Dzurinda odíď!

Prežívame rušné obdobie. Snáď v novoveku Slovenskej republiky sme ešte nezažili taký hurhaj, ako v týchto dňoch, pár dní do volieb. Určite nie som jediný, na koho sa obracajú ľudia, známi, neznámi, ľavičiari, pravičiari s jedinou otázkou. Vlastne s dvoma.

Mám ísť vôbec voliť?

Koho mám voliť, keď nemám koho?

Tieto axiómy sú o to bolestivejšie, že po dvadsiatich dvoch rokoch nastolenia demokratického systému nevieme, načo je nám. Demokracia je určite historicky najzraniteľnejší politický systém. Práve preto je však jediným systémom, ktorý sa vie vnútorne meniť, samoregulovať.  Umožňuje spoločenstvám vyrovnávať sa s minulosťou bez tvrdých spoločenských stretnutí. Tou najhoršou formou je občianska vojna, ozbrojená revolúcia, ohrozenie existencie ľudskosti.  Jedinou podmienkou fungujúcej demokracie je aktivita občanov, ľudí, ktorí majú právo združovať sa, voliť, slobodne sa vyjadrovať a keď je potrebné, verejne vystúpiť a zvýšiť hlas.

Predbežné opatrenie Ústavného súdu vo veci GORILA

 Dňa: 16.2.2012

Miesto: Bratislava

Vec: Návrh predbežného opatrenia na pozastavenie ústavných práv volených funkcionárov a strán

 Návrh rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky:

 Vzhľadom na dôvodné podozrenie páchania trestnej činnosti a zneužitia právomocí verejného činiteľa Ústavný súd Slovenskej republiky

vydáva

Predbežné opatrenie

na pozastavenie ústavných práv vykonávať akúkoľvek funkciu

vo Vláde SR, v Národnej rade SR a na ostatných ústavných stupňoch verejných inštitúcií, ako aj

sa zúčastňovať volieb

do akýchkoľvek verejných zákonodarných, výkonných a súdnych orgánov až do ukončenia vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní,

 Mikulášovi Dzurindovi, Róbertovi Ficovi, Ivanovi Miklošovi, Pavlovi Hrušovskému a spol.

 Odôvodnenie:

Kultúrny Buratino Daniel Krajcer

Tak sa nám náš minister opäť vyfarbil. Lepšie povedané zafarbil v efektových svetlách televízneho prenosu Legendy Popu. Slovenská televízia, ako súčasť brontosaura RTVS aj tentoraz musela pánovi ministrovi zaplatiť za štedré dary v podobe finančných injekcií. Jednoducho si už dnes predplatil na politickú volebnú kampaň, ktorú spustil v piatok večer na Jednotke. Žoviálne si sadol medzi obecenstvo v štúdiu a vehementne ťapkal ručičkami, aby národ, ale najmä jeho potenciálni voliči videli, že aj on je súčasťou fan-klubu Legendy slovenskej populárnej hudby, Elánu. To, že je to politická fraška a  neustále vstrihávanie jeho detailu pri potlesku do výsledného zostrihu nebolo náhodné, trčalo z obrazovky ako smutný gag dreveného panáka za asistencie celého televízneho štábu. Čudujem sa len Jožovi Rážovi, že dovolil, aby on, jeho spoluhráči a meno Elán bolo zneužité na politické ciele. Určite nič netušil, pretože by s tým rázne sekol.

WikiLeaks dorazil na Slovensko, alebo hľadá sa Richelieu

Megaškandál s odpočúvaním: Minister Galko prehovoril! - Pravda terčom útoku vojenskej tajnej služby - Galkovi tajní monitorovali premiérku Radičovú - Baška priznal, že sa odpočúvalo aj v minulosti - Kaliňák obvinenia popiera: Nikoho z Pravdy som neúkoloval!

Úvod môjho blogu som prepožičal titulkom zo slovenských médií. V tomto prípade nikomu nemusím vysvetľovať o čo ide. Toľko informácií, koľko prebehlo médiami v týchto dňoch, snáď nebolo o žiadnej kauze, či škandále. Pretrhlo sa vrece s prepismi rozhovorov, ktoré legálne, či nezákonne získavala zákonom ustanovená VOS. Priznám sa, doteraz som netušil, že aj armáda má svoje Vojenské obranné spravodajstvo, ktoré sa asi v ničom neodlišuje od preslávenej SIS. Nie každý občan má svoju štátom platenú tajnú službu. Jeden minister a jedna ministerská predsedníčka ich majú. Prídu ráno do práce dajú si kávičku a namiesto dennej tlače si otvoria denníček utajovaných informácií, ktoré sú také tajné, že ich nesmie takmer nikto vidieť. Občania sú kŕmení inými informáciami, ktoré si buď niekto vymyslí alebo účelovo upraví, aby mali šťavu a dobre sa predávali, aj keď ich hodnota je ako týždeň starý banán. Určite na to niekto prišiel a poponáhľal sa podobne ako neziskové združenie WikiLeaks priniesť čerstvé správy z tunelov štátnej moci. Inak si to ani neviem vysvetliť. Keď som si položil základnú otázku „Komu to prospeje?“, prišiel som na to, že z politikov hádam nikomu. Otvorila sa téma spravodajských služieb, ktorú po desaťročia politici zametali pod stôl. Vyhovoval im neprehľadný a nekompetentný stav našich štátnych informačných, podľa popisu práce tajných, agentúr, ktoré na základe nálady svojich šéfov zháňali informácie odkiaľ sa dalo a na kohokoľvek, o kom by bolo dobré niečo vedieť. Veď sa zíde, napríklad pri najbližších voľbách, alebo neúspešných, či úspešných tendroch.