Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
NA CESTE
OTVORENÝ LIST SLOVENSKEJ KULTÚRNEJ OBCE
OTVORENÝ LIST SLOVENSKEJ KULTÚRNEJ OBCE: OBNOVA SLOVENSKA NIE JE MOŽNÁ BEZ KULTÚRY
predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, podpredseda EK Valdis Dombrovskis,
podpredseda EK Frans Timmermans, komisár pre ekonomiku Paolo Gentiloni, generálny riaditeľ DG ECFIN Marco Buti, generálna riaditeľka RECOVER Celine Gauer, predseda Európskeho parlamentu David Sassoli,
predsedovia pracovnej skupiny EP pre RRF Irene Tinagli a Johan Van Overtveldt
predseda Európskej rady Charles Michel
Na vedomie:
Predseda vlády Slovenskej republiky Eduard Heger
Vláda Slovenskej republiky v apríli 2021 predložila Európskej komisii Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v ktorom definuje rozdelenie a spôsob použitia viac ako 6 miliárd Eur určených pre Slovensko z mechanizmu RRF (Recovery and Resilience Facility) s cieľom zmierniť ekonomické a sociálne dopady pandémie ochorenia COVID-19 a podporiť udržateľnosť a odolnosť európskej ekonomiky a spoločnosti a jej pripravenosť na zelenú a digitálnu transformáciu.
Predložený návrh reforiem a investícií zahŕňa viaceré oblasti ekonomiky a spoločnosti na Slovensku, ale úplne ignoruje oblasť kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorá patrí v celej Európe k pandémiou najväčšmi postihnutým a zdecimovaným oblastiam. Podľa údajov Národnej banky Slovenska utrpel tento sektor najväčšie ekonomické škody aj na Slovensku, pričom už desaťročia čaká na zásadné štrukturálne reformy a investície.
Uznesenie Európskeho parlamentu o kultúrnej obnove Európy (2020/2708(RSP)) zo dňa 17.septembra
2020 zaväzuje členské štáty vyčleniť najmenej 2% z finančných prostriedkov alokovaných v národných
Plánoch obnovy a odolnosti na obnovu kultúrnych a kreatívnych odvetví, aby bola zabezpečená ich ekonomická a spoločenská kontinuita a ďalší rozvoj.
Výbor pre kultúru a médiá NR SR vo svojom uznesení zo dňa 23.septembra 2020 odporučil vláde SR, aby toto uznesenie EP rešpektovala a vyčlenila minimálne 2 % z prostriedkov Mechanizmu obnovy a odolnosti na kultúrne a kreatívne sektory.
Vzhľadom na to, že počas prípravy slovenského Plánu obnovy a odolnosti nebol kultúrny a kreatívny sektor nijakým spôsobom zahrnutý do jeho tvorby či zapojený do konzultácií, vznikla následne po zverejnení materiálu v apríli 2021 hromadná pripomienka v rámci legislatívneho procesu, v ktorej viac ako 2000 prestížnych signatárov z kultúrneho a kreatívneho sektora žiadalo vládu o prehodnotenie priorít RRF a zaradenie kapitoly týkajúcej sa kultúry a kreatívneho priemyslu. Táto pripomienka nebola vládou SR akceptovaná.
Argumentáciu predstaviteľov slovenskej vlády o tom, že kultúra nebola súčasťou usmernení Európskej komisie pre prípravu RRF, nepovažujeme za primeranú. Príklady toho, aké reformy a investície v oblasti kultúry môžu a majú byť zahrnuté v Pláne obnovy a odolnosti, nájdeme v predložených dokumentoch iných európskych krajín (napr. Francúzsko či Česko), ktoré v nich rešpektujú uznesenie EP o finančnej alokácii pre kultúrne a kreatívne sektory.
