Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
NA CESTE
Rozlúčka s Igorom Bázlikom
Igor mi ukázal cestu k hudbe
Ďalšia hudobná rozlúčka, tentoraz s mojim priateľom Igorom Bázlikom. Bol jedným z trojice profesionálnych hudobníkov, ktorí mi ukázali, že hudba nie sú iba akordy na gitare a spievanie beatlesoviek. Braňo Hronec, Vieroslav Matušík a Igor. Od každého z nich som dostal do daru zručnosť pri práci s hudbou. Najmä aranžovanie pre orchester, tajomstvá harmónií a zápis do nôt. To bola pre bigbíťáka v šesťdesiatych rokoch jedna veľká neznáma. Už v čase našej beatovej skupiny The Players som sa podujal zachytiť naše skladby do notovej osnovy. Cesta späť už bola nemožná. Objavovanie hudby ako vzduchu, ktorý dýchame nie je možné bez pochopenia jej existencie.
S Igorom Bázlikom som neraz presedel pri klavíri, kde mi len tak na kus notového papiera ukázal ako sa zapisujú do nôt sláčiky, klavír, gitary, dychové nástroje a ľudský hlas. Robil to nezištne. Vážil som si, že si aj on mňa považoval za hudobného partnera, aj keď pôvodom amatéra bez hudobného vzdelania. Viedlo to k spolupráci. On ako skladateľ a ja ako aranžér, gitarista a spevák. Bol som mladý, neskúsený, ale s optimizmom pri pohľade do budúcnosti mojej hudobnej kariéry. Zostalo mi to až podnes.
Igor ďakujem a určite na teba v svojich spomienkach nezabudnem.
Pieseň Záľuby – hudba: Igor Bázlik, slová: Kamil Peteraj hrá skupina Ľuba Beláka
Rhytmick otvoril dvere svetu
Rhytmick otvoril dvere svetu a svet nás k sebe prijal...
Televízna relácia vznikala práve v novembrových dňoch v roku 1989. Po prvýkrát sa u nás v našej televíznej relácii objavili aktuálne hudobné klipy, ktoré sme dovtedy mali možnosť vidieť iba v londýnskej MTV.
Prvé dve vydania majú aj svoj príbeh. Reláciu mal ako moderátor odštartovať Meky Žbirka. Ten však tesne pred nakrúcaní v štúdiu stratil na pár dní hlas. Tak som si musel obliecť jeho kostým a odmoderovať prvé dve časti. Nakrúcali sme v decembri 1989 v holandskom Hilversume. To je môj najsilnejší zážitok z čias, kedy sme sa pripravovali na radikálne zmeny k "lepšiemu"(?). Na rozdiel od politiky mala naša televízna relácia úspech a dodnes si na ňu mnohí spomínajú. Spolu so mňou...
Prvé vydanie relácie RHYTMICK
január 1990
Hiromi, krotiteľka klavíra
100 hodín Slovenska
Nikoho neprekvapilo pokračovanie súboja národných a liberálnych politikov. V ostatných rokoch sa ako vírus rozmohla nenávisť medzi tými, ktorých si voliči zvolili nie preto, aby sa medzi sebou naťahovali o moc v štáte a vypúšťali jedovaté sliny na verejnosti. Určite väčšina, až na pár obyvateľov rómskych osád, išla k volebným urnám, aby sa konečne začalo vládnuť tak, ako sa patrí. Ako? Jednoducho venovať sa zlepšeniu základných životných podmienok a uskutočňovaniu predstáv väčšiny, ako a kam by malo Slovensko smerovať. Som presvedčený, že každý človek, až na pár masochistov, chce mať pokoj od politiky, venovať sa svojej rodine, práci a prípadným osobným cieľom a záľubám. Voliť len preto, aby nám bolo horšie, si hádam neželal nikto.
Pamätám...
Nová nahrávka piesne
PAMÄTÁM...
slová a hudba Ľubo Belák
2.11.2023
Venované mojej manželke Darinke
k 50 výročiu našej svadby
QUO VADIS Slovensko - The Day after
Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub – Medzinárodný mierový výbor
v piatok 13. októbra 2023 od 13. h v Pálffyho paláci
na Zámockej ul. 47 v Bratislave
na počesť nových laureátov„Mierovej ceny zo Slovenska 2015“ za rok 2023
dr. G. Geyera, mesta Hirošima a Skalného sanktuária na hore Butkov
a Zlatého biatca za rok 2023
z Českej republiky dr. M. Syručka, prof. A. Hogenovej a Ing. M. Bohatej
Slovensko po 30.septembri 2023
Úvodné slovo: Peter ČatlošP. Mihók: Limity daľšieho rastu spoločnosti tak globálnej,
ako aj na slovenskej úrovni
Pozvaný nečlen do diskusie : Ľubo Belák, hudobník, skladateľ, bloger a producent
príspevok Ľuba Beláka
QUO VADIS Slovensko?
„The Day after“
téma - Slovensko po 30.septembri 2023
Ak by som sa v názve mojej úvahy držal biblického textu, tak by som sa mal podobne ako apoštol Peter spýtať na úteku z Ríma pocestného, ktorý ide opačným smerom: „Kam kráčaš? Všetci utekáme z krajiny, ktorá nás po desaťročiach sklamala, a ty ideš na Slovensko. Prečo?“
Touto otázkou som koncom augusta uviedol svoj blog o budúcnosti Slovenska pred voľbami do Národnej rady SR. Pokúsil som sa nájsť odpoveď na otázku o budúcnosti krajiny, kde podobne ako ja, žije vyše päť miliónov obyvateľov. Z toho až osemdesiat percent sa hlási k slovenskej národnosti. Žijú tu od nepamäti, zápasia s realitou a neustále očakávajú, že konečne príde zmena a ocitnú sa v usporiadanej krajine bez mocenských zápasov, nemorálnej politickej reprezentácie, bez istoty, či očakávania čohokoľvek pozitívneho. Nanešťastie nie sme sami. Sme európskou krajinou a spolu s ostatnými národmi hľadáme samých seba. Spočiatku dobre vyzerajúci projekt Európskej únie sa začína meniť na bremeno, ktoré nesieme spolu s krízou vo svete. Sme ako občania Európskej únie odsúdení na zánik?