Sľúbili sme si lásku, tak sa stretnime a spoločne nenáviďme. Táto veta v súčasnosti určite vyjadruje náladu v našej spoločnosti, ktorú nemožno charakterizovať inak,  ako len balík plný dynamitu. Čo sa s nami, prípadne s nimi stalo? Prečo je jedno ľuďom či bude drahší plyn, elektrina? Že si o pár mesiacov nebudeme môcť kúpiť ani z polovice to, čo si dnes vkladáme do nákupného košíka? Prečo sa nedemonštruje za to? Na námestiach sa stretávajú jednofarební nespokojenci, fanúšikovia súčasných opozičných strán a s heslom „Dosť bolo Fica!“. Prečo sa na námestiach nestretávajú masy ľudí, ktorí kričia „Dosť bolo  Šimečku, alebo Matoviča!“? Je to len spontánny protest nespokojných voličov s víťazmi volieb 2023?

Aj po prehrmení pandémie naďalej kazí vzduch vírus nenávisti. Nie názorov, polemiky, rozumu. Len výkriky a arogancia. Je na vine demokracia, ktorá nám poskytuje  slobodu zhromažďovania, slova (čiastočne) a voliť podľa vlastného názoru? Práve slobodná politická súťaž sa vytratila z našej spoločnosti. Akoby pach nenávisti zvyšoval chuť k agresii. Demokracia, kde sami voliči určia smerovanie spoločnosti, sa stala staromódna. Ak by to mal byť politický boj pod taktovkou dnešných dní, netreba ani usporiadať voľby. Jednoducho námestia rozhodnú. Zrazu žijeme v permanentnej revolúcii , ktorej však nejde o právo väčšiny, ale o prevzatie moci menšinou. A tá podľa toho čo vidíme na uliciach, v médiách, dokonca aj na školách, robí všetko pre to, aby nastala zmena politických pomerov. Revolúcie zväčša v dejinách ľudstva končili ozbrojeným povstaním. Tak skončila Francúzska revolúcia v 18. storočí alebo Veľká októbrová revolúcia v Rusku 1918. Vždy sa to zle skončilo.

Pokiaľ v minulosti asi iná cesta pre zmenu nebola, dnes je v civilizovaných krajinách zavedené právo s heslom všetci sme si pred spravodlivosťou rovní. Za tých pár rokov existencie Slovenska sme si vytvorili inštitúcie, ktoré zaručujú pre každého staré revolučné heslo „Liberté, égalité, fraternité“ (slobodu, rovnosť, bratstvo). Dokonca sme sa dohodli na Ústave Slovenskej republiky, kde sú vyjadrené všetky podstatné názory, prečo a za akých podmienok sa oplatí žiť v spoločnom štáte. Keď sa však vyberiete na ulicu, do divadla, posadíte sa k televíznym správam, zistíte, že všetko je inak. Podľa žlčovitých vyjadrení so zaťatými päsťami rečníkov nadobudneme dojem, že nič neplatí a dostali sme sa do situácie všeobecnej katastrofy. Akej? Zatiaľ máme v bytoch teplo, všetky elektrospotrebiče majú dostatok elektriny, na pumpách dostať benzín a naftu a v supermarketoch sa už pre množstvo nakupujúcich ani nedá chodiť. Všetci držia v rukách iPhony (nie najlacnejšie), chodíme sa zabávať do divadiel, krčiem, nočných barov, nikto nám neprikazujeme čo máme čítať a s kým sa stretávať. Na dovolenky k moru sa už ani pomaly nedostanete, keďže je všetko vypredané. Jednoducho žijeme v relatívnom blahobyte. Tí skôr narodení to môžu potvrdiť. Tak potom o čom sú protesty? Pripravuje sa politický PREVRAT? Ten s demokraciou nemá nič spoločné. Aj keby sa chcel bežný človek dozvedieť prečo a za čo sú protesty a litre jedovatých slín, z prejavov plných ohovárania, lži a demagógie hodnej potláčania ústavných práv tých, ktorí neprotestujú, nemá šancu. V textoch napísaných v centrále „odporu“ sa objavujú len komentáre a osočovanie, ktoré s vyjadrením názoru ako ďalej, čo robiť vo svete zmietanom prírodnými, zdravotnými, ekonomickými a vojnovými krízami, nemajú nič spoločné. Určite nestačí manifestovať s heslom „Dosť bolo Fica“. Keď sa poobzeráme okolo seba s nádejou nájsť niekoho, koho môžeme v politickej súťaži poveriť zastupovaním, je to takmer nemožné. Racionálne návrhy ako viesť spoločnosť ďalej sú utopené len v nenávisti. A tá nikoho nenakŕmi, ani nezohreje. Už si neveríme ani navzájom. Vo všetkom a vo všetkých vidíme len politiku, delenie ľudí na tých za a proti. Len nevieme začo a proti čomu. Dozvieme sa len, že „Dosť bolo Fica“, bez volieb, dialógu, pokoja a aspoň štipky dôstojnosti.

