Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
NA CESTE
Koncert pre Nórsko
V nedeľu 31. augusta som bol na Hlavnom námestí v Bratislave, aby som sa zúčastnil na manifestácii slovenských občanov proti masovej vražde, ktorá nami otriasla predminulý týždeň. Nebbol to len koncert. Vystúpi viacero občanov, ktorí nielen za seba vyjadria svoje myšlienky a pocity viažuce sa na tragédiu v Nórsku. Jedným z nich som bol aj ja. Tu je môj príhovor.....
V mojom muzikantskom živote som neraz zavítal do Osla, hlavného mesta severskej krajiny, známej nielen cez cestovateľa Thora Heyerdala ale aj svojou prírodnou krásou. Nikdy by mi neprišlo na um, že takáto krásna krajina môže byť dejiskom krviprelievania, násilia a zla.
Zlo má veľa podôb. Tá najkrutejšia je v podobe zločinu masovej vraždy. Nie je to po prvý raz, kedy ľudstvo zažilo vyčíňanie masového vraha, či už to bol holokaust, vraždenie v Lidiciach alebo v Nemeckej, New Yorku či v Moskve. Vyhasínajú životy bezbranných ľudí v mene nejakého izmu – fašizmu, nacionalizmu, fundamentalizmu, komunizmu.
Žeby v tom bol nejaký Fígeľ?
Žeby v tom bol nejaký Fígeľ?
Stretol som sa s ním na bohumilej akcii, odovzdávaní ocenení slovenským vedeckým pracovníkom Hlava roka. Vtedy prišiel ešte ako eurokomisár, ktorý sa celou dušou venoval vzdelávaniu, odbornej príprave a kultúre. Uhladený, s dôstojným vystupovaním. Hádam som ho ani raz nevidel vzrušeného, naštvaného alebo zroneného. Akoby bol naprogramovaný na rozdávanie pohody a dôvery.
E-mai Richardovi Sulíkovi
E-mai Richardovi Sulíkovi
Vážený pán predseda Národnej rady,
obraciam sa na Vás so žiadosťou o prijatie. V ostatnom čase som nadobudol presvedčenie, že politická scéna na Slovensku sa ani po vyše dvadsiatich rokoch nezmenila a všetky sľuby, ktoré postupne dávali víťazi volieb sa stali len sľubmi voličom. Preto by som Vás chcel zoznámiť s návrhmi, ktoré som sformuloval do textu "SME TU EŠTE MY, vaši voliči". Nie, nemýľte sa. Ja som vašim voličom nebol. Minulý rok som dal svoj hlas Ivete Radičovej, ktorej som už písal. Dokonca sme si vymenili aj pár SMS-iek.
List premiérke Ivete Radičovej
List premiérke Ivete Radičovej
Milá Ivetka,
hneď v úvode pripomeniem, že tento list je určený do rúk mojej premiérky Ivety Radičovej. Robím tak preto, aby si mi nemusela posielať podobnú SMS-ku ako minule. Ani si nevieš predstaviť koľkých ľudí to naštvalo. Očakávali od teba úplne inú, štátnickejšiu reakciu. Darmo som im vysvetľoval, že som to dostal od tej druhej Radičovej, ktorú sme poznali pred voľbami. Nepomohlo. Navyše mi začali chodiť desiatky emailov s výčitkami na tvoju adresu. Opäť som im darmo odpisoval, že ty si len obeťou svojej vlastnej strany a straníckych funkcionárov. Trvali na svojom. Radičová nás sklamala.