Dovoľte, aby som sa Vám predstavil. Som občan, ktorý sa po celý život snažil skladať hudbu, trochu spievať, režírovať televízne relácie, písať texty pesničiek, televízne scenáre, a v ostatnom čase krátke blogy. Som taký údržbár kultúry. Toto pomenovanie vymyslel môj otec Michal Belák, ktorého komunisti v minulom storočí vykopli z divadla a vo filme mohol hrať len záporné postavy a fašistov. Napriek tomu sme po celý čas, a patria k tomu aj ostatní členovia rodiny, žili pre umenie a samozrejme sme z neho aj žili tak, ako nám to vtedajší páni dovolili. Žiaľ sme nevedeli nič inšie. Rovnako ako mnohí podobní, ktorí sa venujú umeniu, som podpísal výzvu za vaše odstúpenie z funkcie ministerky kultúry Slovenskej republiky.

Viem, že ste pozvali signatárov výzvy „kultúrny reparát!“. Zatiaľ mi Vaša pozvánka neprišla. Možno ma ani nepoznáte, ale kto by medzi vyše dvetisíc umelcami poznal všetkých. Priznám sa, že som na tom podobne. Môj podpis som pripojil na základe Vášho vstupu do kultúrnej politiky ako Slon v porceláne. Nemyslím tým vaše elegantné čižmy, ktoré ste mali obuté pri menovaní u pána Kisku. To je ten, ktorý v prezidentskom paláci nemá čo robiť, ale o tom som už písal dávnejšie. Len pár minút po prijatí menovacieho dekrétu ste sa, možno po prvý krát, postavili pred kameru a spustili akúsi koláž ospravedlnení a sľubov, ktoré ma v tom momente presvedčili, že na stoličke ministra, na ktorej sedel Marek Maďarič, nemáte čo robiť. Kultúra, ale najmä umenie, ktoré je citlivé na akékoľvek vyjadrenie, slovom, písmom, zvukom, alebo obrazom, vie okamžite reagovať na lož, pretvárku, vypočítavosť, prípadne beznázorovosť. A to je v našej brandži nekompromisné. Určite sa medzi sebou v mnohom líšime, ale v otázke slobodného vyjadrenia, sme jednotní.

Teda prečo som podpísal výzvu? Vaše ospravedlnenie za svoje predchádzajúce kritické výroky o bohatých neziskových organizáciách je pre kohokoľvek, kto si má sadnúť do úradnej stoličky ministra, neprípustné. Je to signál, že dotyčný „má svoj názor, ale absolútne s ním nesúhlasí“. Druhý dôvod môjho podpisu je vážnejší. Vstupujete do rezortu, kde každý minister musí mať svoj názor. Pri otázke televízneho redaktora na riešenie verejnoprávneho média ste sa zajakavo vyjadrili, že žiadny názor nemáte. Zoštátniť, nezoštátniť, zvýšiť poplatky, nezvýšiť, vylúčiť politikov zo zasahovania do riadenia RTVS, alebo to nechať tak? Nie je podstatné (pre mňa to však podstatné je), aký máte názor, ale aj za svojim zlým názorom si musíte aspoň päť minút stáť. Nestalo sa. Asi je vám jedno, čo bude s RTVS. Veď to Vaši politickí náčelníci vyriešia a Vy to už ako ministerka zúradujete.

Pani Laššáková, určite sa v politike, možno aj v kultúre, v budúcnosti nejako uplatníte. Nemusí to byť práve ministerstvo kultúry. Ako redaktorka môžete nastúpiť do nejakého rádia, lokálnej televízie, možno aj na obecný úrad ako kultúrna referentka. Prosím Vás, len sa nasilu nesnažte usadiť do kresla ministra kultúry Slovenskej republiky. Nemáte na to.

Ľubo Belák

9.4.2018