- 17. novembra 1989 vyústila vôľa väčšiny poraziť totalitnú spoločnosť, ktorú sme sami tvorili. Vyhovárali sme sa, že za všetko môžu oni, komunisti, aj za nás, ktorí sme si predstavovali život inak, slobodnejšie, farebnejšie a pestrejšie. Preto sme sa vybrali na námestia s vierou, že to dokážeme PREVRATOM väčšiny, ktorá nemala šancu vyjadriť svoj názor v slobodných voľbách. Dovtedy sme si mohli vybrať len medzi červenou a červenou. Iná farba pri voľbách pred rokom 1989 neexistovala. Dnes máme celú paletu možností, výberu, dokonca sa s každým hlasom vhodenom do urien ráta. Stačilo pár desaťročí a už ani to nestačí. Sme na začiatku novej epochy, kde sa s demokraciou nepočíta? Chceme mať nad sebou Veľkého brata, totálnu kontrolu nad všetkým čo robíme, kam chodíme, čo jeme, s kým sa priatelíme a za čo platíme bankovkami? Chceme, aby prestali platiť prírodné zákony a aj tie budú pod kontrolou? Chceme, aby prirodzené rozmnožovanie ľudstva, ktoré patrí vzťahu muža a ženy, bolo len panským huncútstvom? Chceme, aby zvíťazili absurdné požiadavky na život, sektárske zákony istej skupiny majiteľov našej budúcnosti?

- 17. november nebol nástup budúcnosti s víziami podobnými románu Orwella 1984. Bola to požiadavka vrátiť sa k ľudskosti, vzájomnej úcte, rešpektu na iný názor, ale najmä slobodne žiť v kruhu svojich rodín a s očakávaním novonarodených potomkov. To sme chceli v pamätný deň vyjadriť. O tom spieval Ivan Hoffman na námestí SNP. Napriek tomu, že nás naďalej majú v rukách „Utajení svedkovia“, ktorí vládnu z ústrania nad našimi životmi, 17. november mal svoju generáciu, poslanie a túžby, ktoré si ani panujúcou Nenávisťou na námestiach vziať nedáme.

Ľubo Belák

17. novembra 2025

Spomienkový večer na bigbítovú Bratislavu

V klub

18.10.20254

Oldo Hlaváček

Dialóg Na palete

rozhovor na súčasné témy

moderátor: Pavel Kapusta

Poznáme starý príbeh egyptského faraóna, ktorého meno sa nám nezachovalo, ktorému Mojžíš s bratom Áronom predpovedali rany, z ktorých sa dlho krásna egyptská krajina nespamätala.  Nevieme presne ako to bolo, ale ak máme veriť príbehu Starého zákona, boli to poriadne rany, ktoré zväčša ničili prírodu, ľudí, hospodárstvo a v konečnom dôsledku aj faraónovu moc nad židovským národom, ktorý sa zrazu zobral a vydal sa do zasľúbenej Zeme. Dnes máme takýto Egypt priamo pred dverami, na ulici, v dedine, chotári, či v kravíne. Problém však je, že sa nemôžeme zobrať a odísť do našej zasľúbenej Zeme, lebo žiadnu nemáme. Len tú našu na jednej strane ohraničenú Veľkomoravskou ríšou a na druhej strane vírusom súčasnej nenávisti, ktorá rozstrihla náš národ (teda podľa všetkého len občanov) na dve časti.