Sme presvedčení, že projekty v oblasti kultúry by výrazne napomáhali plneniu základných kritérií pre RRF, ktorými sú boj s klimatickými zmenami a digitálna transformácia. V nadväznosti na projekt predsedníčky EK s názvom Nový európsky Bauhaus považujeme za veľmi dôležité, aby obnova Európy a Slovenska mala aj svoju kultúrnu a estetickú podobu. Navyše, stav kultúrnej infraštruktúry, či potreba radikálnej zmeny distribučných modelov kultúrnych produktov a prechod kultúrneho sektora do digitálneho veku patria k tým najpotrebnejším reformám a investíciám v tomto sektore na Slovensku. Preto by zahrnutie kultúry a kreatívneho priemyslu nielen významne prispelo k digitálnej a zelenej transformácii Slovenska, ale prinieslo aj vysokú hodnotu za peniaze pri obnove ekonomiky a zvyšovaní kvality života.
Zmyslom plánov obnovy je obnoviť sektory postihnuté krízou a dať im nové rozvojové impulzy. Hierarchia priorít, ktoré jednotlivé krajiny vo svojich plánoch predkladajú, hovorí o tom, čo je pre ne dôležité. Slovenský návrh RRF ignoruje rozsah poškodenia kultúrnych a kreatívnych sektorov spôsobený pandemickými opatreniami, neberie do úvahy jednoznačné ekonomické dáta a nevníma spoločenskú dôležitosť obnovy týchto sektorov a ich kľúčovú úlohu pri obnove krajiny, ekonomiky a spoločnosti.
Ako zástupcovia kultúrneho a kreatívneho sektora, reprezentujúci mnohé inštitúcie a aktivity v tejto pre život a obnovu spoločnosti nesmierne dôležitej oblasti, preto žiadame Európsku komisiu a európske inštitúcie, aby pri schvaľovaní Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky venovali pozornosť chýbajúcim investíciám do kultúry a kreatívneho priemyslu a viedli dialóg s vládou SR o zaradení kultúry do predložených reforiem, najmä čo sa týka inštitucionálnych reforiem štátnej kultúrnej infraštruktúry, verejných investícií do novej kultúrnej infraštruktúry, konsolidácie sektora prostredníctvom verejných nákupov diel a obsahov a podpory vzniku nových modelov tvorby a distribúcie kultúrnych produktov.
Veríme, že ako zástupcovia európskych inštitúcií budete brať stanovisko kultúrnej obce na Slovensku do úvahy pri finálnom schvaľovaní slovenského Plánu obnovy a odolnosti. Za pochopenie vopred ďakujeme.
S úctou
pripájam sa svojim podpisom k výzve
Ľubo Belák
Aj vy sa môžete pridať
pošlite svoje osobné údaje (meno, profesia) na "zora.jaurova (@)iclou.com"
Nebeská električka
Nie každý si prizná, že začiatky majú aj svoje konce. Najmä keď ide o ľudský život a z tých, ktorých každodenne stretávaš, sa zrazu stanú len smutné tiene spomienok. Najhoršie je však, keď sa na večnosť poberú blízki, priatelia, s ktorými si prešiel časť cesty životom. Jedna z nich patrila Andymu. Obaja sme mali otcov, ktorých osudy sa až neuveriteľne podobali. Milovali sme svoje rodiny a keď bolo treba, stáli sme pri sebe.
Drink in gallery Andy a povestné vernisáže v Električke boli vždy miestom, kde sa stretli ľudia jedného druhu. Voňalo tam priateľstvo, humor, ale aj dobré vínko. Keď mi pred pár týždňami Andy blahoželal k mojim sedemdesiatinám, sľúbili sme si, že sa onedlho stretneme v jeho povestnej Električke. Dokonca sme si napriek jeho zdravotnému stavu robili plány, ako spáchame “on line” rozhovor, ktorý som chcel zverejniť v novej televíznej relácii. Posledná spomienka patrí pondelku 25. januára. V Nočnej pyramíde, naživo vysielanej zo štúdia Slovenského rozhlasu, som na diaľku poslal Andymu pesničku od Janky Kirschenrovej Láska neumiera. Nevedel som, že Andy to počúva. Až ráno som si našiel neprijatý telefonát od Andyho. Už ho nikdy neprijmem. Už nič nie je, všetko len bolo. Až na jedno. Určite, ak príde čas, pôjdem za ním do Nebeskej Električky, kde si budeme spievať smutnú, ale krásnu pesničku Tears in heaven. Boh žehnaj Andyho Hryca.
31. januára 2021 v Bratislave
Ľubo Belák