Je čas si pripomínať udalosti, ktoré nás hlboko zasiahli. Jednou z nich sú nálety NATO na Nový Sad, kde mám rodinu a blízkych.

Tu je sumár náletov na Vojvodinu, kam cez Bratislavu prelietali bombardovacie lietadlá....(text zaslaný priamo z Kulpínu)

Milý Maroš Kramár, našu diskusiu, ktorá neviem prečo vyvolala taký rozruch (môj blog si prečítalo cez 57 000 ľudí), už zatienil nový príbeh. Prezident Kiska vymenoval novú vládu.  Protesty na námestiach utíchli a pozornosť médií sa zamerala na Prezidentský palác, kde sa začalo nezvyčajné divadlo. Vieš o čom hovorím. Si dobrý herec a za svojho života si si vyskúšal hrať princov, partizánov, ale aj milovníkov a politikov. Hra, ktorá sa odohrávala v paláci nebola drámou. Bolo to Bábkové divadlo.

Výzva znie v týchto časoch ako balzam pre tých, ktorí nemajú prístup k akémukoľvek elektronickému médiu, okrem politikov a reklamy na pracie prášky. Tí prví to ako fosílie 89 vnímajú ako službu verejnosti. Zabudli na to, že RTVS, teda verejnoprávna televízia a rozhlas už od minulého storočia zo zákona patria verejnosti. Nie je to dávno, kedy prebehla polemika o koncesionárskych poplatkoch, ktoré by mali zvýšiť poplatok za tieto médiá. Proti boli na prekvapenie dvaja súperiaci politici, nikto sa nepýtal verejnosti. Slovenská národná strana a ich opozičný parter OĽANO.

Pieseň pre Janka

Ľubo Belák / Ján Botto

nedá mi trochu nerozšíriť moju odpoveď na tvoje slová "Ľubo je mi ťa ľúto. Škoda. Mal som ťa rád." , ktoré si ako reakciu na môj blog o prezidentovi Kiskovi zverejnil ako poznámku na mojej facebookovej  stránke. Z toho som vyrozumel, že ma už nemáš rád preto, lebo som vyjadril svoj názor. Vzal som to na vedomie, ale nestačí len počúvať, potrebné je aj odpovedať.