Začalo to v roku 2008 krachom banky Lehman Brothers v USA. Dominoefekt postihol v tých rokoch takmer 600 bánk. Vlastne úplne prvým zdvihnutým prstom bol útok na WTC v New Yorku. 3 000 mŕtvych. V roku 2010 sa zrodila aféra WikiLeaks s novodobým mučeníkom Julianon Assangeom. Zverejnil americké dokumenty z vojen v Iraku a Afganistane. V roku 2014 sa spustil kyjevský Majdan. Padli výstrely a Ukrajina sa ocitla v chaose. Islámisti sa v januári 2015 prihlásili s parížskym masakrom v redakcii kontroverzného časopisu Charlie Hebdo – 15 mŕtvych. Francúzsko zamrzlo hrôzou. Ďalšie novembrové koordinované útoky usmrtili 130 ľudí. Merkelová ohlásila exodus. Otvorila hranice svojej krajiny pre státisíce migrantov. Na Slovensku sme si otestovali vraždu novinára Jána Kuciaka. Dodnes nevieme, kto si vraždu naozaj objednal (?). Ruský dvojitý agent Sergej Skripaľ a jeho dcéra Julija v roku 2018 spopularizovali nervovoparalytickú látku novičok. Spojené štáty oznámili, že vystupujú z Rady OSN pre ľudské práva. Americký prezident Donald Trump sa na summite NATO v Bruseli vyslovil proti plynovodu Nord Stream 2. Zároveň oznámil, že Spojené štáty odstúpia od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), ktorú v roku 1987 podpísali s Ruskom. Ukrajinský prezident Petro Porošenko vyhlásil, že v desiatich oblastiach Ukrajiny platí s platnosťou do 26. decembra stanné právo. O polnoci 29. marca 2019 opúšťajú Briti Európsku úniu. 78 ročný Joe Biden sa 20. januára  v roku 2020 definitívne stal 46. americkým prezidentom. Vyvolal tým v USA takmer občiansku vojnu na čele s porazeným Donaldom Trumpom.Svet zachvátila pandémia koronavírusu COVID-19. Zomierajú tisícky ľudí a na Slovensku sa do vlády dostáva Igor Matovič s koalíciou zloženou z hnutia OĽANO, SME RODINA, SaS a strany ZA ĽUDÍ. Nasledujúcej vláde zanechali v pokladnici osemmiliardové manko. Američania sa zbalili a utiekli z Afganistanu. Nechali všetko v rukách Talibanu. Rusi napadli Ukrajinu po tom, čo na jej východe ukrajinská armáda obkľúčila vlastné územie s ruskou národnostnou menšinou. Izrael po útoku bojovníkov za slobodu Palestíny Hamas (teda podľa mainstreamu teroristi) a vražde takmer tisícdvesto početnej židovskej omladiny rozpútali genocídu v Gaze a napadli Irán. S radosťou sa k nim pridali „mierumilovní“ Američania so svojimi ultraťažkými bombami. Malým prídavkom bol atentát na slovenského premiéra, ktorý sa z toho vylízal (zatiaľ len zdravotne). Prednedávnom reinkarnovaný americký prezident, „mierotvorca“ Donald Trump stihol vyhlásiť ekonomickú vojnu celému svetu. Zatĺkanie klincov do rakve „liberálnej“ (?) demokracie a európskeho internacionalizmu (bez komunistickej internacionály). Jednoducho svet zachvátil chaos.

