Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
Pečie celé Slovensko
Ak si myslíte, že nasledujúci text bude o zábavnej televíznej relácii, mýlite sa. Presnejšie, tému skôr vystihuje zvolanie nášho národného hrdinu Jánošíka, ktorý sa s nami rozlúčil výkrikom: „Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte!“ Súčasnosť na Slovensku naozaj vyzerá tak, akoby každý niečo piekol, niekomu sa niečo prepieklo, alebo niekto chce niekoho upiecť. Samozrejme, že sa to týka aktualít našej politickej scény.
Protest v divadle Aréna
Svet sa zbláznil? Hrá s nami nepoctivú hru? Alebo sa pripravuje na svoj Armagedon? Stále viac a viac sa prepadávame do stavu iracionálneho sveta nenávisti. Navzájom sa obviňujeme z nenásytnosti, revanšizmu, stratofóbii (strachu zo sveta kde žijeme), či krutosti. Jednoducho západný svet sa stal globálnym aktivistom svetovej sebevraždy. Hľadá sa liek. Dnešné poznanie samých seba však na to nestačí. Sme otrokmi vlastných vášní bez toho, aby sme sa na chvíľu zastavili a spoločne našli riešenie.
Aj anjeli umierajú
America First, Europe last!
Stalo sa to, čo si „európski politici“ ani v zlom sne neželali. Novým prezidentom Spojených štátov amerických (USA) sa opätovne stal Donald Trump. Miliardár, šoumen a podľa „svetových demokratov“ oduševnený nacionalista a populista, ktorý klame, podvádza, znásilňuje a určite aj pije. Rozplynula sa rozprávka o pokračovaní takmer dementného prezidenta Joea Bidena (nášho Džoua), ktorý počas svojho prezidentovania nedokázal nič. Naopak, dokázal rozpútať peklo na Zemi. A to mu americkí voliči nezabudli.
Mojžiš, muzikálový hrdina
Samotné meno Mojžiš hádam každému pripomenie biblický príbeh Hebrejcov v dobe pred Kristom. Je desaťročia vďačným sústom umeleckých projektov, ktoré spisovateľom, dramatikom, hudobníkom, tanečníkom a výtvarníkom poskytuje príbehy hodné veľkej romantickej drámy. To, či naozaj Mojžiš žil alebo je to len legenda, sa nikdy nedozvieme. Neznamená to však, že jeho osudy sú len rozprávkou pre dospelých. Je v ňom zašifrovaných mnoho odkazov, ktoré aj dnes nestrácajú na aktuálnosti a dôležitosti. Už len keď si vezmeme súčasný konflikt na blízkom východe medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, je Mojžišov odkaz výkričníkom pre vlastných potomkov. Paradoxne si obe strany vybrali opačných predstaviteľov biblického sporu. Zápas o slobodu Hebrejcov možno prirovnať k zápasu Palestínčanov za slobodu a vlastný štát. Naopak Izrael (nositeľ odkazu jedného z pôvodných semitských etník) v súčasnosti zohráva úlohu krutých egyptských faraónov.
Loď bláznov, plochá Zem a vedecký kapitalizmus
Aby sme vedeli o čom bude reč, dajme si dokopy pár faktov. Západná civilizácia je obrazom Lode bláznov, svetonázor je opretý o Dôkaz o plochej zemeguli a kapitalizmus je rovnako ako komumizmus Vedecky dokázaný. Že sú to nezmysly?
Kúpeme sa v oáze nezmyslov a pohŕdania faktami. Žijeme v pretvárke a na reálny život nie je čas. Sme bombardovaní informáciami, ktoré nemajú žiadnu hodnotu. Ani na zapálenie dobrej kubánskej Havany. Ženie nás to späť do praveku, prípadne do zabudnutia vlastnej histórie a zmyslu existencie ľudskej rasy. Či skôr živočíšneho druhu? Tieto otázky a reflexie nie sú konšpiráciou. Zažívame to každodenne cez média, spoločenský dialóg, ale najmä rúcaním ideálu o spravodlivej a prosperujúcej spoločnosti.