Priznám sa, napriek mojej averzii voči politikom, ktorí reprezentujú mafiánov, podvodníkov a hulvátov, mi Vás bolo ľúto. Tak, ako ste so slzami v očiach v marci tohto roku hrdinsky začali naprávať všetky nedostatky bývalej vlády pri zabezpečení ochrany zdravia občanov Slovenska, ani pri štarte druhej vlny pandémie v našej krajine sa Vám nepodarilo udržať si fasádu zamrznutého úsmevu a opäť som tušil,  že sa Vám za rúškom z očí rinú pravé slzy „úprimnosti“.

Ďakujem za ocenenie Hudobného fondu

Vyhlásili sedem držiteľov cien Hudobného fondu

Pridávam pieseň v podaní F. K. Veselého Dievčatko nemaľuj si pery.

Text k piesni napísal v roku 1944 môj otec Michal Belák a vyšla v nakladateľstve Gejzu Dusíka.

Určite je smutné, keď sa život človeka posunie za hranice, kde je viac toho čo bolo, ako čo bude. Spomínanie sa stáva akousi každodennou potravou pre seniorov, aj keď si to mnohí nepripúšťajú. O to riskantnejšie je, keď sa začne spomínať vo filmovom dokumente v prvej osobe jednotného čísla. Mnohé vybledlo a na veľa vecí sa spomína s ružencom a ružovými okuliarmi. V dokumente MEKY sa na šťastie nič také nestalo.

Viem, že vašim súčasným krédom je poučka „Účel svätí prostriedky“. Nie ste prvý a určite ani posledný, komu vyhovuje správanie hodné Solipistu. Čo, alebo kto to je? V dejinách filozofie to boli páni, mudrlanti, ktorí verili fráze „Ego solus ipse“. Voľne v slovenčine to znamená: „Iba ja“. Takúto nálepku dostávali tí, ktorí neakceptovali zmysluplnosť ľudskej činnosti. Zjednodušene povedané: „Niet nad moju osobnú skúsenosť a pravdu. Tá je skrytá vo mne, a len vo mne“. Vraj kedysi v antike takíto majstri slova vedeli obhájiť neobhájiteľné. Dokonca si z toho urobili dobre vynášajúcu živnosť. Horšie je to, ak začne ovplyvňovať spoločenský život a morálku.

Nezabúdajme...