Zmätky v divadle Nová scéna
„Dobre bolo, zle sa stalo a môže byť zasa dobre. “. Táto veta podobne ako „Nachytať sa na udicu majetku. “ je požičaná z divadelnej hry Jozefa Gregora Tajovského, vlastným menom Jozef Alojz Gregor, Statky zmätky. V roku 1972 ňou divadlo Nová scéna v bývalej kaviarni Astorka otváralo nové Štúdio NS. Úsmevná hra prerozprávala príbeh troch rodín Palčíkovcov, Ľavkovcov a Kamenskovcov. V popredí bol majetok („statky“), ktorý ovplyvňoval ich život na slovenskom vidieku. Možno poniektorí z divákov na premiére romantickej komédie Rozum a cit si pripomenuli práve túto slovenskú klasiku, ktorej text vznikol na prelome 19. a 20. storočia.
Ďurovčík s ...Putinom na Novej scéne
Politika už svojimi chápadlami dorazila aj do prostredia divadla. Preto informácia z titulky tohto blogu nie je zavádzajúca. Naozaj sa prominentný mystifikátor a guru ruskej histórie, rasPUTIN objavil na premiére nového slovenského muzikálu. Určite fanatikom do rébusov a krížoviek nemusím zdôrazňovať čo je to doplňovačka. Text je uvedený s chýbajúcimi znakmi, ktoré treba doplniť. Tak sa ...Putin s tromi bodkami zmenil na Rasputina, potulného kňaza a hlavnú postavu príbehu o morálnom rozklade jednej epochy cárskeho Ruska.
Havranove fake news a realita ľudského života
Slová uverejnené v denníkoch, týždenníkoch, sublimujúce z úst televíznych a rozhlasových reportérov, ale aj nič netušiacich politikov majú svoj vlastný život. Majú ho aj slová Michala Havrana o falošných správach alebo fake news v článku Európa je civilizácia fake news. Ak by sme ho brali vážne, potom celá kultúrna história Európy, následne kontinentov, vesmíru a celého „Sveta“ stojí a padá na klamstvách a hoaxoch, v preklade kanadských žartíkoch. Kľúčovým tvrdením v texte je:“...falošná správa blízko ku kľúčovej a formátujúcej udalosti, na ktorej stojí európska civilizácia. Je ňou správa o zmŕtvychvstaní Ježiša Nazaretského, ktorú rímska okupačná správa historickej Palestíny považovala za hoax židovskej sekty.“
Sideman slovenského bigbítu
Keď sa mi z mobilu vysypali esemesky s oznámením o úmrtí Fedora Freša, myslel som si, že ide o nejaký hlúpy žart. Nebol. Vzápätí sa správa potvrdila od Agnesa, Romana, Petra, Martina........ Nepomohlo ani prvé odmietnutie mojich myšlienok o absurdnosti takejto správy. Veď sme len pred pár týždňami nám vlastným humorom komentovali stretnutie starých muzikantov na koncerte Jožka Barinu v Petržalke, kde Fedor zastúpil basgitaristu Ďura Korenku z našej bigbítovej skupiny The Players. Moja poznámka, že bez Fedora sa už žiadna bigbítová skupina zo šesťdesiatych rokov na pódiu neobjaví, sa stala zo dňa na deň konečná. Fedor už nenastúpi v Soulmene, Collegiu Musicu, Prúdoch, Kabinete 112, Fermáte, ........ Rovnako sme si pokecali aj u Andyho Hryca pri odhalení Pičúza, sochy, ktorú vytvoril Fedorov syn Viktor a stala sa ozdobou uličky vedúcej k hradu.
Jan Werich číta Jana Masaryka
Vážená pani Laššáková, ministerka kultúry SR
Dovoľte, aby som sa Vám predstavil. Som občan, ktorý sa po celý život snažil skladať hudbu, trochu spievať, režírovať televízne relácie, písať texty pesničiek, televízne scenáre, a v ostatnom čase krátke blogy. Som taký údržbár kultúry. Toto pomenovanie vymyslel môj otec Michal Belák, ktorého komunisti v minulom storočí vykopli z divadla a vo filme mohol hrať len záporné postavy a fašistov. Napriek tomu sme po celý čas, a patria k tomu aj ostatní členovia rodiny, žili pre umenie a samozrejme sme z neho aj žili tak, ako nám to vtedajší páni dovolili. Žiaľ sme nevedeli nič inšie. Rovnako ako mnohí podobní, ktorí sa venujú umeniu, som podpísal výzvu za vaše odstúpenie z funkcie ministerky kultúry Slovenskej republiky.