V slovenskej hymne, aj v tej, čo renovoval Oskar Rózsa,  sa spieva „veď sa oni stratia... Už vieme, že to neplatí. Nikto sa nestráca. Naopak pribúda viac bláznov a chorých ľudí, ktorí sa nazdávajú, že žijú v počítačovej hre, ktorá nemá vplyv na ich vlastný život. Stačilo, že na tretine Česka vypadla elektrina na sedem hodín a spoločenský systém sa zrútil. Ako by nám niekto chcel naznačiť: „Neblbnite, všetko je pominuteľné. Aj elektrina, plyn, voda, dážď, samotní ľudia na tejto planéte.“ Stačí málo a už tu nebudeme. Stojí to za to? Myslíme si, že všetko zlé čaká len tých druhých, s opačným názorom, s jedovatým jazykom, ktorý existuje len preto, lebo: „Na začiatku bolo Slovo“. Smutný príbeh civilizácie, ktorá má v rukách technológie umelej inteligencie. Žeby sme sa už zriekli aj toho obyčajného sedliackeho rozumu a všetko nechali na počítače? Budeme sa čudovať, keď nám aj tie raz ukážu chrbát. Vlastne holú pravdu o nedokonalosti ľudstva.

To, že pribúda viac chorých mozgov v politike a svetskej moci je neodškriepiteľné. Dokonca sa hlúposť a takmer mentálna demencia stáva svetovým vírusom, horším ako bola pandémia Covidu. Tento nemá prirodzeného nepriateľa. Nejaké antibiotikum, ktoré by ničilo choroboplodné zárodky „názorovej“ demencie. Príkladom je staronový prezident USA Donald Trump. Jeho úchylka bola zjavná už po prvých prehratých voľbách, kde zmanipulovaný dav vtrhol do svätostánku americkej „demokracie“, do Bieleho domu.

Určite by stálo za to niečo zásadné urobiť. Mohli by sme začať tým, že by sme sa začali počúvať a prestať sa nenávidieť. Je to také náročné? Keď sa poobzeráte okolo seba, tak asi je. Chaos mocných ovládajúcich politiku a médiá sa ako vírus prenáša na obyčajných bezfarebných ľudí, ktorí na prežitie musia niečo urobiť. Napríklad zarábať peniaze, kupovať si za ne všetko potrebné a ak zvýši, kúpiť si nejakú hračku. Napríklad elektrickú kolobežku alebo dovolenku pri Balatóne. Prečo? Lebo na viac im nezvýši. Začarovaný kruh od zarábania peňazí po ich míňanie zatiaľ nikto nerozsekol. Žijeme svoj nepokojný spotrebný život naplnený očakávaním neočakávateľného.

Inak je to s peniazmi na vojnu. Tie rastú ako huby po daždi. Milióny, miliardy, bilióny. Doláre, eurá... „Eurá,bože, eurá, kde ich ľudia berú? Na horách nerastú, v poli ich nesejú?“ Odstrašujúcim príkladom je dohoda pani Ursuly von der Leyenovej s Donaldom Trumpom. Pätnásťpercentné clá pri dovoze áut do USA americký prezident podmienil mohutným nákupom amerických zbraní za 600 miliárd a energií za 750 miliárd dolárov. Bláznivý kolotoč peňazí bez akéhokoľvek krytia. Jednoducho sú...keď sa chce. Tam, kde sa nechce, nie je ani deravý groš. Matka Vojna čaká na bohatú úrodu zbraní a padlých vojakov (plus pár miliárd bezbranných ľudí). Prekvapujúce je, že všetci chcú bojovať za mier. Aj keby sme všetci pomreli na bojisku alebo v zbombardovanom paneláku.

Keby sa dnes objavil novodobý tandem Mojžíša s bratom Áronom, asi by si už ani nevedeli vymyslieť ďalšie Božie rany. Takmer všetky, až na jednu, sa minuli. Tou je konečné riešenie existencie ľudstva na svete. Vojna, ktorá konečne umožní bláznom držiacim odpaľovací ovládač, aby spustili tretiu atómovú svetovú vojnu. Všetci si vydýchnu...naposledy. Zostane len osamotený Boh, ktorý nechcel uveriť, že priniesol na svet tvora, ktorý si sám zvolil totálne sebazničenie. Len tak, lebo chcel.

Ľubo Belák

28.7.2025