„Kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.“

Od čias národného romantizmu sme si už generačne zvykli na národných hrdinov. Žiaľ iba v literatúre a v Slovenských povestiach. Takým bol Jánošík, filmový hrdina Pacho a novodobý geroj Dubček. Každý z nich mal jedno spoločné. Boli to len vysnívané obrazy ideálu hrdinu, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Snáď len Dubček, okolo ktorého vznikla akási aureola statočnosti, bol človek, ktorý už nemal čo rozdávať, pretože už nebolo z čoho.

Žijeme v čase, kedy včera je neskoro a zajtra priskoro. Netušíme, čo nás čaká v zajtrajších správach, ani to, či zajtra správy vôbec vyjdú a kde. Chaos je výčapná nálepka dnešných dní. Už nejde o pivo, ale o život. Nechali sme si ten náš rozštvrtiť na centy a našu budúcnosť na počítačovú hru. Všetci túžobne očakávame, že koniec tomu spravia predčasné voľby. Bodka a tma. Naozaj?

Dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger a poverený minister obrany Jaroslav Naď spolu s prezidentkou Slovenskej republiky Zuzanou Čaputovou začali podnikať so smrťou. Má to logiku?

Aby toto tvrdenie malo zmysel musíme sa nakrátko pristaviť pri logike. Presnejšie pri výrokovej logike a semiotike. Dve vedné disciplíny, ktoré sa zaoberajú jazykom. V našich podmienkach je to slovenský jazyk, aj keď vo vede sú všetky jazyky umiestnené v Babylonskej veži. Noemovi potomkovia vo viere, že sa rovnajú bohu, s pýchou naplnenou zlom sa rozhodli vyrovnať tomu najvyššiemu. Nevyšlo to. A tak dodnes hľadáme významy slov, viet, znakov a úvah, o ktorých tvrdíme, že sú pravdivé. Prípadne, že sú bohapustou lžou. Dnes sú k logike a semiotike najbližšie IT-čkári, aj keď pre nich je pravda a lož iba systém zložený z núl a jednotiek. Jednotka je pravda, nula znamená nepravdu, lož.  Od Aristotela, cez Tomáša Akvinského, až po Ludwiga Wittgensteina, sa mnohí zamýšľali, ako sa logicky dopátrať pravdy, aj keď len pravdy slov, výrokov a úsudkov. Výroková logika a semiotika sa tak stali matematikou jazyka, ľudskej reči, ktorá nemá vo svete živočíšnej ríše obdoby. Teorémy zložené z formúl odrážajú „pravdu o pravde“ našich tvrdení. Preto je načase hľadať aj s pomocou logiky a semiotiky odpoveď na to, o čom sa dnes hovorí, kto-čo tvrdí a kde je pravda, prípadne pravdivý úsudok, aby sme boli vedeckejší. Tento súboj sa odohráva na scéne potulujúcich sa hoaxov a fake news, ktoré spoločnosť rozdeľuje na šíky dezolátov (mizerákov) a haterov (nenávistníkov) na jednej strane a „autoritárskych demokratov“ na strane druhej. Aby sme boli úplní, treba spomenúť aj konšpirátorov, teda tých, ktorí na základe hoaxov a fake news konštruujú zaručene pravdivé tvrdenia.  Takým príkladom logického tvrdenia, či skôr teorémy je veta: „New York“ je meno mesta New York, alebo: „Keď nie je mŕtvola, tak nebola vražda”. Pre účely tohto blogu, v ktorom sa tvrdí, že: „Heger s Naďom a Čaputovou sú obchodníci so smrťou to bohato stačí.

rozhovor pre Slovenské národné noviny

Celý pôvodný článok v neskrátenej podobe