutosti a bezohľadnosti a u ľudí strach z existencie.

Práve podiel na vytváraní kultúrnej istoty je najvšeobecnejším vyjadrením funkcie verejnoprávnej inštitúcie akou je RTVS, teda inštitúcie zriadenej zákonom, ktorá využíva verejné prostriedky na naplnenie očakávaní kultúrnej verejnosti.

Čo je poslaním verejnej služby vo verejnoprávnych médiách?

V masmediálnej teórii sa rozlišujú dva typy komunikácie prenosový – jednosmerný a kulturálny (re/produktívny, obojsmerný, umožňujúci zdieľanie významov). V prípade verejnoprávnych médií ide o kulturálny model komunikácie. Na rozdiel od typickej jednosmernej masmediálnej komunikácie vlastnej najmä komerčným médiám je kulturálna komunikácia vo verejnoprávnych médiách charakterizovaná zapojením verejnosti do celého masmediálneho procesu pri tvorbe a dynamizácii hodnotového systému spoločnosti umožňujúcej re/produkciu kultúrnych hodnôt.

Práve v procese kulturálnej kominikácie má verejná služba možnosť účinne napĺňať svoje poslanie a funkcie, ktoré prenosový model neumožňuje.

Medzi základné funkcie verejnej služby vo verejnoprávnych médiách patrí:

-      neustále získavanie a odovzdávanie relevantných a kontextuálnych poznatkov, či informácií , /kognitívna funkcia/

-      spoluvytváranie vzťahov medzi jednotlivými súčasťami spoločnosti /korelačná funkcia/

-      uchovávanie a oživovanie kultúrneho dedičstva /kontinuitná funkcia/

-      poskytovanie uvoľnenia, oddychu a osobného uspokojenia formou zábavy a hry /relaxačná funkcia/

-      a mobilizovanie spoločnosti do verejnoprospešných aktivít. /akceleračná funkcia/

 Ani jedna zo spomenutých funkcií nevystupuje samostatne. Zväčša ide o ich vzájomný prienik, dopĺňanie a spájanie.

Z toho vyplýva spoločenská spoluzodpovednosť inštitúcie RTVS, ako organizátora mediálnej verejnej služby za stav kultúrneho prostredia spoločnosti a kultúrnej istoty občana.

Na to však potrebuje byť finančne a manažérsky samostatná a redakčne nezávislá najmä voči politickým a ekonomickým štruktúram. Práve tu existujú úskalia, ktoré verejnoprávne médiá môžu obmedzovať v ich poslaní.

Bez tejto úvahy nie je možné prikročiť k akejkoľvek zmene, či rekonštrukcii kultúrnej organizácie akou je, či by mala byť RTVS. Je rovnako dôležitá ako úvaha o budúcnosti médií v digitálnom svete.

Aká je budúcnosť verejnej služby v RTVS?

Digitálne spracovanie a šírenie mediálnych obsahov nie je len technologickou zmenou, je to aj zmena verejnej služby, na ktorú sa musí RTVS pripraviť. Nie je ďaleko doba, dokonca niektoré technológie sú už dnes pripravené využívať multimediálnu IT technológiu, poskytujúcu interaktivitu prijímania a spätnej väzby televízneho  a rozhlasového vysielania.  Tento integrovaný digitálny sprievodca životom zmení charakter výberu programovej služby, kde už nepôjde o takzvané prepínanie kanálov na jednotlivé vysielania televízií, ale o zostavovanie programovej služby na základe vlastných predstáv zákazníka a ponuky, ktorá bude v tom čase realizovaná výrobnými a distribučnými spoločnosťami.

Sám prijímateľ, divák, poslucháč, v našom prípade verejnosť, si zostaví, prípadne zakúpi relácie podľa vkusu, záujmov a potrieb, alebo sa obráti na poskytovateľa programových balíkov, ktoré mu firma ušije na mieru. Už existujú služby ako Video on demand alebo Pay Tv. Tým príde aj k dramatickým zmenám na reklamnom trhu. Už dnes vydavatelia periodickej tlače v dôsledku týchto zmien začínajú časť svojich aktivít presúvať na internet. Súčasné reklamné brejky vo vysielaní „kamenných plnoformátových televízií“ zaniknú spolu s nimi. Nebude možné z reklamy financovať komerčné programové služby v tej podobe, ako ich vidíme dnes. Vysielatelia už nebudú vysielať programové kontajnery, ale ponúkať databázu to, čo sami pripravili. Navyše sa väčšina z nich zmení na platenú službu šírenú retransmisiou. Cena bude rozhodujúca.

