Slová uverejnené v denníkoch, týždenníkoch, sublimujúce z úst televíznych a rozhlasových reportérov, ale aj nič netušiacich politikov majú svoj vlastný život. Majú ho aj slová Michala Havrana o falošných správach alebo fake news v článku Európa je civilizácia fake news. Ak by sme ho brali vážne, potom celá kultúrna história Európy, následne kontinentov, vesmíru a celého „Sveta“ stojí a padá na klamstvách a hoaxoch, v preklade kanadských žartíkoch. Kľúčovým tvrdením v texte je:“...falošná správa blízko ku kľúčovej a formátujúcej udalosti, na ktorej stojí európska civilizácia. Je ňou správa o zmŕtvychvstaní Ježiša Nazaretského, ktorú rímska okupačná správa historickej Palestíny považovala za hoax židovskej sekty.“

To, že postoj Havrana je identický s Huxleyho interpretáciou nepoznateľnosti sveta z 19. storočia, niet pochýb. Patrí do minulosti. Vulgárny materializmus, a tým možno charakterizovať Havranove „znalosti“ o pravde a lži, je sám o sebe neškodný, keby opäť neskĺzol do politiky. Práve v nej sa neopakovateľne darí falošným správam a kanadským žartíkom, ktoré sú škodné. Zametá špinu na dvore a kladie ju na roveň základných filozofických otázok, ktoré už Shakespeare vystihol v Hamletovych slovách „Byť, či nebyť!“. Dramatik v jednom žalostnom stone obsiahol to, o čom Havran ani netuší. Ide o ľudský život, ktorý sa neodohráva s Piatkom na Robinsonovom ostrove, ale v spoločnosti neustále zmietanej vojnami, politickými vraždami, odpočúvaním či sledovaním. Sú to krvácajúce rany, ktoré sprevádzajú každého a zároveň všetkých ľudí na Zemi. Podľa Havrana za to všetko môže fake news o zmŕtvychvstanie Krista. Zabudol na to, že človek ako kultúrna bytosť bez spoločnosti vymiera. A pri tom nejde len o rodinu, otca, matku, ale aj o priateľstvo, statočnosť, mierumilovnosť, cnosť, dôstojnosť, hodnotu života..... Človek nie je len piesok, na ktorý sa po smrti opäť premení. Zostáva v podobe kultúry ako nezmazateľná stopa. Je to jedinečný ambiciózny projekt, ktorý rezonuje najmä v rovine poznania.

Ústrednou témou, ktorú Havran zamlčuje je morálka. Nehmatateľné fluidum, ktoré podobne ako Boha nemožno vidieť napriek tomu, že o ňu každodenne zakopávame a nájdeme ju aj tam, kde ju neočakávame. Človek je popri svojmu zázračnému VEDOMIU aj bytosť s nekonečným radom emócií, kam patrí aj cit pre morálku, či morálnosť činov. Aj tie by bez človeka zostrojeného z mäsa, krvi, nervov a buniek, ale aj duše a vedomia zušľachťované kultúrou spoločnosti neexistovali. Havran tvrdí, že je to možné. Nie je sám. Oddeliť človeka od spoločnosti, ktorú tvorí najmä morálka, kultúra a uvedomenie si spolupatričnosti je v záujme skupiny intelektuálov, vzdelaných ľudí, ktorých názor, ale najmä činy v súčasnosti radikálne rozdeľujú akúkoľvek spoločnosť a cielene vytŕhajú každého na pustý ostrov individualizmu a agnosticizmu, kde sa stáva otrokom akéhosi LEGA. Skladačky, kde jednotlivé diely nežijú spoločný život, len sú umiestnené tam, kam ich táto skupina manipulátorov potrebuje. Ich nevysloveným argumentom je, že otroci sa nebúria, len pracujú a držia ústa.  Otroci sú ovládaní hrami na námestiach a festivaloch, prípadne sociálnych sieťach, kde sa dá každý anonymný dav zmanipulovať. V ich novej „beztriednej“ spoločnosti, v ktorej sú popretŕhané všetky vzťahy, nemajú miesto kultúrne hodnoty, národ, vlasť, suverenita, identita....Naopak. Tvrdia, že sú koreňom zla.

Havran uzatvára svoje tvrdenie:... Fáma je teda jedným z kľúčových momentov európskeho myslenia... často je takáto vyfabulovaná správa použitá na rozpútanie konfliktov“. Je smutné, že fáma, fake news, hoax sa v Havranovom článku dostávajú na rovnakú úroveň ako morálka, kultúra a historická pravda. V článku sa takmer „vedecky“ podsúva teoréma, že podobne ako fake news o zmŕtvychvstaní Krista, sa na falošných informáciách vytvárala celá európska kresťanská kultúra. Naopak falošnú Anastáziu Annu Anderson pri výročí popravy Romanovovcov  podsúva ako historický fakt so zámerom, že ide o fake news o možnosti uniknúť vlastnému osudu, uniknúť smrti. Vo svojej konšpiračnej teórii mlčaním prejde skutočnosť, že ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša z Nazaretu je v prvom rade morálny akt odpustenia všetkým hriešnikom a možnosti ich nápravy už za života. Viera nie je len o posmrtnom živote. Je aj o možnosti žiť cnostne v súlade s prapôvodnými zákonmi z čias Mojžiša, ktoré sú neodškriepiteľne aj dnes platné. Navyše viera prináša neutíchajúcu nádej, bez ktorej by ten, kto neverí ani v samého seba, stratil zmysel života. Rovnako je to aj s ľudskými právami, ktoré nemajú telesnú, biologickú podstatu, ale sú produktom ideálov ľudskosti.

Havran svoju vulgárnu konšpiračnú teóriu o Európe FAKE NEWS zaklincuje tvrdením: „Nezabúdajme, že táto správa zničila Rím zvnútra aj napriek tomu, že počas posledného pokusu o záchranu sa Rimania obrátili na kresťanstvo a dúfali, že deštruktívne pôsobenie správy o Ježišovej smrti sa zastaví a jej magický potenciál obnoví ríšu.“

Jeho historické táranie prekrýva skutočnosť, a nie fake news, že Rím nerozložilo kresťanstvo, ale dekadencia postklasického obdobia, kedy práve spôsob života, rozklad hodnôt a strata ideálov utopili kultúru Ríma a dali priestor novej viere v lásku, spravodlivosť a odpustenie. To Rím, ani Havranova konšpiračná teória nedokázala.

19.7.2018

Ľubo Belák