Bieda kultúry, bieda Juraja Kušnierika.
Bieda kultúry, bieda Juraja Kušnierika.
To, že kultúra na Slovensku sa potáca od parlamentu k vláde je už všeobecne známy fakt. To, že časopis, ktorý si dáva do portfólia označenie kultúrny a pri tom o kultúre neraz prináša platenú inzerciu časti politického spektra je tiež už stará pesnička. O tom, že Kušnierik je žurnalista pre všetko, si mnohí už zvykli. Ale to, že existuje aj časť kultúrnej obce a nie je malá, ktorá nesúhlasí s takto interpretovaným postojom ku kultúre, vie hádam len pár extrémistov, ktorí nehltajú všetko, čo im každodenne tlač a médiá prinášajú.
Kušnierik, ako platenú inzerciu ministra kultúry poňal ako sa patrí. Jeho nekritický článok v .týždni zo 7.3.2011 Kaštiel, percentá a literatúra z 7.3.2011 je de facto, snáď aj de jure plateným plagátom vyveseným na námestí SNP v Bratislave, kde sídli moderátor kultúry Daniel Krajcer. Obom, ministrovi a Kušnierikovi určite chýbalo to podstatné, vlastná detská izba, kde by si občas niečo prečítali, vypočuli, ale hlavne začali kriticky rozmýšľať. Iste, dnešná doba mizerných vladárov nepraje ľuďom, ktorí sa na niečo odvolávajú, argumentujú a tak trochu aj bojujú za miesto na slnku. Stačí mať moc a peniaze a dá sa všetko.
Odpovedám – figu borovú. 620 signatárov výzvy na obranu Budmeríc je dostatočným argumentom, že si kultúrna obec neželá, aby sa s majetok, ktorý sa dostala do užívania /aj keď za socializmu – veď iné nebolo/ tvorivých pracovníkom stal ďalším kláštorom pre finančníkov, televízne celebrity a lacných humoristov. Tí na to určite budú mať. To, že to stojí peniaze, je všetkým jasné. Dokonca aj to, že nie každý si užíval možnosť stráviť pár týždňov v budmerickom skanzene kultúry /inak to ani nemožno nazvať/. Ale to nie je dôvod, aby sa vyhlásil konkurz na nového strážnika. Chýbajú argumenty.
Ak to pán kultúrny moderátor Krajcer s Budmericami myslí tak, ako to povedal, potom to chápem ako verejný prísľub, že i napriek nedobrovoľnému dvojpercentnému podielu na spravovaní kultúry, ktorý na budúci rok zanikne, budú aktíva a pasíva Ministerstva kultúry naďalej patriť kultúrnej obci. Keď povedal A, malo by zaznieť aj B – AKO? Čo bude budúcnosťou Budmeríc? Zatiaľ to vyzerá na dobrovoľnú kapituláciu v mene tichého dohovoru majetných, zachrániť statky pre finančnú elitu. „Kašľať na tvorcov, veď nie sú prachy!“
Preto by mala k výzve pribudnúť aj požiadavka, aby o budúcnosti kaštieľa rozhodli kultúrni pracovníci a nie ministerskí a vládni úradníci. Nech sami spisovatelia, výtvarníci, hudobníci, tanečníci, umeleckí kritici rozhodnú ako naložiť s majetkom a čo je k tomu potrebné, aby slúžil pôvodnému zámeru – miestu, kde sa stretáva nielen naša, ale aj svetová kultúrna elita, ktorú každý národ potrebuje. Znie to pateticky, ale aj téma je plná pátosu. Kultúra nemôže za nekompetentnosť v riadení štátu, kriminalizujúcu svetovú ekonomiku, ktorá nič netušiace spoločenstvá vtiahla do ekonomickej krízy, falšovateľov výročných správ finančných inštitúcií a nástenkových kovbojov. Hra na slogan „Veď nie sú peniaze“ je otrepaná a hlúpa pesnička. Niekto z vladárov by si mal konečne uvedomiť, že keď sa začne spoločnosť tvrdo deliť na chudobných a bohatých, tak najkrutejšie si to odnesú tí bohatí. Tí ostatní pomaly už nebudú mať čo stratiť. Možno by to mohla byť sama premiérka, ktorá už asi zabudla na Stana Radiča, ktorý patril práve k tej kultúrnej obci, na ktorú s prehľadom kašle. Je ešte čas.
A Vy, pán minister, ukážte, čo ste sa v škole naučili. Ak to nestačilo, tak sa spýtajte múdrych ľudí. Oni Vám ochotne pomôžu. Viem, že na rozhodovanie nie ste sám. Ale sám ste si zvolili cestu, že rozhodujete v mene istej skupiny, o ktorej sa v žiadnom prípade nedá povedať, že by bola chudobná.
620 signatárov výzvy čaká.
Ľubo Belák
11.3.2011