Pre RTVS z toho vyplýva, že sa musí technicky, ale najmä programovo pripraviť na tieto zmeny.

Jednou z nich je rozšírenie poskytovaných služieb. Už teraz je najvyšší čas reálne sa zamyslieť nad možnosťami a cieľmi RTVS. Pritom nepôjde len o samotné monotematické programové služby týkajúce sa športu, spravodajstva, vzdelávaniu a podobne. Pôjde aj o krok sprístupnenia programového bohatstva verejnoprávnych médií, ku ktorému bude mať prístup každý platiaci koncesionár. Nemusím pripomínať, že toto bohatstvo vzniká iba tvorbou pôvodných domácich diel.

V projekte uvádzam ako jednu z priorít vytvorenie AUDIO-VIDEO KNIŽNICE. RTVS má šancu stať sa verejnou databázou informácií, kultúrnych obsahov a umeleckých zážitkov v tej najširšej miere.

Už pred viacerými rokmi som avizoval proces integrácie digitálnych médií, ktoré vyústia v prípade verejnoprávnych médií k ich začleneniu do nového typu inštitúcie. Skutočnosť vzniku RTVS ma tak trochu zaskočila. Vtedy som jej dal názov Národné audiovizuálne centrum. Má združovať, uchovávať a šíriť audiovizuálnu tvorbu rozhlasu, televízie a filmu. Je to stavebnicový model, takže nie je v začiatkoch potrebné budovať celý organizačný systém.

Rovnako je dôležité vytvoriť nástroj na dofinancovanie, priehľadnosť a zjednodušenie toku finančných prostriedkov z rôznych zdrojov.

Navrhovaný Fond verejnej služby pre elektronické médiá by plnil úlohu verejného obstarávateľa, združoval by finančné prostriedky na financovanie verejnej služby a zároveň by plnil úlohu auditora.

Pätnásť minút je čoskoro za nami, preto aspoň v závere zhrniem kroky, ktoré by mali smerovať k ozdraveniu a štandardizácii procesov RTVS, ktorá je po dlhé roky zapríčinením nesprávnych rozhodnutí podvyživená a na okraji záujmu verejnosti.

Aké zmeny v riadení a rozvoji navrhujem?

- Návrat k národnej identite slovenských médií

- V otázkach ekonomiky pôjde o snahu vyrovnaného rozpočtu a ekonomickej stability RTVS, ku ktorej by mal prispieť novovzniknutý Fond verejnej služby pre elektronické médiá

- Súčasťou zmien v riadení bude zavedenie flexibilného kontrolného mechanizmu.

- V programe sa začne objavovať pôvodná domáca tvorba nielen ako obnovená premiéra, ale ako pravidelný nový prvok programovej služby.

- Strategickým programovým cieľom je tvorba diel, ktoré majú šancu byť súčasťou kultúrneho dedičstva.

- Spravodajstvo musí po rekonštrukcii začať plniť úlohu vlajkovej lode RTVS.

- Zmenou organizačnej štruktúry sa zavedie nielen racionalita, ale aj efektivita využívania materiálnych a ľudských zdrojov. Zároveň sa jasne určí samostatnosť v kompetenciách a rozhodovaní televízie a rozhlasu.

- Podstatná zmena sa bude pripravovať v poskytovaní verejnej služby. Pôjde najmä o vytváranie ďalších monotematických programových služieb RTVS a oživenie AUDIO - VIDEO KNIŽNICE.

- Technická modernizácia celého reťazca od výroby po vysielanie umožní zároveň aj ďalšie formy interaktívneho prenosu signálu cez optické siete, mobilných operátorov a iných digitálnych ciest.

- Rozhlas a televízia Slovenska sa stane partnerom a spolupracovníkom verejnoprávnych médií v Európe.

Slovensko je malá krajina, to však neznamená, že má malé problémy. Jedným z nich je budúcnosť verejnoprávnych médií. Som presvedčený, že moja vízia a navrhované zmeny mnohé vyriešia. Preto som predstúpil pred jej legitímne zvolených zástupcov, aby zvážili moje slová a návrhy uvedené v projekte Rozhlas a televízia Slovenska ako Národné audiovizuálne centrum. Sú aj posolstvom verejnosti, že aj z tejto neľahkej situácie RTVS sa dajú nájsť východiská. Podmienkou však je, aby rozhlas a televízia sa stali neoddeliteľnou súčasťou verejného života. A bez aktívnej spolupráce s verejnosťou to nepôjde. 15

Ľubo Belák